Keď Tomáš šoféroval auto naspäť do hotela, Zuzka si všimla, koľká únava mu sadla na tvár. A tak ihneď ako vošli do izby, trvala na tom, aby si Tomáš ľahol a pospal si. Aj napriek tomu, že spočiatku nechcel, nakoniec sa jej podarilo presvedčiť ho. Zaspal takmer okamžite, ako si ho privinula k sebe a nežne ho začala hladiť vo vlasoch. Tesne predtým, ako zatvoril oči, stihol ešte s jemným úsmevom šepnúť:

"Moja jemná víla, teba sa nedá odmietnuť."

Zuzka ho s úsmevom ľahko pobozkala na líce a potichu sa vytratila z izby. Posadila sa na terasu. Páčil sa jej výhľad, ktorý sa tu rozprestieral. Po chvíli ticha sa rozhodla zavolať Patrikovi. Ten jej v tichu šepol, že mama sa má dobre a teraz oddychuje. To ju presvedčilo, že ich už viac rušiť nebude. Utvrdila sa, že mama je v Patrikovej prítomnosti v bezpečí. Po pár minútach jej zazvonil mobil a ona prekvapene zdvihla. Bola to Veronika.

"Ahoj Zuzi, neruším?" spýtala sa nevinne.

"Ahoj. Nie, nerušíš. Čo si potrebovala?" Zuzka sa zhlboka nadýchla a spokojne sa usmiala. Okolo sa rozprestierala samá zeleň a to jej v srdci vytvorilo nádherný pokoj.

"Chcela by som ísť na drink, ale nemám parťáčku. Nešla by si? Potrebujem zresetovať hlavu. Vďaka Bohu, že riaditeľka sa v pondelok vracia. Normálne som mala už chuť začať si písať výpoveď. Ten človek je stroj na ničenie ľudskej dôstojnosti. S ničím nikdy nie je spokojný. Je si Tomáš istý, že je jeho synom?" vyslovila s úškrnom. Zuzka ticho pokrútila hlavou.

„Mamííííí, ja chcem tie zebrové!" „Ja tieeeeež!" „Tak ja tie mackové!" „Aj jaaaa!"

Typickí súrodenci, čo má jeden, chce aj druhý. Ešteže nám Sedita ponúkla dosť zo všetkého. A o čo sme sa u nás doma takmer pobili? 

Dôvodom našich svárov boli piškótky Seditky vo veselých zvieratkových obaloch. A tie nielen lákajú zvieracími obrázkami, ale tiež chutia! A ako? No presne tak, ako si ich pamätáme z detstva! 

Priznám sa, moje deti sú, rovnako ako ja, odchované na piškótkach. Áno, aj v dobe, kedy mnohé mamičky zatracujú lepok a deťom cukor odopierajú snáď do puberty, moje deti v kočiariku „žužľali" piškóty. A moja mamina ich naučila na tie najmenšie mini piškótky. O to väčšia bola moja radosť, keď som zistila, že mini piškóty Seditky sú v regáloch aj v praktických mini baleniach. A tak spolu s fľašou s vodou nikdy nechýbajú v našej výletovacej výbave!

A áno, Seditky obsahujú cukor aj pšeničnú múku. Avšak k tomu už len vajíčko a nič viac. Takže si stále myslím, že piškótky pre detičky nie sú vôbec zlo. Naopak, aj dospelým zaženú chuť na sladké. Ja osobne ich milujem s čiernym čajom. Namáčať si. 🙂 

A čo ma prekvapilo je, že dlhé seditky sú bez cukrového posypu. Osobne mi tie s posypom nechutia, ale tieto bez neho v nedeľnom pudingu sú mňam!

Ahooje poraďte fakt dobrú autoškolu Bratislava ďakujem 🙂

Dovoľte mi podeliť sa s vami o moju osobnú skúsenosť. 

Syn sa mi narodil v 35 týždni. Mal bežné problémy predčasne narodeného dieťaťa. Nemocnicu sme opúšťali po dva a pol týždni. Pani doktorka mi vtedy povedala pamätnú vetu: "Nebojte sa, bude v poriadku, oni (predčasniatka) sú deti ako všetky iné, len je o nich možno trochu viac počuť keď podrastú". Pravdivosť tejto vety si overujem v praxi dodnes...

