Škôlkárske dni a Adaptačná príprava pre deti od 1 - 4 rokov

Poskytujeme CELOMESAČNÚ POLDENNÚ STAROSTLIVOSŤ  so stravou v čase od 08.00 hod. do 12.30 hod.

- 5 krát týždenne/ mesiac: členský poplatok 119 EUR (Pondelok až Piatok)

- 3 krát týždenne/ mesiac: členský poplatok 89 EUR (Pondelok, Utorok, Streda)

- 2 krát týždenne/ mesiac: členský poplatok 69 EUR (Štvrtok, Piatok)

Prihlásiť svoje dieťa môžete na telefónnom čísle 0918 913 619, alebo na doleuvedenej e-Prihláške TU:

Jednou z nočných mor matiek je tkz. "podozrivé ticho". Ide o fenomén, kde ticho znamená, že dieťa robí niečo zakázané a nebezbečné. Dnešne #dietatyzdna bude o tom, že to tak nie je, že ticho znamená, že deti sa venujú prospešnej činnosti pre celú rodinu. Naši investigatívní fotorepotréri vám ponúkajú dôkazy.

Pestujú a starajú sa o bytové kvety.

Umyvajú a luxujú dlážku v byte. 

Rozvešávajú prádlo. 

Čistia a dezinfikujú chladničku. 

Opravujú kanalizáciu. 

Ako zabaviť rodičov malých detí je jasné. Hlavným zdrojom našej zábavy je kaziť zábavu tým krpatým stvoreniam so samovražednými sklonmi. A že tie naše deťúrence pochádzajú z čeľade Vtipnoceae, tak sa nám veru môže kyslý úsmev ligotať na tvári od svitu do mrku. Usilovne i škodoradostne im skáčeme do tých ich zmysluplných, intelekt i motoriku rozvíjajúcich, aktivít... A večer si v diáriku spokojne odfajkneme ďalší deň bez výraznejšej ujmy na zdraví. Takí sme my, rodičia, suchári. Chvalabohu.

 A tie naše decká hádžu kukuče a prosíkajú – „Mami, mami, ja už nechcem fišerprájs! A akože sorry, že montessori...“. Darmo sa jeden snaží, usilovne a cielene zapratáva byt čačkami hračkami... Dieťa vie, že pravý život je o inom – o žalúziách, kábloch, dverách, odpadkoch... No skrátka, nebudem to už naťahovať, prinášam zoznam niekoľkých našich najobľúbenejších aktivít.

Nech sa páči, inšpirujte sa:

Miluj žalúziu svoju

Level 1: Cieľom aktivity je testovať odolnosť interiérových žalúzií. Dieťa usilovne chytá žalúzie a kmáše nimi do všetkých svetových strán. Prehnutá žalúzia – 5 bodov. Výrazne pokrčená žalúzia – 10 bodov. Zlomená žalúzia – 15 bodov.
Level 2: Rodič vyhrnie žalúzie a upriami pozornosť dieťaťa na ich postranné nylonové lanká. Úlohou dieťaťa je v čo najkratšom čase lanko vytrhnúť. Body sa udeľujú podľa počtu sekúnd, pokiaľ dieťa lanko nevytrhne do 10 sekúnd, vypadáva z hry.

Kábel je ďábel

Zamyslenie:

„Jeden svadobný deň očami fotografa“

08:00

Zobúdzam sa v miernom strese: čaká ma  svadba.

09:00

Balím a kontrolujem  techniku, stres pribúda.

2 vety, ktoré ma presvedčili, že očkovanie nepomáha:

1. PO NIEKOĽKÝCH ROKOCH, KEĎ BOLI VŠETCI TAKTO OČKOVANÍ, CHORÍ ZMIZLI!!! 

2. A TAKTO MOHLI ĽUĎOM TVRDIŤ, ŽE TERAZ SÚ CHRÁNENÍ!

Tieto dve vety vysvetľujem nižšie.... pri časti o NAPOLEONOVI...

A ďalšie fakty, ktoré ma presvedčili:

- LEKÁRI SA UČIA O OČKOVANÍ - 2h. ZA CELÉ ŠTÚDIUM! (To je v Rakúsku, na SK to je asi ešte horšie)

Často sa stretávame s otázkami ohľadom debničkovania, jeho pôvodu, či podstaty, a preto sme sa rozhodli zhrnúť naše vedomosti v krátkom článku, ktorý, pevne veríme, zodpovie všetko, čo Vás o tomto spôsobe nákupu potravín zaujíma.

 Pôvod debničkovania

Je ťažké presne určiť kedy sa myšlienka ponúkať farmárske produkty priamo konečnému spotrebiteľovi stala novátorskou, keďže ešte nedávno to bolo niečo prirodzené a ľudia sa inak ani stravovať nevedeli. Obchody boli zásobované lokálne vyrobenými produktmi, na vidieku žilo stále dostatok ľudí, ktorí chovali zvieratá, či pestovali plodiny a predávali ich priamo konečnému spotrebiteľovi.

