Tabletky som poctivo jedla, vyhýbala som sa v potravinách regálom so sladkosťami na 100 metrov, kalendáre s poznámkami na A4 sa hromadili v odpadovom koši. Naše dni sa rátali na ovulačné testy a mesiace na nešťastné príchody menštruácie. Už sme si obaja prestali myslieť, že pani doktorka je super hrdinka a zázračne nás vytrhne z tohto nášho začarovaného kruhu. Už sme k nej nešli. Trochu nás nahnevala s akou eleganciou a ľahkosťou nás odpinkala. Už som ani neverila tým kvetom, čo mala na stole, a dokonca som bola presvedčená, že si ich kúpila sama, aby svojich pacientov usvedčila o tom, aká je úspešná.

Manžel zobral telefón a obvolal niekoľko známych. Že vraj kúsok od nás je veľmi známa klinika. A bábätká sa tam rodia na bežiacom páse či máš PCOS, si stará alebo muž nemá kvalitný materiál. Tam nám určite pomôžu. Veď to povedala žena jeho kamaráta a aj jeho kolegu. A majú už krásne detičky. Neváhali sme. Tu však musím poznamenať jeden dôležitý fakt- nežijeme na Slovensku. 

S veľkou nádejou, nadšením a očakávaniami sme si zajednali termín u doktorky. Už na recepcii nás zahalila opojná vôňa. Ako keby zrovna niekto tam vedľa výťahov žehlil čerstvo vypranú bielizeň. Mramorové schody nás vyviedli na prvé poschodie. Usadili sme sa v priestrannej čakárni, ktorá skôr pripomínala hotelovú halu. Nakukla som do jednej z ordinácii. Veľký konferenčný stôl, tlmené svetlá, mäkký, na pohľad pohodlný gauč v smaragdovej farbe, obrovské vázy s umelými kvetmi. Za dverami z mliečneho skla sa zaleskli monitory, veľké obrazovka a kohosi maternica s práve dozrievajúcim vajíčkom. Keď sa ocitnete na takomto príjemnou mieste, tak máte pocit, že po prvej návšteve otehotniete. 

Pani doktorka dokonca vedela po anglicky. Veľmi milé prekvapenie. I cez rúško bolo vidieť, že sa usmieva. Vtedy aj mne naskočil úsmev na tvár, aj keď som videla zoznam testov a faktúru za prvú návštevu. Prehodila blond vlasmi na druhú stranu a dala mi svoju vizitku so slovami: "Hocikedy mi napíš správu. Keď ťa niečo napadne, keď ti skončí menštruácia, keď budeš niečo potrebovať." S týmito slovami a pocitom, že tak teraz sme už určite na tom správnom mieste, sme vykročili domov.

Po 15 minútach strávených na koze nás poslala na hormonálne testy, ktoré boli za hodinu hotové. Dali sme si v nemocničnej kaviarni kávu a obaja sme sa zhodli na tom, že pani doktorka je sympatická. Sestrička sa mi veľmi nepozdávala. Po tom, ako mi povedala, že na 37 vyzerám super, to som mala 32 - zrejme matematika nebola jej silná stránka, celý čas sa nepohla od doktorky a počúvala každé slovo. Asi bola len jednoducho zvedavá. 

Že by som mala schudnúť, povedala doktorka pri tom, ako jemne položila papier s výsledkami na stôl prezdobený orchideami a črepníkmi s bonsajmi. Asi od spokojných pacientov. Zrejme aj to ma pravdepodobne utvrdilo v tom, že sme na správnom mieste. Zostala som zarazená. Veď, preboha, nemám nadváhu. Dobre, nie som chudá ako tie hladné slečny z tituliek časopisov, ale zase nepatrím medzi tie obézne. A vtedy padlo prvýkrát slovné spojenie: PCOS. Máte ho aj vy. Nevedela som, čo to je. Ochotná pani doktorka nám predpísala kyselinu listovú vo forme nejakých tabletiek a s úsmevom nás vyprevadila. Veď bábätko sa vám podarí. Papkajte vitamíny, súložte, schudnite a keby niečo, zase príďte. Sestrička nám zamávala na odchod a čauko. Boli sme vybavení.

Začalo to slovami: "Pustime sa do toho." Viete, čo mám na mysli. Jednoducho posteľová rozkoš končiaca sa bolestivým pôrodom a krásnym pocitom užitočnosti v znamení matky. Lenže, náš príbeh presne takto začal, ale tým "happy endom" sa neskončil. Teda, dúfam, že ZATIAĽ sa ešte tak neskončil.

