Zuzka sa zamilovane usmiala, keď sa postavil a sledovala ho ako sa stráca v obývačke. Tomáš pomaly vošiel do kúpeľne. Keď začula zvuk sprchy, zhlboka sa nadýchla, šťastne vydýchla a jemne privrela oči. Tak veľmi sa jej páčilo zobúdzať sa pri ňom. Cítila sa úplná a milovaná. Srdce sa jej však zachvelo, keď si spomenula na to, čo jej Tomáš prezradil. Peter sa chce vrátiť a ešte k tomu sa uchádza o miesto primára tam, kde pracuje aj ona sama. A Tomáš. Hoci sa jej do toho, v tomto opojení lásky nechcelo, mala by začať hľadať spôsob ako to vyrieši. Nemôže na oddelení vytvoriť trojuholník zvláštnych vzťahov. A do toho Lenka. Nakoniec by to bol nekonečný kruh nedorozumení. Pocítila pri svojich nohách jemný dotyk Barrasovej labky. Otvorila oči a spokojne sa usmiala. Pohladila ho jemne pod krkom.

"Cítiš moje trápenie, však? Muž, ktorého milujem verzus muž, ktorý nechal otvorené dvere mojej minulosti. Čo mu poviem, keď sa stretneme? A chcem mu vlastne niečo povedať? Kiež by ostal tam, kde je, bolo by to jednoduchšie. Lenže jednoduchšie veci nie sú vždy tie najlepšie, však? Boh vždy vie, na ktorých miestach má odkryť to, čo sa nám zdá vyriešené. On ešte nepovedal posledné slovo a ja chcem prijať to, čo je v Jeho vôli správne pre mňa. Aj keby to malo spočiatku bolieť." vyslovovala potichu, hladiac Barrasa na rovnakom mieste. Jeho oddané psie oči ju vnímavo sledovali. Zdalo sa, akoby počúval a chápal. Keď si toho Zuzka všimla, ľahko sa usmiala a pohladila ho oboma rukami pri ušiach. "Ty môj verný psí priateľ. Dobre vidno, akého majiteľa máš. Ste si veľmi podobní." veselo k nemu šepla a potom sa postavila, aby sa mohla prezliecť. Keď Tomáš vyšiel z kúpeľne, letmo sa na ňu usmial pomaly prechádzajúc okolo sedačky, kde sedela. Venovala mu rovnaký úsmev a keď sa stratil v spálni, podišla do kúpeľne ona, aby sa mohla upraviť. Keď po dvadsiatich minútach vyšla von, Tomáš sedel pokojne na sedačke a sústredene hladil Barrasa tentokrát on. Trpezlivo čakal, kedy bude Zuzka hotová, aby mohli spoločne odísť na raňajky. Chvíľu oboch sledovala ticho od dverí kúpeľne a keď sa Tomášov pohľad stretol s jej, povzbudivo sa usmiala.

"Už som hotová, môžeme ísť." Tomáš prikývol, podišiel k nej a chytil ju za ruku. Vzal si svoje osobné veci, ktoré potreboval do práce a bez ďalšieho slova viedol Zuzku až k autu.

"Kam vlastne ideme?" spýtala sa so záujmom, keď si zapínala bezpečnostné pásy. Tomáš zapol rádio, naštartoval auto a sústredene vyšiel z garáže.

"Na naše spoločné miesto, moja drahá. Po ceste sa ešte zastavím za babičkou a nechám jej Barrasa na víkend." chytil jej ruku, ktorú mala položenú na stehne a nežne ju pobozkal. Zuzka sa zamilovane usmiala, prikývla a spokojne sa nadýchla. Pri ňom nedokázala myslieť na nič iné, iba na to, aké krásne okamihy v jeho blízkosti prežíva.

Keď Tomáš zaparkoval pri reštaurácii, okamžite spoznala miesto, kde prišli. Vystúpila von a spokojne sa zahľadela na jazero, ktoré sa rozprestieralo všade, kam dovidela. Potom sa otočila a pohľad jej padol na drevené schody. Opäť sa usmiala. Presne vedela, kam smerujú. Za ranného svetla to tu vyzeralo úplne inak, ako keď tu boli naposledy. Tomáš k nej podišiel a pohladil ju po chrbáte.