Zmena prišla s nástupom veľkých obchodných sietí v druhej polovici minulého storočia. Nápad sústreďovať všetky produkty pod jednou strechou, s možnosťou výberu spomedzi desiatok rôznych, domácich a zahraničných výrobcov bola lákavá nielen pre obchodníkov, ale predovšetkým pre nakupujúcich, ktorým tento spôsob šetril čas, energiu a peniaze, keďže obchodné siete začali rapídne tlačiť ceny produktov smerom nadol. Pokiaľ ostaneme v intenciách Európy, postupne sa veľkoobchody stali štandardom, malé rodinné obchody začali miznúť a farmári prestali byť schopní konkurovať cenám zahraničných produktov. Prečo tomu tak bolo je otázka na samostatný článok s ekonomickým zameraním; dôležité je, že tento trend sa rozšíril po celej Európe a vidiek každej krajiny to bolestivo pocítil.

Stúpajúci počet produktov vo veľkoobchodoch je bohužiaľ priamo úmerný klesajúcej kvalite. Jednak je nesmierne ťažké zachovať kvalitu produktov v procese výroby pokiaľ dopyt po nich neustále rastie a treba stíhať zásobovať trh, a takisto je pre prevádzkovateľa veľkého obchodu ťažké ustriehnuť, či všetko jedlo v poličkách a chladiacich boxoch dostáva starostlivosť, ktorú si zaslúži a ktorá zabezpečí jeho čerstvosť a kvalitu.

Volanie po návrate kvalitných produktov sa začalo ozývať, ako inak, v západnej Európe – supermarkety tam dorazili ako prvé, a tak si ľudia, ktorí prizerali väčšmi na kvalitu ako cenu, mali viac času uvedomiť, že tento spôsob zásobovania trhu je nesprávny, škodiaci krajine, lokálnej ekonomike, životnému prostrediu a v konečnom dôsledku aj ľudskému zdraviu. Osemdesiate roky minulého storočia dali vzniknúť prvým debničkárskym spoločnostiam vo Veľkej Británii, ktorá sa stala priekopníkom tejto idey na území starého kontinentu.

"Na dobro Vam došla Badnja večer!! týmto tradičným pozdravom vítame a zdravíme v Chorvátsku v dnešný podvečer.

Ako tieto najočakávanejšie, najmilšie, najveselšie a najkrajšie sviatky v roku oslavujeme v Damácii? Trochu inak ako na Slovensku ... ale veď prečítajte si ...

Kedysi  sa v oblasti medzi mestami Split a Trogir, na Štedrý deň, 24.12. alebo po chorvátsky „Badnjak“ dodržiaval prísny pôst. Podľa starého zvyku sa chystali pôstne jedlá s orechami a medom,  neodmysliteľné fritule a samozrejme ryba. Tradične sa v prímorskej oblasti pripravoval takzvaný „bakalar“, po slovensky treska, ktorá sa sušená dovážala zo severných častí Európy. Kedysi najlacnejšia ryba a jedlo chudobných, je dnes výnimočnou špecialitou. U nás v meste Kaštela ju gazdinky pripravujú tradične, takzvane na bielo: so zemiakmi, olivovým olejom, cesnakom a petržlenovou vňaťou. Vôňa variaceho sa bakalara a smažených fritúl sa v tento deň šírila po celom meste. Keďže sa cez deň nejedlo takmer nič, len kúsok chleba alebo orech, večera bola síce pôstna, ale bohatšia. Za slávnostným stolom sa zišla celá rodina. Kedysi gazda naložil na ohni veľké poleno, takzvaný „badnjak“ (podľa ktorého dostal chorvátsky Štedrý deň svoje meno), pokropil ho svätenou vodou ako aj všetky miestnosti v dome. Badnjak pomaly tlel na ohnisku alebo v peci až do ďalšieho rána, v niektorých krajoch až do troch kráľov. Podľa domáceho zvyku bol štedrovečerný stôl ozdobený zelenou pšenicou zasiatou na sviatok Svätej Lucie, v jej strede stála sviečka previazaná stužkou v chorvátskych národných farbách. V strede stola stál chlieb, pečený na tento deň býval ozdobený mandľami, ďalej fritule a plody tunajších polí ako orechy, mandle, jabĺčka či sušené figy. Pri stole sa sedelo spievajúc vianočné piesne až do neskorého večera, kým sa išlo na polnočnú svätú omšu. Hneď po omši sa začalo sláviť božie narodenie, ľudia si navzájom blahoželali, zvonili zvony, mladíci strieľali z pušiek a tak dávali na známosť radosť príchodu malého Ježiška. V prvý sviatok vianočný sa pripravovalo pečené mäso, teľacie alebo bravčové, piekli sa domáce zákusky a slávnostné torty. V tento deň sa dobre a do sýtosti jedlo v každom dome. Bolo nepísaným pravidlom, že bohatá gazdiná naložila do košíka kadejaké dobroty a odniesla ich chudobnejším susedom. V tieto sviatočné dni nik nesmel hladovať.

