Starať sa o svoje zdravie je prirodzené a každý uzná, že aj dôležité. Okrem fyzického zdravia, by sme mali dbať aj na psychické. Nie vždy však vieme, ako na to. 

Ak cítite, že potrebujete povzbudiť v ťažkom rozpoložení, poradiť v otázkach duševného zdravia a pohody, či partnerských vzťahov, nakopnúť  pri osobnostnom rozvoji, pripravili sme pre vás s Mgr. Andrejom Naščákom psychologickú a vzťahovú poradňu.

Všetky vaše otázky sú samozrejme anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku. Vaše otázky pre psychológa a terapeuta môžete pokladať v Psychologickej a vzťahovej poradni.

Krásny deň vám prajeme.

Modrý koník team 💙

Joel ma čakal vonku opretý o dvere auta, keď sme s Anetkou zatvárali. Ticho pozdravil Anetku, pobozkal ju na obe líca a potom ma chytil za ruku. Otvoril mi dvere a rýchlym krokom sa posadil vedľa mňa. Usmieval sa, keď si ma skúmavo prehliadal. Pobavene som uhla pohľadom na obrúčku na jeho prsteníku. Bol to úžasný pocit vedieť, že je odo mňa. Pomaly sa nahol ku mne.

"Si nádherná, moja sladká princezná." jeho nežný hlas mi pošteklil bubienok. Zdvihla som pohľad k nemu a jemne sa usmiala. Jeho pohľad zahorel a potom znežnel. 

"Veď si ma videl ráno. Som stále rovnako oblečená, nič sa na mne nezmenilo." povedala som ticho. Poškriabal sa ukazovákom na brade a pokýval hlavou. 

"V tvojich očiach vidím niečo nové. To, čo tam ráno nebolo." povedal a skúmavo sa mi opäť zahľadel do očí. Usmiala som sa. Bol tak veľmi vnímavý, dokonale vedel čítať v mojich očiach. Náhle sa priblížil k mojim perám a jemne ma pobozkal. Vnútro mi zaplavila vlna horka. Kútik sa mu pohol dohora a odhalil tak moju obľúbenú jamku. Potom zvážnel a naštartoval. Spustilo sa autorádio a zaplavila nás príjemná melódia.

Keď sme prišli k mojim rodičom, Joel otvoril zadné dvere a podal mi kyticu kvetov. Nečakala som to, do rúk si vzal ešte jednu, ktorú plánoval dať mamke. Prekvapoval ma jeho zmysel pre detail. Vždy, keď chcel darovať kyticu mamke, mal  jednu pripravenú aj pre mňa. Zamilovane som ho pobozkala na pery. Nečakal to a takmer mu kvety vypadli z rúk. Pobavene som sa uškrnula. Keď som otvorila dvere, rodičia nás už netrpezlivo očakávali. Joel podal kvety mamke a tá ho rodičovsky objala a pobozkala. Videla som, že to na neho veľmi zapôsobilo. Ako sme vošli do obývačky, začudovala som sa, koľko toho mamka s ockom prichystali. Pripravili hotovú hostinu, čomu sa potešili najmä Joel a Max. Musela som sa smiať, ako dobre si rozumeli, čo sa týkalo jedla. Joelovi sa nakoniec podarilo upokojiť ocka a mamku natoľko, že sa rozhodli súhlasiť s Maxovým návrhom, odísť s ním. Pohladila som Maxa po ruke, on sa na mňa veselo usmial a poďakoval Joelovi. Tešila som sa z času, ktorý sme spolu mali. Cesta bola dohodnutá už o pár dní. Nechcela som sa napĺňať smútkom z ich odchodu. Tešila som sa, že sú tu a môžem s nimi zdieľať svoje šťastie. 

Keď sme neskoro večer vchádzali na príjazdovú cestu k nášmu domu, uvidela som, že sa okolo nášho domu prechádzajú dvaja cudzí muži v oblekoch. Zmätene som sa zamračila a zahľadela sa na Joelovu premýšľajúcu tvár.