Dnes je to rok. Znie to pre mna strašne neuveriteľne ale je to tak. A ja som sa konečne po roku dokopala k tomu, aby som svoje spomienky dala do nejakej podoby. Pred rokom si sa narodil a tvoj príchod na svet patrí medzi najkrajšie a najsilnejšie zážitky v mojom živote. Narodil si sa presne na deň termínu čo sa vraj podarí len niečo okolo 5% bábätiek a aj napriek tomu že sa to dalo čakať, úprimne to nečakal nikto 😁🙏🏻

Už pár dni pred Vianocami som stresovala že čo ak začnem rodiť o druhej ráno, čo urobíme, kto príde k Lili, kto ma odvezie do nemocnice… manžel sa ma snažil upokojiť že určite nezačnem rodiť v noci 😅🙄 že nemám stresovať, ale nakoniec sa stalo presne to čo som čakala a o pol druhej ráno mi odtiekla voda 😁👌🏼🤷🏻‍ dobre no sekla som sa o polhodinu ale predsa 😁🎉

A je to tu...

Na pôrodnej sále som dostala posteľ oproti nástenným hodinám a keďže som ešte nemala kontrakcie, čo ma dosť znervózňovalo lebo pri Lili som mala kontrakcie hneď po odtečení plodovky, tak som sa len pozrela na hodiny a bolo presne 3 ráno. Sama sebe som sľúbila že porodím najneskôr do 4:30 😁🙈 Takže bolesti stále nikde, ja nervózna, sama, vystrašená a v tom som si spomenula na moju babku. V ťažkých chvíľach sa modlila ruženec. Začala som sa teda modliť, ešte si pamätám že som sa stihla pomodliť desiatok ruženca - ktorého si panna bez poškvrny dedičného hriechu počala, priznávam sa však, že aj napriek tomu, že som veriaca, nezvyknem sa modliť a už vôbec nie dlhý ruženec... avšak, bolo 3:15 a začali prvé kontrakcie 🙂 O 4:00 som mala kontrakcie silnejšie a každých 5 minút, tak som na to šla upozorniť sestričky 😁

 A ďalej to už malo veľmi rýchli spád 😊🙏🏻 4:15 som volala manželovi nech príde, aj keď pri pôrode nechcel byť - čo úplne rešpektujem, chcel byť s nami hneď po pôrode takže nervózne čakal na chodbe kedy nás už uvidí 😁 o 4:30 som už mala veľmi silné bolesti a konečne prišla aj moja pôrodníčka. 

Nikdy nezabudnem že na sálu vošla ako hviezda 😁🙏🏻 Nalíčená, upravená, vyvoňaná so širokým úsmevom na tvári a ja som v tej chvíli vedela že všetko bude fajn 😄 Aj keď sa jej môj nález na pôrod ešte nezdal, ja som už sedela na koze a bola som pripravená. Kázala mi teda na skúšku zatlačiť a teda skúška dopadla dobre o pár zatlačení na to o 4:38 bol už Tomík na svete 😊 hneď po pôrode mi ho priložili na hruď. Bol neskutočne krásny, maličký, rozkošný a ako mi ho prikladali na hruď zaľúbene sa na mňa pozrel a v okamihu pokojne zaspal. To bol pocit, ktorý si budem pamätať do konca života. Ohromné a neskutočné šťastie, láska a puto. Pokiaľ dotepal pupočník, objímali sme sa a ja som zatiaľ plakala od šťastia a lásky 😄🙏🏻♥️🥲

Dlaňami som mu pohladila líca a prstami pomaly vošla do jeho vlasov. Vždy som to chcela vyskúšať. Aké to je, keď to urobí on vždy, keď je nervózny. Pocítila som jeho horúci dych na svojom krku. Vydýchol a ja som sa naklonila k jeho uchu. 