Rovnako ako na Slovensku, aj tu tradície našich prababiek a pradedov ovplyvnili slávenie súčasných sviatkov. Začiatkom 20.storočia sa aj v Dalmácii začali ozdobovať jedličky alebo borovice. Na rozdiel od nášho Československa, počas komunizmu sa v bývalej Juhoslávii katolícke Vianoce oslavovať nesmeli. Vďaka tomu mnohé staré a krásne obyčaje upadli do zabudnutia a dnes ich spomínajú len tí najstarší.

Tak ako aj kedysi, na Štedrý deň je hlavným jedlom už spomínaná ryba bakalar, len s tým rozdielom, že dnes to nie je jedlo chudobných, ale pomerne drahá záležitosť. V Dalmácii ako inak už spomínané fritule a aj iné zákusky: rafioli, kroštule, mandulat. Pôst je dobrovoľný, ale mäsa sa nik nedotkne. Štedrý deň je v Chorvátsku ešte dňom pracovným, aj keď sa skoro v každej firme pracuje kratšie a v rámci pracovného času sa oslavuje. V Splite je dobrým zvykom majiteľov firiem pozvať zamestnancov na Štedrý deň na obed: menu je samozrejme bakalar. Bakalar sa pripravuje aj na námestiach a  nábrežiach dalmatínskych miest, kde ho zadarmo môžu ochutnať všetci okoloidúci. Nezabúda sa ani na chudobných a bezdomovcov.

 Na Štedrý deň sa v domácnostiach ozdobuje stromček, pod stromček sa ukladá mach a naň sa rozložia jasličky. Gazdiné chystajú večeru a dokončujú zákusky na vianočný stôl. Vonku je zvyčajne krásne počasie,  slnečno, niekedy sa teplota cez deň vyšplhá na slniečku aj do 18-20 stupňov. Nepredstaviteľné na Vianoce, však?

Máme tu najkrajšie sviatky roka, sviatky pokoja, radosti, hojnosti,  oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Z detstva si pamätám nejaké zvyky, ktoré dodržiavame dodnes, krájanie jablka, nesmeli sme vstať od stola, peniaze pod obrusom, motlitba pri stromčeku. Trošku som googlila a hľadala aké zvyky a tradície sa ešte k vianociam viažu...tak som to spísala aj pre vás...ak sa u vás dodržiava niečo iné, budem rada ak to pripíšete pod článok a dozviem sa niečo nové. 🙂

ŠTEDROVEČERNÁ VEČERA

Štedrovečrná večera by sa mala niesť v duchu štedrosti a hojnosti. V minulosti sa pod biely obrus dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko čo sa bude jesť bolo vyložené na štedrovečernom stole.  Jedlo prináša na stôl len jedna osoba – zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektorí túto tradíciu dodržiavajú aj dnes. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávajú má každý člen rodiny aspoň ochutnať, aby rodina pokojne a usporiadane spolunažívala. V minulosti sa jedlá po večeri neodkladali zo  stola, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho rána.

Štedrovečerná hostina sa vždy začína prípitkom, ktorým je víno alebo pálenka. V niektorých rodinách si pripíjajú aj vlastnoručne vyrobeným likérom, rascovým alebo vajcovým. V minulosti po prípitku podával chlieb alebo vianočka s cesnakom.  Ľudia verili, že konzumácia cesnaku počas Vianoc im prinesie zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti sa namiesto chleba a vianočky podávajú oplátky s medom a cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, pre kresťanov majú symbolický význam – telo Kristovo na úvod večere,  cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Ďalším chodom sú opekance (bobaľky, pupáky) s makom a medom. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, zalejú sa vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli a posypú sa makom a ochutia medom. Sú najstarším vianočným jedlom. Po predjedle prichádza na rad kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. V niektorých regiónoch sa jedáva aj rybacia polievka. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor, najčastejšie vyprážaný. Niektorí ľudia ho nahrádzajú lososom alebo inou rybou, podáva sa so zemiakovým šalátom.

ĎALŠIE ZVYKY A TRADÍCIE

ZLATÉ PRASIATKO –  v minulosti, ale aj dnes ľudia verili, že ak celý deň dodržiavať prísny pôst,  nebudú nič jesť, alebo jesť len veľmi málo uvidia zlaté prasiatko (zatiaľ som ho nevidela J)

Ahojte, nižšie som Vám s pomocou dcéry (tá mi diktovala) opísala niektoré nátierky. Robia ich v škôlkach, sú priamo opísané z noriem. Naše ich majú veľmi rady. Dobrú chuť prajem Vám a Vašim detičkám 🙂

1. Hrianky s maslom a cesnakom

Chlieb pokrájame na porcie, opečieme na sucho. Maslo rozpustíme, pridáme soľ a rozotretý cesnak. Zmesou dobre potrieme opečený chlieb.