Myslel si, že sa to hneď podarí. A ja tiež. Aj keď som nemala predtým páru, ako presne funguje ovulácia a čo sú to plodné dni. A to už mám svoj vek. Pochopila som to až vtedy, keď sme si na chladničku s magnetkou z dovolenky z Talianska pripli ručne písaný kalendár. Poznámky boli nasledovné: krížik znamenal, že sme makali na novom člene rodiny, krúžok zase značil plodné dni, no a M, samozrejme, bolo to najhoršie - červená armáda. Začalo to júnom. Pokračovalo to ďalšími načarbanými pondelkami a číslami až do októbra. Nešlo to. Nedarilo sa. Taká poloha, oná poloha, čím väčší vankúš pod zadkom, tým lepšie, nohy hore dve hodiny, na záchod až po troch. Nič. Ideme k doktori. 

Šesť základných stratégií korigovania nálad: pokračovanie

4.Spoločenská podpora: Hľadanie pomoci v širšej rodine, u priateľov alebo u odborníkov – psychológov, psychiatrov, lekárov, kňazov. Komunikujte s ľuďmi vo zvýšenej miere, zdieľajte s nimi rôzne aktivity, šport, umenie, relax. Predovšetkým by to mal byť niekto, koho máte radi, niekto, s kým sa dokážete zasmiať, ale aj plakať. Nezabúdajte na rodinné stretnutia a udržiavanie rodových väzieb.

5.Defenzívne stratégie: Nejde o pesimistické postoje a úniky. Ide o úmyselné vyhýbanie sa osobám, situáciám, ktoré sú zdrojom napätia, nepokoja a konfliktov. Ide o stiahnutie sa do svojho vnútra, dlhodobý oddych, ticho, prázdno, pokoj, kláštor, púť.Nebojte sa byť introvertom, ktorý čerpá svoju energiu v tichu a samote.

6.Priama redukcia napätia: Užívanie liekov na zlepšenie nálady, na uvoľnenie napätia. To by však malo byť časovo obmedzené a sprevádzané psychoterapiou, ktorá je zameraná na riešenie súvislostí. Zvýšená konzumácia jedla, užívanie drog a alkoholu – to sú už rizikové aktivity vedúce k zhoršeniu emočného prežívania, pokiaľ trvajú dlhšie obdobie a sú nekontrolovateľné.

Schopnosť kontrolovať svoje nálady, nachádzať, osvojovať si a kombinovať spôsoby ich vedomej korekcie je dôležitou úlohou výchovy a sebavýchovy.

Mgr.Lýdia Adamcová

Šesť základných stratégií korigovania nálad:

1. Aktívne ovplyvňovanie emócií: Patria sem všetky relaxačné metódy na odbúranie napätia a zvýšenie energetického potenciálu. Aktívny pohyb s využívaním všetkých živlov – plávanie, potápanie, behanie, práca na záhrade, ochranárske aktivity, ale aj sex či cvičenia na elimináciu stresu ako napr. joga. Harmonický pohyb zameraný na dýchanie – chôdza, tanec, spev, plávanie, masáž, dýchacie cvičenia. Uvoľňujúce (katarzné) aktivity – behanie, kričanie, dupanie, trasenie, chvenie, smiech, plač. Aktivity so zvieratami – prechádzky, výcviky. Aktivity smerujúce k umeniu – pasívnejšia účasť na koncertoch, divadelných predstaveniach, ale aj aktívna tvorba – maľovanie, fotenie, modelovanie, písanie. Kognitívne stratégie – analýza problému, vypracovanie plánu na riešenie.
2. Aktivity na odpútanie pozornosti: Zmena prostredia, presmerovanie záujmu, počúvanie hudby, horúci kúpeľ, sprcha, čítanie satirickej literatúry, smiech, slnenie, dýchanie, ale aj upratovanie, čistenie bytu, vysávanie, relaxačné masáže, bozkávanie, objatie, pritúlenie sa a ak nemáte partnera alebo zvieratko na pomaznanie, funguje aj niečo mäkké, nežné, huňaté. Pomôže písanie denníka, automatické písanie, kreslenie, čmáranie, modelovanie. Nezabúdajte na vône, nájdite si vône, ktoré dokážu meniť vašu náladu. V spojení s krásou to môže byť aj kytica obľúbených kvetov. Sústredene vnímajte prítomnosť, zastavte sa a obdivujte svet okolo seba, a užívajte si momentálnu chvíľu.
3. Pasívne ovládanie nálad: Najčastejšie je využívaná televízia či počítače a mobily. Vhodné sú ale knihy, ktoré vás dokážu preniesť do iného sveta a príjemne vás preladiť. Na rozdiel od televízie nezaplavia váš mozog vizuálnymi a sluchovými podnetmi. Nezabúdajte na relaxačný účinok ručných prác – vyšívanie, pletenie, háčkovanie, tvorenie rukami, ale aj hojdacie kreslo, kozub, čaj, čokoláda, labužnícke jedlo, nakupovanie, návšteva kina, oddych a spánok, sauna, pobyt na slnku, meditácie, samovrava, písanie denníka, vonná lampa, zvieratá. Vytvorte si svoj kútik, kde budete mať chvíľu iba pre seba.

