Každá žena chce vyzerať dobre, bez kíl naviac, chce mať peknú postavu a tým aj vyššie sebavedomie. A je úplne jedno, či je bezdetná alebo odrodila 1, 2, 3... detičky.

Na internete je milión "overených" diét. No u nás v skupinke sa diéty nedržia. Ideme cestou trvalou - ideme cestou k našej premene so zdravou stravou a s cvičením. Zahoďte za hlavu heslo "cica nežer", ale schudnite a udržte si svoju váhu kvalitnou a zdravou výživou. 

Dnešný článok sa venuje chudnutiu, no pokúsim sa v ňom zodpovedať často kladené otázky (Frequently Asked Questions), s ktorými sa stretávam nielen v reálnom, ale najmä vo virtuálnom živote v našej skupinke Cesta k mojej premene.

15 stručných otázok a odpovedí

(čítaj nižšie)

Môžem cvičiť večer/ráno/na obed?

O marketingu. Lebo bez toho to naozaj nepôjde.

O čom je marketing? Trochu /naozaj len trochu/ nudnej teórie pre lepší prehľad a aby ste lepšie pochopili neskoršie články 🙂

Takže o čom je marketing? O otravných reklamách pri obľúbenom filme/seriáli, o otravných telefonátoch z Topshopu /ja im už nedvíham telefón/ a díleroch, čo vyzváňajú po večeroch pri vašich dverách? Nie. Teda, nielen. Súčasťou marketingu je aj reklama, ktorá predáva /v tom lepšom prípade/, ale predaj je posledným krokom v marketingovom procese. Ešte zo skrípt si pamätám vetu „predaj je iba vrchol marketingového ľadovca“.

Čo sú teda kroky predchádzajúce?

Produkt alebo služba

Predávate produkt alebo službu? Chyba. Vaši zákazníci nehľadajú tovar ani službu, potrebujú vyriešiť svoj problém. Ani vy nekupujete chlieb aby ste ho vzápätí hodili do koša, ale jednoducho ste hladné. Nepotrebujete auto. Potrebujete sa dopraviť z miesta na miesto. To, že chcete najnovší model Mercedesu E, je už v prvom rade o brandingu, a čiastočne o marketingu. /pozor! písala som chcete a nie, že potrebujete, všimli ste si? ;)

Škôlkárske dni a Adaptačná príprava pre deti od 1 - 4 rokov

Poskytujeme CELOMESAČNÚ POLDENNÚ STAROSTLIVOSŤ  so stravou v čase od 08.00 hod. do 12.30 hod.

- 5 krát týždenne/ mesiac: členský poplatok 119 EUR (Pondelok až Piatok)

- 3 krát týždenne/ mesiac: členský poplatok 89 EUR (Pondelok, Utorok, Streda)

- 2 krát týždenne/ mesiac: členský poplatok 69 EUR (Štvrtok, Piatok)

Prihlásiť svoje dieťa môžete na telefónnom čísle 0918 913 619, alebo na doleuvedenej e-Prihláške TU:

Jednou z nočných mor matiek je tkz. "podozrivé ticho". Ide o fenomén, kde ticho znamená, že dieťa robí niečo zakázané a nebezbečné. Dnešne #dietatyzdna bude o tom, že to tak nie je, že ticho znamená, že deti sa venujú prospešnej činnosti pre celú rodinu. Naši investigatívní fotorepotréri vám ponúkajú dôkazy.

Pestujú a starajú sa o bytové kvety.

Umyvajú a luxujú dlážku v byte. 

Rozvešávajú prádlo. 

Čistia a dezinfikujú chladničku. 

Opravujú kanalizáciu. 

Ako zabaviť rodičov malých detí je jasné. Hlavným zdrojom našej zábavy je kaziť zábavu tým krpatým stvoreniam so samovražednými sklonmi. A že tie naše deťúrence pochádzajú z čeľade Vtipnoceae, tak sa nám veru môže kyslý úsmev ligotať na tvári od svitu do mrku. Usilovne i škodoradostne im skáčeme do tých ich zmysluplných, intelekt i motoriku rozvíjajúcich, aktivít... A večer si v diáriku spokojne odfajkneme ďalší deň bez výraznejšej ujmy na zdraví. Takí sme my, rodičia, suchári. Chvalabohu.