Od začiatku som mala pocit, že je mimoriadne aktívny, pohyblivý, vnímavý. Porovnávala som ho s jeho staršou sestrou (porovnávať sa vraj nemá, ale ruku na srdce, kto z nás sa tomu dokáže dôsledne vyhnúť ?). A hoci je zväčša každé dieťa iné, niektoré rozdiely boli u tých mojich markantné, bez zjavného dôvodu. Tak napríklad kuriózny úraz môjho syna, keď sa ako päť mesačný rozhojdal pripútaný vo "vajíčku", prevrátil ho silou vlastnej váhy a tvárou dopadol na zem. Z výšky kuchynského stola. Viem, je to moja chyba. Nemala som ho klásť na stôl a nemala som ho spúšťať z očí. Ani na chvíľu. Keď som na pohotovosti vystrašená, zahanbená, s pocitom nesmiernej viny vysvetľovala, že som ho len chcela mať vo výške očí, kým som varila, a stratila som zo zreteľa jeho pohyblivosť, doktor len krútil nesúhlasne hlavou. Potom ležiacemu bábätku podal prst. Syn ihneď zareagoval, pevne ho chytil, pritiahol k sebe a švihom sa posadil. Doktor aj so sestrou otvorili doširoka oči a pozreli na mňa spýtavo. "Veď som vám hovorila", hlesla som rozpačito. 

Podobných príhod, a aj úrazových, sme mali žiaľ viac aj neskôr. Nieže by sme na neho nedávali pozor. Syn bol mimoriadne vynaliezavý. Nemal ani dva roky, keď si vedel pomocou príborového nožíka vybrať zo zásuvky bezpečnostnú poistku. Bolo potrebné mať oči aj na zadku, ako sa hovorí. Samozrejme, to sa vždy nedá. Aj preto tie rozbité kolená, odreté čelo, škrabance a modriny. Pocity viny a strachu u nás rodičov, no a popravde, potom už aj zvyk a konštatovanie, že náš chlapec je proste taký...

 Bol manuálne veľmi zručný, čo mu ostalo dodnes. Vo veku osem rokov dokáže sám rozložiť oheň, zapojiť čerpadlo a prečerpať vodu, rozumie princípom murovania, betónovania, klampiarskym prácam, vie, čo sú elektrické obvody, ako fungujú žľaby, odtoky, kanalizácia. Otcovu sadu náradia má dávno preskúmanú, zväčša s ňou vie aj narábať.  Baví ho práca s drevom. Všetci obdivujú jeho technické myslenie a schopnosti. Je toho veľa a zároveň je to všetko. Všetko v tom zmysle, že nič iné ho už nezaujíma. A to doslova.

Počítať, písať a čítať sú tri veľké problémy. Presne v tomto poradí ako som ich vymenovala, od najmenej, po najviac závažný. V čítaní je na úrovni prváka, stále sa boríme so  slabikovaním. Ak aj technicky text prečíta správne, nerozumie jeho významu. Príbehy pritom zbožňuje. Nejeden večer trávime pri knižke. Predčítavam ale ja. On je poslucháč. Píše ako počuje, nevníma rozlišovacie znamienka, písmo sa pohybuje niekde na úrovni (ne)čitateľnosti. Krasopis je pre nás veľká neznáma. Málokedy počuje na konci vety otáznik, alebo výkričník. Všetky vety sú pre neho oznamovacie. Nevie, kde má veta začiatok a kde koniec, napriek tomu, že každá začína veľkým písmenom a končí interpunkčným znamienkom. Aby som nezabudla na podstatnú informáciu - syn je druhák na klasickej základnej škole. 

Tentokrát sme testovali Petite&Mars Royal, a to vynovenú verziu 2021 v limitovanej farebnej kolekcii Heritage Voda. Námornícky 'vodný' farby, kvapkový vzor spodnej časti striešky, ako aj pásikavú podložku doplnila “kvapková” sklenená fľaša zdarma ku kočíku. Okrem podložky Royal v balení obsahuje prebaľovaciu tašku pre maminu, ako aj nánožník, teda je komplet vybavený aj na obdobie jeseň/zima. Čím ešte prekvapil a potešil? A čo by ešte mohlo byť lepšie? Čítajte vo veľkej, podrobnej recenzii športového kočiarika P&M Royal nižšie.

V KRÁTKOSTI

Plusy a mínusy kočíka Petite&Mars Royal 2021:

+ obrovská XXXL strieška s pridaným magnetickým okienkom

+ dlhé sedadlo s vysokou, 25kg nosnosťou priestranné aj pre štvorročné dieťa

+ mnohé mamičky poteší skladanie sedadlom dovnútra (podobné napr. modelu Valco Snap)