2. Nátierka budapeštiansky krém

Do vymiešaného masla pridáme prelisovaný tvaroh, postrúhaný syr, na drobno pokrájanú cibuľu a postrúhaný chren. Dochutíme horčicou, soľou a vyšľaháme.

3. Nátierka drožďová s vajcom

Pod značkou Naše Bio nájdete 4 rôzne múky: pšeničná hladká, pšeničná celozrnná, ražná celozrnná, špaldová celozrnná

Pšeničná múka hladká

Pšeničná múka bez otrúb z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva. Pšenica sa právom honosí titulom Kráľovná obilnín. Spoločne s ryžou je najpestovanejšia obilnina na svete. Pšeničná múka je vhodná  na pečenie koláčov, chleba, rôzneho pečiva, zákuskov a zahusťovanie pokrmov.

Pšeničná celozrnná múka hladká

Pšeničná celozrnná múka je vhodná na pečenie koláčov, chleba, rôzneho pečiva, zákuskov a zahusťovanie. Celozrnná múka je chuťovo výraznejšia ako biela múka, preto je spočiatku vhodné postupne pridávať k bielej múke 1/3-2/3 celozrnnej, kým prejdete na celých 100%. Farba pečiva je prirodzene tmavšia, cesto je tuhšie. Výrobky z celozrnnej múky sú sýtejšie a trvanlivejšie ako z bežnej múky.

Ražná celozrnná múka hladká 

Pravdepodobne ste z názvu neuhadli, čo bude témou tohto článku, tak to hneď na začiatku prezradím - olejnaté semienka. Tieto malé zázraky prírody by naozaj mali mať dôležité miesto v našom jedálničku- a to každý deň. Žiadne syntetické vitamíny a minerálové tabletky totiž nedokážu vám poskytnúť toľko pozitív ako tieto semienka.

Ľanové semienka sú známe pre svoj vysoký obsah omega-3 mastných kyselín, ktoré si naše telo nevie vyprodukovať samo, dokáže ich prijať iba zo stravy. Okrem toho sa účinne používajú pri tráviacich ťažkostiach: dokážu vyčistiť črevá, totižto naviažu na seba všetky „nečistoty“, ktoré sa tam nachádzajú. Semienka sa odporúčajú konzumovať najlepšie v mletom stave a vždy len čerstvo namleté na mlynčeku na kávu alebo mak (teda nekupovať nasáčkované dopredu namleté semienka, ktoré predáva aj jedna nemenovaná drogéria J. Mali by sa jesť spolu s potravinami s vysokým obsahom bielkovín- okrem mliečnych výrobkov sem patrí aj pór, orechy, cesnak, pazítka, cibuľa. Tuky v semienkach obsiahnuté sa totiž rozpustia len vtedy, keď sa zlúčia s bielkovinami a tým sa zvýši ich vstrebateľnosť. Odporúča sa zjesť jedna polievková lyžica denne, v prípade choroby aj tri.

Niektoré zdroje uvádzajú, že ľanový olej má schopnosť bojovať proti rakovine a dokonca ju aj úspešne vyliečiť. Mnohokrát som sa stretla s odporúčaním, aby olej bol konzumovaný s mliečnymi výrobkami, napr. cottage cheesom- vraj sa v tomto prípade zmnohonásobňujú účinky oleja. Nemyslím si, že by vegáni alebo ľudia s intoleranciou laktózy, prípadne alergiou na BKM si mali robiť starosti- verím tomu, že príroda nás dokáže vyliečiť aj na báze rastlinných zdrojov bez potreby živočíšnych tukov.

Šupky ľanových semienok obsahujú tzv. lignany, ktoré majú silné antioxidačné účinky. Pri lisovaní ľanového oleja však väčšina týchto lignanov odstráni. Preto je dôležité kontrolovať balenie, ktoré kupujeme, niektorí výrobcovia totiž ich nevracajú späť do oleja. Ďalšia vec, ktorú treba sledovať pri kúpe ľanového oleja je, aby bol skladovaný v chladničke a v tmavej flaši- na svetle a v teple totiž dôjde k rýchlej oxidácii a tým k znehodnoteniu.

Ľanové semienka môžeme pridať do šalátov, chleba alebo pečiva, prípadne ako ozdobu na husté krémové polievky. Môžu sa jesť aj osamote, no dôležité je ich dôkladne požut. Určite odporúčam vyskúšať aj ľanové tyčinky, ktoré si viete veľmi jednoducho doma vyrobiť.

Ľanovky

Chlieb je jedným z našich základných potravín. Niekto si bez neho nevie predstaviť raňajky, iný večeru.