 A tie naše decká hádžu kukuče a prosíkajú – „Mami, mami, ja už nechcem fišerprájs! A akože sorry, že montessori...“. Darmo sa jeden snaží, usilovne a cielene zapratáva byt čačkami hračkami... Dieťa vie, že pravý život je o inom – o žalúziách, kábloch, dverách, odpadkoch... No skrátka, nebudem to už naťahovať, prinášam zoznam niekoľkých našich najobľúbenejších aktivít.

Nech sa páči, inšpirujte sa:

Miluj žalúziu svoju

Level 1: Cieľom aktivity je testovať odolnosť interiérových žalúzií. Dieťa usilovne chytá žalúzie a kmáše nimi do všetkých svetových strán. Prehnutá žalúzia – 5 bodov. Výrazne pokrčená žalúzia – 10 bodov. Zlomená žalúzia – 15 bodov.
Level 2: Rodič vyhrnie žalúzie a upriami pozornosť dieťaťa na ich postranné nylonové lanká. Úlohou dieťaťa je v čo najkratšom čase lanko vytrhnúť. Body sa udeľujú podľa počtu sekúnd, pokiaľ dieťa lanko nevytrhne do 10 sekúnd, vypadáva z hry.

Kábel je ďábel

Zamyslenie:

„Jeden svadobný deň očami fotografa“

08:00

Zobúdzam sa v miernom strese: čaká ma  svadba.

09:00

Balím a kontrolujem  techniku, stres pribúda.

2 vety, ktoré ma presvedčili, že očkovanie nepomáha:

1. PO NIEKOĽKÝCH ROKOCH, KEĎ BOLI VŠETCI TAKTO OČKOVANÍ, CHORÍ ZMIZLI!!! 

2. A TAKTO MOHLI ĽUĎOM TVRDIŤ, ŽE TERAZ SÚ CHRÁNENÍ!

Tieto dve vety vysvetľujem nižšie.... pri časti o NAPOLEONOVI...

A ďalšie fakty, ktoré ma presvedčili:

- LEKÁRI SA UČIA O OČKOVANÍ - 2h. ZA CELÉ ŠTÚDIUM! (To je v Rakúsku, na SK to je asi ešte horšie)

Často sa stretávame s otázkami ohľadom debničkovania, jeho pôvodu, či podstaty, a preto sme sa rozhodli zhrnúť naše vedomosti v krátkom článku, ktorý, pevne veríme, zodpovie všetko, čo Vás o tomto spôsobe nákupu potravín zaujíma.

 Pôvod debničkovania

Je ťažké presne určiť kedy sa myšlienka ponúkať farmárske produkty priamo konečnému spotrebiteľovi stala novátorskou, keďže ešte nedávno to bolo niečo prirodzené a ľudia sa inak ani stravovať nevedeli. Obchody boli zásobované lokálne vyrobenými produktmi, na vidieku žilo stále dostatok ľudí, ktorí chovali zvieratá, či pestovali plodiny a predávali ich priamo konečnému spotrebiteľovi.

Zmena prišla s nástupom veľkých obchodných sietí v druhej polovici minulého storočia. Nápad sústreďovať všetky produkty pod jednou strechou, s možnosťou výberu spomedzi desiatok rôznych, domácich a zahraničných výrobcov bola lákavá nielen pre obchodníkov, ale predovšetkým pre nakupujúcich, ktorým tento spôsob šetril čas, energiu a peniaze, keďže obchodné siete začali rapídne tlačiť ceny produktov smerom nadol. Pokiaľ ostaneme v intenciách Európy, postupne sa veľkoobchody stali štandardom, malé rodinné obchody začali miznúť a farmári prestali byť schopní konkurovať cenám zahraničných produktov. Prečo tomu tak bolo je otázka na samostatný článok s ekonomickým zameraním; dôležité je, že tento trend sa rozšíril po celej Európe a vidiek každej krajiny to bolestivo pocítil.