"Páči sa mi, keď si nervózne vchádzaš prstami do vlasov." odhodlala som sa priznať. Odtiahol sa a usmial sa tak, že sa mu na lícach objavili moje obľúbené jamky. Zaplavilo ma horko. Zamilovane som sa mu pozrela do očí. Opäť ma pobozkal. Tentokrát nežne a s obrovskou dávkou lásky. Cítila som ju hlboko vo svojom srdci. Mohla som ju vdýchnuť a voňala rovnako, ako on sám. Na malý okamih som mala pocit, že sa zastavil čas. 

Neviem koľko trvala cesta, pretože mi s ním bolo veľmi príjemne. Rozprávali sme sa, aj mlčali. Vysvetľoval mi, prečo vybral zrovna toto miesto na stavbu nášho domu a opisoval mi miesto, kam sa chystáme. Keď sme vyšli z lesa, ovanula ma nádherná sladká vôňa. Ocitla som sa na výnimočnom mieste plnom nádherných lúčnych kvetov. Bolo to ako  farebné kvetinové more, doplnené sýtozelenou trávou. Keď sme tade prechádzali, ich dotyk mi jemne hladil členky. Joel ma previedol na druhú stranu, kde sa vypínali ďalšie obrovské stromy a kúsok odtiaľ som začula šum potôčika. Bolo mi to tu veľmi povedomé. Až po chvíli som si spomenula na svoj sen. Pustila som Joelovu ruku a prekvapene postupovala ku zvuku vody. Zmätene som pootvorila ústa, keď sa predo mnou zjavila rovnaká čistinka, ako z môjho sna. Pomaly som sa posadila na mäkkú zem, vyzula si topánky a nechala, nech si nohy privyknú na príjemný svieži pocit zurčiacej vody. Neviem, ako to všetko robíš, Pane, ale je to ohromujúce. Povedala som v mysli. Do srdca mi vošiel nádherný pocit istoty. Privrela som oči. Po chvíli som začula zvuk chôdze za mnou. Chcela som otvoriť oči a pozrieť sa za seba. 

"Prosím, neotváraj ich." zaznel Joelov naliehavý hlas neďaleko môjho ucha. Usmiala som sa. Krásne déjá vu. Pocítila som, ako si kľakol k môjmu chrbtu a pobozkal ma na líce. Potom mi k perám niečo priložil. 

"Čo to je?" spýtala som sa so stále zavretými očami. Dotkol sa perami môjho ucha a chvíľu mlčal. Cítila som, ako vdychuje moju vôňu. 

"Vyskúšaj." opäť priložil niečo k mojim perám a ja som sa zahryzla. Okamžite ma naplnila sladká chuť jahody. Opäť som sa usmiala a zjedla aj druhú časť, ktorú mi ponúkal. Potom sa naklonil cez moje rameno a jemne ma pobozkal na pery. Pocítila som jeho horúce pery a prešlo mnou teplo. Keď sa odtiahol, ihneď som otvorila oči. Postavil sa a pristúpil ku stromu, kúsok odo mňa. Sadol si a oprel sa oň. Sledovala som, ako privrel oči a nastavil tvár k slnku. Jeho výraz žiaril pokojom, ale zároveň som vycítila vážnosť, ktorá ho napĺňala. Pomaly som sa postavila a vynorila nohy z potôčika. Rozhodla som sa, užiť si voľnosť chôdze bez topánok, vzala ich do rúk a priblížila sa k nemu. Posadila som sa kúsok od neho, tak, aby som sa ho mohla dotknúť. Položila som svoju dlaň na jeho a čakala, ako zareaguje. Stále mal zavreté oči a pokojne sa nechával pohládzať slnkom. Do mysle mi vošli otázky z domu. Začala ma napĺňať jemná nervozita z toho, prečo sa vôbec k tomu rozhovoru nevracia. Sklonila som oči a sledovala jeho prsty. Odtiahol si ruku od mojej a preplietol si so mnou prsty.