V dávnych časoch to tvorilo aj samostatné jedlo, keď ľudia nemali čo jesť. Dnes je v hypermarketoch obrovský výber chleba, minimálne 20 druhov sa nám núka, aby sme ho zobrali. A to sme ešte nehovorili o pečive, biely rožok, grahamový, viaczrnný, multicereálny, tmavý... kto sa má v tom orientovať? Čo vlastne tieto vedecké názvy v sebe skrývajú? Ja vám to prezradím: v 99,9% prípadoch BIELU múku. Nejdem sa o nej tentokrát rozpisovať, to som už spravila v predchádzajúcich článkoch.

Chcem podotknúť len na to, že je úplne zbytočné platiť 5násobnú cenu za nejaký viaczrnný rožok, keď v podstate má také isté zloženie ako biely za 5 centov. Žiaľ, v tomto prípade neplatí, že za vyššiu cenu získavame aj vyššiu kvalitu. Nechcem robiť reklamu, no myslím si, že kto sa o to trošku zaujíma, nebude preňho prekvapením, keď poviem, že jediný 100%ne celozrnný chlieb na slovenskom trhu je Slatinský. Za celozrnný sa nemôže označiť chlieb, ktorý nemá aspoň 70% celozrnnej múky v sebe. Treba dôsledne čítať aj v tomto prípade etiketu - jasné, v prípade balených chlebov je to jednoduché, no ale čo chlebíky a pečivo, ktoré sú voľne vyložené na regáloch? Keď máme šťastie, nájdeme zoznam pečiva a jeho zloženie zavesené niekde v tom oddelení, v horšom prípade si ho treba vypýtať od personálu. Avšak ochota na ich strane nemusí byť - dajú vám 50stranný dokument a nech sa páči, nájdite si, čo hľadáte.

Výhodou balených chlebov je aj to, že môžeme odsledovať, čo všetko väčšina výrobcov pridáva do cesta na chlieb: väčšinou im nestačí múka, voda, droždie a soľ, pre dobro spotrebiteľa sa tam nájdu aj tzv. múku vylepšujúce látky, napr. benzoylperoxid (používa sa pri výrobe krémov na akné, do farieb na vlasy). V pekárenstve je celkovo povolených 100 aditív. Aby sa napr. cesto nelepilo, pridávajú lecitín a kyselinu askorbovú. Trvanlivé celozrnné chleby obsahujú konzervačné látky, ktoré zabraňujú splesniveniu, napr. kyselinu sorbovú (na potkanoch spôsobila nádory v žalúdku).

Je pravda, že kupovať ražný alebo špaldový chlieb je určite lepšie ako ten konzumný pšeničný, avšak aj v tomto prípade platí, že chleby sú väčšinou pripravované z bielej múky. V obchodoch so zdravou výživou určite nájdete aj ich celozrnných kvalitnejších kolegov, avšak za omnoho vyššiu cenu. Tak prečo neskúsiť upiecť chlieb doma? Je to úplne jednoduché: potrebujete k tomu kvalitnú múku, droždie (v lepšom prípade kvások - ale o tomto neskôr), vodu, soľ, možno nejaké olejnaté semiačka a dve silné ruky. No a rúru som zabudla. Myslím, že väčšina gazdiniek tieto suroviny máva bežne doma.

A teraz sa trošku vrátim ku kvásku, ktorá sa v poslednom období opätovne teší čoraz väčšej sláve. Tento živý „tvor“ je veľmi citlivý a treba sa oňho starať, aby prežil a obohacoval náš každodenný chlieb cennými baktériami. V bežných obchodoch kváskový chlieb sa vôbec nedá kúpiť, jedine v Tescu som objavila taký balený ražný - ale aj ten obsahuje droždie. A prečo? Lebo pripraviť kváskový chlieb trvá aj 2 dni. Nestačí vymiesiť cesto, nechať ho za hodinu vykysnúť a upiecť chlieb. Je to trošku zložitejšie, ale ten výsledný efekt určite stojí za to.

Mnoho ľudí tvrdí, že bez cukru sa žiť nedá. Čiastočne majú pravdu, avšak dôležité je, o aké cukry ide. V poslednom storočí rapídne narástla spotreba cukru na celom svete. Veď sa len pozrime na svoj deň: ráno kávička/čaj s cukrom, nejaké zapekané musli, biely chlieb s nátierkou alebo sladké pečivo. Na desiatu ochutený jogurtový nápoj alebo Mars tyčinka. Po obede si ako dezert dáme malý zákusok. Na olovrant v lepšom prípade ovocie, v horšom zase nejaká sladkosť. A čo večerné prejedanie sa pred telkou? Rozhodne to nášmu telu neprospeje. Kým v roku 1900 človek za rok spotreboval 40 kg cukru, v roku 2009 už 81 kg- teda 225 g cukru denne. Je to viac ako 100 kockových cukrov za deň! Významne k tomu prispeli svetové vojny, keď výživnej stravy bolo nedostatok, pričom cukor sa dal ľahko a lacno vyrobiť a predstavoval zdroj energie.