Stúpajúci počet produktov vo veľkoobchodoch je bohužiaľ priamo úmerný klesajúcej kvalite. Jednak je nesmierne ťažké zachovať kvalitu produktov v procese výroby pokiaľ dopyt po nich neustále rastie a treba stíhať zásobovať trh, a takisto je pre prevádzkovateľa veľkého obchodu ťažké ustriehnuť, či všetko jedlo v poličkách a chladiacich boxoch dostáva starostlivosť, ktorú si zaslúži a ktorá zabezpečí jeho čerstvosť a kvalitu.

Volanie po návrate kvalitných produktov sa začalo ozývať, ako inak, v západnej Európe – supermarkety tam dorazili ako prvé, a tak si ľudia, ktorí prizerali väčšmi na kvalitu ako cenu, mali viac času uvedomiť, že tento spôsob zásobovania trhu je nesprávny, škodiaci krajine, lokálnej ekonomike, životnému prostrediu a v konečnom dôsledku aj ľudskému zdraviu. Osemdesiate roky minulého storočia dali vzniknúť prvým debničkárskym spoločnostiam vo Veľkej Británii, ktorá sa stala priekopníkom tejto idey na území starého kontinentu.

"Na dobro Vam došla Badnja večer!! týmto tradičným pozdravom vítame a zdravíme v Chorvátsku v dnešný podvečer.

Ako tieto najočakávanejšie, najmilšie, najveselšie a najkrajšie sviatky v roku oslavujeme v Damácii? Trochu inak ako na Slovensku ... ale veď prečítajte si ...

Kedysi  sa v oblasti medzi mestami Split a Trogir, na Štedrý deň, 24.12. alebo po chorvátsky „Badnjak“ dodržiaval prísny pôst. Podľa starého zvyku sa chystali pôstne jedlá s orechami a medom,  neodmysliteľné fritule a samozrejme ryba. Tradične sa v prímorskej oblasti pripravoval takzvaný „bakalar“, po slovensky treska, ktorá sa sušená dovážala zo severných častí Európy. Kedysi najlacnejšia ryba a jedlo chudobných, je dnes výnimočnou špecialitou. U nás v meste Kaštela ju gazdinky pripravujú tradične, takzvane na bielo: so zemiakmi, olivovým olejom, cesnakom a petržlenovou vňaťou. Vôňa variaceho sa bakalara a smažených fritúl sa v tento deň šírila po celom meste. Keďže sa cez deň nejedlo takmer nič, len kúsok chleba alebo orech, večera bola síce pôstna, ale bohatšia. Za slávnostným stolom sa zišla celá rodina. Kedysi gazda naložil na ohni veľké poleno, takzvaný „badnjak“ (podľa ktorého dostal chorvátsky Štedrý deň svoje meno), pokropil ho svätenou vodou ako aj všetky miestnosti v dome. Badnjak pomaly tlel na ohnisku alebo v peci až do ďalšieho rána, v niektorých krajoch až do troch kráľov. Podľa domáceho zvyku bol štedrovečerný stôl ozdobený zelenou pšenicou zasiatou na sviatok Svätej Lucie, v jej strede stála sviečka previazaná stužkou v chorvátskych národných farbách. V strede stola stál chlieb, pečený na tento deň býval ozdobený mandľami, ďalej fritule a plody tunajších polí ako orechy, mandle, jabĺčka či sušené figy. Pri stole sa sedelo spievajúc vianočné piesne až do neskorého večera, kým sa išlo na polnočnú svätú omšu. Hneď po omši sa začalo sláviť božie narodenie, ľudia si navzájom blahoželali, zvonili zvony, mladíci strieľali z pušiek a tak dávali na známosť radosť príchodu malého Ježiška. V prvý sviatok vianočný sa pripravovalo pečené mäso, teľacie alebo bravčové, piekli sa domáce zákusky a slávnostné torty. V tento deň sa dobre a do sýtosti jedlo v každom dome. Bolo nepísaným pravidlom, že bohatá gazdiná naložila do košíka kadejaké dobroty a odniesla ich chudobnejším susedom. V tieto sviatočné dni nik nesmel hladovať.