Mgr.Lýdia Adamcová

www.vychovavkocke.sk

Byť bez nálady, bez energie, apatický, bez záujmu, pesimistický, melancholický, smutný, depresívny alebo napätý, nekľudný, netrpezlivý, vznetlivý, podráždený, výbušný … Každá z týchto nálad má aj svoj protiklad – byť pokojný, optimistický, kľudný, uvoľnený, trpezlivý, nadšený…

Pocity, nálady, vášne, afekty – to je bohatý svet emócií, ktoré sú hybnými silami nášho života a  robia ho farebnejším. Nálady sú dlhšie trvajúce citové stavy ale slabšej intenzity. Človek vedome dokáže ovládať svoje náladové prejavy, aj keď to nemusí byť vždy ľahké.

Aké nálady nás sprevádzajú životom? Nakoľko ich dokážeme ovládať a ovplyvňovať? Nakoľko sme ich otrokmi? To sú otázky, na ktoré by sme si občas mali odpovedať.

Čo spôsobuje naše nálady? Ich podstatou je náš vnútorný „náladový archív“ s vynárajúcimi sa spomienkami, ich spúšťačmi sú vonkajšie okolnosti nášho života, a to sú rôzne zážitky ale aj problémy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj dva základné fyziologické faktory – dostatok/nedostatok energie a nahromadené stresové napätie. Prevenciou extrémnych výkyvov nálad sú preto uvoľňujúce, relaxačné a energizujúce aktivity.

Nálady tvoria neodmysliteľné pozadie nášho života, udávajú tón rodinnej atmosfére, našim sociálnym vzťahom, ovplyvňujú výkonnosť, časom môžu tiež negatívne ovplyvniť náš zdravotný stav a vidieť ich aj na našom vzhľade.

V súčasnej dobe cítime pomerne silný tlak, aby sme sa orientovali na pozitívne myslenie a pozitívne emócie. Žiť v pozitívnom alebo negatívnom náladovom extréme je však proti programu, ktorým nás vybavila múdra príroda.

Mám PCOS. Kedy sme sa zoznámili? Asi pred dvoma rokmi. Nebolo to vôbec emotívne stretnutie. Keď to na mňa doktorka vybalila, mávla som rukou. Popravde, veľmi som jej nerozumela. Nikdy som predtým o syndróme polycystických vaječníkov nepočula. Verte mi, doteraz si nepamätám presný názov, aj pri písaní tohto článku som si ho musela vygúgliť. 

Nie som jediná, viem. Ale týka sa to aj mňa. Hlavne mňa. A teraz mi to už nie je jedno. Že vraj mám spodnú hranicu. Žiadna katastrofa. Deti budem mať, povedala doktorka. Nakoniec sa to podarí. Ale kedy? Koľkokrát budem rátať plodné dni? Koľko mesiacov budem so slzami v očiach pozerať na krabičku tampónov? Koľkokrát budem hľadať príčinu? Koľkokrát sa budem pýtať prečo?

A viete čo? Hnevám sa. Raz na celý svet, raz na matku, ktorá tlačí v kočíku rozkošné dieťa s červenými líčkami, inokedy na seba a hnevala som sa aj na Boha. Odpusť mi. Som veriaca. A modlím sa každý deň. Je ľahké uhádnuť za čo. Už ako malá školáčka som každý večer pred spaním spínala ruky a hľadela do neba so slovami: "Pane Bože, nech nie sú vo svete vojny, ochraňuj moju mamičku a ocinka, prosím Ťa, nech dostanem jednotku z písomky z fyziky, nech ja i sestra, keď raz vyrastieme, môžeme mať vlastné deti." 

Vravia, nemysli na to. Tiež hovoria, zamestnaj sa niečím, choď na dovolenku, nájdi si nový koníček. Kiež by to bolo také jednoduché...Roky utekajú, všetko naokolo sa množí a ja len stále dúfam. 

Ako udržať tajomstvo? Ako sme si kedysi fúkali nosy? Ako si to zariadiť tak, aby sme už viac nemuseli upratovať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Anetka (4 r.) dnes prišla zo škôlky, že má veľké tajomstvo. Hovorí: „Nikomu to, mamka, nepovedz, ani ocovi, ani Elenke, ani Matúšovi a vieš mamka, ani sebe to nehovor!“

* * * * *

Išla som kúpiť opaľovací krém... samozrejme poznáme, rýchlo rýchlo... takže som len nabehla rovno za pani predavačkou, reku opýtam sa, kde sú, nech nehľadám. Vypadlo zo mňa: „Opaľovacie smery sú ktorým mliekom?“
Hneď, ako som to dopovedala, som sa začala smiať... a smiala som sa ešte aj celú cestu domov.

* * * * *