Dovolím si tvrdiť, že biely rafinovaný cukor je toxín. Môže sa to mnohým ľuďom zdať extrémne, ale naše telo pri nedostatku jednoduchých cukrov reaguje veľmi podobne, ako keď drogujúci človek nemá k dispozícií svoju potrebnú dávku. Pokazí sa nám nálada, sme nervózni, náhle nám klesne hladina cukru v krvi a je nám na odpadnutie, trasieme sa. Toto som ja všetko prežívala v niektorých chvíľach, keď som nemala pri sebe nejakú sladkosť.

Najhoršie je, že cukor sa už dnes nachádza úplne všade- nie len v koláčoch, cukríkoch a keksoch, ale aj v mliečnych výrobkoch, horčici, kečupu, dokonca aj v šunke a ďalších mäsových výrobkoch (tam sa skrýva pod názvom dextróza).

Cukry môžeme členiť na jednoduché (monosacharidy)- sem patrí glukóza, fruktóza a dextróza a zložené sacharidy (napr. biely cukor, ktorý tvorí 50% fruktózy a 50% glukózy alebo glukózovo-fruktózový sirup). Poďme sa pozrieť na účinky týchto jednoduchých cukrov. Mnoho z nás si myslí, že fruktóza je zdravá náhrada cukru, veď aj v ovocí sa nachádza, aj na poličkách obchodov zdravej výživy ich môžeme nájsť. Ide o veľký omyl! Kým v ovocí je okrem fruktózy aj veľké množstvo iných látok, ktoré na seba fruktózu viažu a tým neutralizujú jeho negatívne účinky, v prášku sa nenachádzajú. A aké riziko v sebe skrýva konzumácia fruktózy? Síce nám nezvyšuje hladinu cukru v krvi, putuje rovno do pečene, pretože iba tento orgán má predispozície na jej spracovanie. Tým pádom poškodzuje pečeň obdobne ako napríklad alkohol.  Ďalšou obrovskou nevýhodou fruktózy je, že vypína systém, ktorý kontroluje pocit nasýtenia v žalúdku a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnosti. Môžeme teda zjednodušene povedať, že konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.

Glukóza je druh energie, na ktorej dokážeme fungovať. Každá naša bunka ju totiž používa ako zdroj energie, teda je spracovaná každým našim orgánom a len cca 20 % pečeňou. Z toho vyplýva, že glukóza je omnoho menšie zlo než fruktóza.

Stačilo teórie, poďme sa teda pozrieť, čo všetko nám ponúka trh ako náhradu cukru:

Varíme zdravo a chutne-časť 4.

 Zobudíte sa aj vy každé ráno s tým, že rozmýšľate, aké dobré raňajky svojmu drobcovi opäť pripravíte?

Dojčatá sú na tom najlepšie, mama pristaví zásobáreň mliečka alebo fľašku s materským/umelým mliekom a raňajky sú na svete 🙂

Čo však s krpčekmi a staršími deťmi, ktoré už majú nejaký ten zúbok a ktorým už iba mliečko nestačí? Raňajky sú základom celého dňa. Na to, aby taký človiečik dokázal plnohodnotne, vnímavo a čulo spoznávať svet či sa sústrediť pri hrách alebo učení, potrebuje telo správne nakopnúť. A o to sa postarajú práve raňajky. „Ukradnem“ si zopár dôležitých faktov od jednej výživovej poradkyne.

Máte pochybnosti o tom, či sú raňajky vôbec potrebné k naštartovaniu do nového dňa?

Ak raňajky vynecháte, nedodáte telu potrebné stavebné látky a energiu. Zároveň tým znížite hladinu cukru v krvi, čo je príčinou túžby organizmu po jednoduchých karbohydrátoch. Takže neváhajte a začnite čo najskôr raňajkovať! Nemusíte hneď v prvý deň skonzumovať kompletné raňajky. Začnite postupne. Napríklad jedným prírodným jogurtom, neskôr si k nemu pridajte kúsok ovocia, potom aj trošku ovsených vločiek... a ani sa nenazdáte, budete pravidelne a zdravo raňajkovať.

Varíme zdravo a chutne-časť 2.

Určite to každá z nás pozná. S otázkou "Čo dnes varíte na obed?" sa tu stretávame denne. Priznám sa, sama sa niekedy dostanem do stavu, kedy mám pocit, že som už asi všetko vyskúšala. 

Ako vo väčšine domacností na Slovensku, ani v tej našej to nie je inak a polievka patrí na náš každodenný stôl. 

Je vôbec polievka nutná? 

Polievky sú v našom jedálničku od nepamäti, varili ich generácie pred nami. Do určitého veku som polievky veľmi neobľubovala, asi to bolo spôsobené polievkami, ktoré som jedávala v školských jedálňach. Bohviečo to nebolo, pamätám si niektoré ešte dodnes. Ako vo veľa iných veciach, aj tu príchod mojich detí na svet zmenil aj môj pohľad a názor na ne. Dozvedela som sa napríklad, že polievka je pri najdôležitejšom jedle dňa dôležitá, pretože pripraví žalúdok na dobré travenie. Čím, to je presne neviem, ale že sú zdravé, o tom nepochybujem 🙂

Časy, kedy sa varili polievky hlavne z mrkvy, petržlenu, zeleru, kalerábu či šošovice sú dávno za nami. Dnes už naozaj nie je problém vykúzliť úžasnú polievku spojenúm rôznych aj netradičných alebo nie klasických potravín. 