Rovnako ako na Slovensku, aj tu tradície našich prababiek a pradedov ovplyvnili slávenie súčasných sviatkov. Začiatkom 20.storočia sa aj v Dalmácii začali ozdobovať jedličky alebo borovice. Na rozdiel od nášho Československa, počas komunizmu sa v bývalej Juhoslávii katolícke Vianoce oslavovať nesmeli. Vďaka tomu mnohé staré a krásne obyčaje upadli do zabudnutia a dnes ich spomínajú len tí najstarší.

Tak ako aj kedysi, na Štedrý deň je hlavným jedlom už spomínaná ryba bakalar, len s tým rozdielom, že dnes to nie je jedlo chudobných, ale pomerne drahá záležitosť. V Dalmácii ako inak už spomínané fritule a aj iné zákusky: rafioli, kroštule, mandulat. Pôst je dobrovoľný, ale mäsa sa nik nedotkne. Štedrý deň je v Chorvátsku ešte dňom pracovným, aj keď sa skoro v každej firme pracuje kratšie a v rámci pracovného času sa oslavuje. V Splite je dobrým zvykom majiteľov firiem pozvať zamestnancov na Štedrý deň na obed: menu je samozrejme bakalar. Bakalar sa pripravuje aj na námestiach a  nábrežiach dalmatínskych miest, kde ho zadarmo môžu ochutnať všetci okoloidúci. Nezabúda sa ani na chudobných a bezdomovcov.

 Na Štedrý deň sa v domácnostiach ozdobuje stromček, pod stromček sa ukladá mach a naň sa rozložia jasličky. Gazdiné chystajú večeru a dokončujú zákusky na vianočný stôl. Vonku je zvyčajne krásne počasie,  slnečno, niekedy sa teplota cez deň vyšplhá na slniečku aj do 18-20 stupňov. Nepredstaviteľné na Vianoce, však?

Máme tu najkrajšie sviatky roka, sviatky pokoja, radosti, hojnosti,  oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Z detstva si pamätám nejaké zvyky, ktoré dodržiavame dodnes, krájanie jablka, nesmeli sme vstať od stola, peniaze pod obrusom, motlitba pri stromčeku. Trošku som googlila a hľadala aké zvyky a tradície sa ešte k vianociam viažu...tak som to spísala aj pre vás...ak sa u vás dodržiava niečo iné, budem rada ak to pripíšete pod článok a dozviem sa niečo nové. 🙂

ŠTEDROVEČERNÁ VEČERA

Štedrovečrná večera by sa mala niesť v duchu štedrosti a hojnosti. V minulosti sa pod biely obrus dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko čo sa bude jesť bolo vyložené na štedrovečernom stole.  Jedlo prináša na stôl len jedna osoba – zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektorí túto tradíciu dodržiavajú aj dnes. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávajú má každý člen rodiny aspoň ochutnať, aby rodina pokojne a usporiadane spolunažívala. V minulosti sa jedlá po večeri neodkladali zo  stola, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho rána.

Štedrovečerná hostina sa vždy začína prípitkom, ktorým je víno alebo pálenka. V niektorých rodinách si pripíjajú aj vlastnoručne vyrobeným likérom, rascovým alebo vajcovým. V minulosti po prípitku podával chlieb alebo vianočka s cesnakom.  Ľudia verili, že konzumácia cesnaku počas Vianoc im prinesie zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti sa namiesto chleba a vianočky podávajú oplátky s medom a cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, pre kresťanov majú symbolický význam – telo Kristovo na úvod večere,  cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Ďalším chodom sú opekance (bobaľky, pupáky) s makom a medom. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, zalejú sa vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli a posypú sa makom a ochutia medom. Sú najstarším vianočným jedlom. Po predjedle prichádza na rad kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. V niektorých regiónoch sa jedáva aj rybacia polievka. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor, najčastejšie vyprážaný. Niektorí ľudia ho nahrádzajú lososom alebo inou rybou, podáva sa so zemiakovým šalátom.

ĎALŠIE ZVYKY A TRADÍCIE

ZLATÉ PRASIATKO –  v minulosti, ale aj dnes ľudia verili, že ak celý deň dodržiavať prísny pôst,  nebudú nič jesť, alebo jesť len veľmi málo uvidia zlaté prasiatko (zatiaľ som ho nevidela J)