Ako môžeme pripraviť chutnú a zaujímavú polievku plnú vitamínov a energie? 

Väčšina z nás je presvedčená, že vieme variť zdravo. Pravidelne vám preto budeme prinášať zoznam chutných a zdravých receptov. Vždy koncom pracovného týždňa, aby ste si stihli naplánovať víkendové varenie. Tentokrát sme pripravili 8 receptov na hlavné jedlá, polievku i dezerty.

Čo je definícia alebo kritérium zdravého varenia? 

Čoraz častejšie sa ako rodičia stretávame s pojmami ako atopicky ekzém, potravinová intolerancia a alergia. Svoju úlohu pri týchto problémoch tvoria naše gény a prostredie, v ktorom žijeme. Ale vačšina rodičov už v dnešnej dobe vie, že za tieto problémy je priamo zodpovedná aj strava, ktorú denne jeme my aj naše deti.

Vystihnúť sa to dá zmenou citátu „Láska ide cez žalúdok" na vetu „Zdravie ide cez žalúdok.“ Alebo ešte výstižnejšie: „Sme to, čo jeme“.

V prvom rade to má byť strava a nápoje, ktoré zabezpečujú zdravú výživu. Zelenina, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Dôležite je, aby bola naša strava vyvážená a bohatá na primerané množstvo vitamínov, minerálov, uhľohydrátov, bielkovín, vlákniny, stopových prvkov a vody.

Ako toto všetko dosiahnuť? Čo nášmu organizmu robí dobre a čo nie?

V rámci terapie spracovania traumy z minulosti som dostala za úlohu napísať list otcovi a tak mu povedať, čo som nestihla... bolo to pre mňa ťažké, pretože vďaka okolnostiam a možno aj mojej tvrdohlavosti toho bolo veru dosť... nechcem tu kopírovať všetko, čo som písala, iba chcem povedať vám ostatným, ako som zmeškala niečo dôležité vo svojom živote, čo už nemôžem zmeniť... možno sa aj vy zamyslíte a zistíte, že máte vo svojom okolí človeka, ktorému potrebujete niečo povedať skôr, ako sa vaše cesty navždy rozídu... urobte to... lebo potom to bolí o to viac... a skúste ma nesúdiť... niekedy sa proste nedá...

Oci,

píšem Ti, aby som Ti povedala to, čo som nestihla povedať osobne. Spoznala som Ťa v šestnástich rokoch a musím Ti povedať, že to bolo pre mňa sklamanie... Mala som vysnívaného princa a stretla som gazdu... Žil si so svojou novou rodinou v malom domčeku s veľkou záhradou, choval si všetko, čo sa dalo... pamätám si na kozu – kamzíka, ktorú sme vždy dávali dolu z nejakej strechy, na havkáča Zoru, prasiatka, ovce, kačky, sliepky, zajacov, holubov, kuny... čo som len chcela, všetko si mal... a ja som to nechápala... bola som vychovávaná inak a aj sme s mamou žili v iných podmienkach... ale postupne sa mi to zapáčilo a zvykla som si na pranie v potoku, latrínu v záhrade, zabíjačku a všetko to okolo domu... Rada som k vám chodila na návštevy a bolo to všetko fajn... Tvoja manželka ma vzala ako svoju a nikdy som necítila, že by robila rozdiely... za to si ju dodnes veľmi vážim... Ty si mal zvláštnu povahu... síce si mal heslo, že pokiaľ nepomôžeš, tak zle neurobíš, ale svojím pitím si zle narobil veľakrát... a potom sa kričalo a vzduchom lietali aj “pohlavné orgány“... proste toto bola Tvoja druhá črta... pamätám si, ako išiel od vás Peťo z prvej návštevy... predýchaval to ešte pár dní... nezvyknutý na krik... a potom, keď si sa mu vyhrážal, že Ti musí tykať a hovoriť Jožo, lebo inak mu budeš hovoriť ko..t, tak to ho už úplne položilo (a pamätáš, že si to aj splnil!) Napriek tomu, keď sa nepilo a nekričalo, bolo super... keď sme ako decká dospeli a založili si rodiny, akosi sa tie nitky popretŕhali... dokopy to dali zase až vnúčatá... keď sme došli prvýkrát s malým, už si bol iný, poznačený chorobou, ale na druhej strane aj abstinovaním... a ja som dostala prvé vnuknutie, že by sme mali dať, Šaňka pokrstiť ešte tento rok, lebo budúci môže byť neskoro... krstili sme v novembri 2010 a Ty si si neodpustil rypnúť do kňaza pred kostolom, čo sa tam hrá na Batmana... No celý Ty... A potom prišli Vianoce... stretli sme sa u vás skoro všetci a bolo fajn... Šani lozil po Tebe, ťahal Ťa za fúzy a Ty si ho nechal... a vo mne niečo zase kričalo “Foť to, foť to, toto už nebude...“ nepočúvala som... bola som lenivá ísť do chodby pre foťák a ospravedlňovala som sa sama pred sebou, že je nás tam dosť a nebudem sa pretláčať atď... keď sme sa lúčili, strašne si ma stisol... mala som pocit, že sme jedno telo a jedno srdce a vedela som... ďalšie varovanie... šli sme v aute domov a ja som nad tým premýšľala... z myšlienok ma vytrhol Peťov hlas. Mal som taký pocit, akoby sa tatko lúčil... Tak teda nielen mne sa tak zdalo... v noci vola brat... skolaboval si, vzali Ťa do nemocnice... a stále som verila, že všetky znamenia sú len tak... len akože, pretože tam hore sa niekto nudí... neboli... prehupol sa január... boli sme v nemocnici, čakal si na vyjadrenie lekárov... dávali si načas a nakoniec rozhodli... metastázu treba skúsiť z hlavy vybrať... no, vybrali... boli sme za Tebou, ležal si a nevnímal si... dve diery v hlave, jednu v hrudi... kosť a koža... kanyla v nohe, lebo v ruke už nebolo kam... a ja som nevedela, čo robiť, čo povedať... stáli sme tam a počúvali sestru, ktorá každých 15 minút vybehla z kukane a vrešťala „Pán M., máte tu návštevu, venujte sa im, nespite!!!“ A mala som chuť ju zdrapiť a tresknúť z okna... alebo ju rovno poslať do pi.e... (žeby som to zdedila po Tebe?) keď sme odchádzali sklonila som sa k Tebe a Ty si mi niečo povedal... sľúbila som Ti, že zase prídeme... cestou domou sa mi v hlave rozležala veta „Maj sa mi tu dobre, moja.“... to bolo to, čo si povedal, Ty si sa rozlúčil, žiadne nabudúce nebude... a ja som Ti nepovedala to dôležité, že Ťa ľúbim... Peťo bol zlatý, že otočí auto... spanikárila som, ako otočí??? Ak ho otočí, tak mi tato zomrie, veď sa rozlúčil, už sa neuvidíme... stále vo mne niečo bojovalo... aj nasledujúce dni... bolo to strašné, oci... na jednej strane som sa chcela rozbehnúť za Tebou a povedať Ti, že ťa ľúbim... na druhej strane som sedela v kresle a triasla som sa od strachu, že ak to urobím, tak zomrieš, keď budem stáť pred dverami nemocničnej  izby... a že Ťa vlastne ja svojou návštevou zabijem... Pamätám si to, akoby to bolo dnes... Mali sme ísť za Tebou v utorok... z nedele na pondelok sa mi snívalo, že som Ťa videla odchádzať... šiel si pešo niekam preč a ani si sa neobzrel... celý pondelok som bola ako na tŕňoch... niečo sa musí stať... niečo... už sa predsa neuvidíme a zajtra máme ísť do nemocnice... bolo to také silné, že mi bolo zle... Večer o pol šiestej zvonil mobil... vedela som... ani som sa nemusela pozerať a bolo mi jasné, lebo sa mi zrazu uľavilo... volal brat... zomrel si sám, 24.1.2011 - 15 minút potom, čo odišla Tvoja manželka po skončení návštev... a ja Ti už nikdy nepoviem, že Ťa ľúbim... pokazila som to... celý čas, čo Ťa poznám, som sa snažila držať trošku bokom, pretože si mal novú rodinu a nechcela som sa priveľmi miešať... a teraz sa mi to vypomstilo, myslela som, že mám času dosť, teda nie dosť, ale aspoň toho pol roka, čo dávali lekári... boli to necelé 3 týždne... ale aj to je dosť dlhá doba na jedno ĽÚBIM ŤA...

Oci, neviem, kde teraz si... ale dúfam, že sa tam máš dobre... chcem Ti povedať, že Ťa ľúbim... a ešte niečo... oci, prepánajána, čo budeme robiť? Veď ja som úplne rovnaká, ako Ty... máme starý dom, latrínu, záhradu, na jar pribudnú ovečky a určite aj iné zvieratá... a Šaňko chce havkáča... a stále nadávam, ako opitý námorník (pamätáš, kedysi si mi to povedal), keď ma naštvú... a nie som princezná, som gazdiná... robím kompóty a džemy, pečiem chlieb... a na veľa vecí sa ešte len chystám... som ako Ty... telom aj dušou... dúfam, že budeš na mňa pyšný... a bolo mi cťou mať takého otca... ľúbila som ťa, ľúbim ťa a vždy ťa budem ľúbiť... “tvoja“ (presne tak, ako si ma volal)

Môjmu tatinovi  1953 - 2011