Na úvod vysvetlím prečo sme sa zapojili do testovania. Markus (11 mesiacov) bol od 4 mesiacov prikrmovaný domácimi kašičkami, ovocným alebo zeleninovým pyré. Od 7. mesiaca mi začal odmietať moje jedlo, a tak sme prešli na kupované obedy. Tie mi zjedol, no mne sa vôbec nepáčila chuť, vôňa a hlavne zloženie. Keď som videla, že Koník testuje Nestlé NaturNes Bio, neváhala som a hneď som môjho papáča zapojila.

                                        Začnem zeleninovými obedmi 

Už po otvorení som cítila vôňu jedla a nie vôňu konzervy, paštéty (takú vôňu totiž majú ostatné, nemenované značky, ktoré sme skúšali predtým). Markusovi veľmi chutili, mne krásne voňali a veľmi sa mi páči zloženie. Jediná, ktorá nemala úspech boli špagety.

Škoda, že nemôžete cítiť tú vôňu. 

                                     Pokračujeme ovocnými kapsičkami

Začnem nevýhodou a tá je: malé balenie. Kapsičky sme teda využívali pri prechádzkach alebo cestovaní v aute. Chcela som ich dávať ako desiatu, ale nato boli žiaľ malé.
Chuťovo, vôňou aj zložením boli všetky TOP! Neviem si vybrať jednu najlepšiu a ani jednu najhoršiu. Všetky by som umiestnila na prvé miesto. Kombinácia, ktorú chcem vyzdvihnúť, je mrkva, tekvica, banán. Prečo? Pretože ja osobne by som po nej nesiahla. Vďaka testovaniu viem, že by som spravila chybu a veruže bola výborná. Tieto som testovala s drobcom aj ja (rozumej, vycucla som poslednú kvapku) a naozaj to chutilo ako ovocie. Nie ako cukor a voda.

Keď zastavili na parkovisku pred ústavom, Zuzka si so záujmom prehliadala park, ktorý ho obklopoval. Vystúpili von a s držiacimi sa rukami pomaly prechádzali cez chodník, ktorý viedol až dnu. Tomáš sa tesne pred vchodom zastavil a uprel svoj pohľad na lavičku, ktorá bola po jeho ľavej strane. V mysli sa mu vynorili spomienky na to, ako tu zakaždým sedel, keď predýchal útoky, ktoré od mamy zažíval. Bola to práve Anička, ktorá k nemu vždy v tichu pristúpila a pohladila jeho ubolenú dušu nejakým láskavým slovom. Po pár minútach, kedy Zuzka trpezlivo čakala, aby prešli dnu, sa otočil k jej láskavým, belasým očiam a jemne sa usmial. Bol tak vďačný, že to bola práve ona, kto tu teraz pri ňom stál. Tomáš sa zhlboka nadýchol a odvážnym krokom podišiel k dverám. Galantne ich Zuzke otvoril a s pohľadom upretým na ruku, ktorou stále držala tú jeho, vošiel dnu aj on. Okamžite ako ho uvidela sestrička Anna, celá tvár sa jej rozžiarila radosťou. Tomáš zo saka vybral jednu ružu a podal jej ju.

"Tomáško, ako rada ťa opäť vidím. Ako vždy rovnaký gentleman." podišla k nemu a s radosťou ho vtiahla do náručia. Zuzka sa tomuto srdečnému gestu potešila. Keď sa Anna odtiahla, pohliadla na Zuzku a jemne sa usmiala. "To je veľká česť, že si tentokrát priviedol aj takú nádhernú spoločnosť." s láskou otočila pohľad k Tomášovi, ktorý sa hrdo usmial a pohladil Zuzku palcom po prstoch.

"Ja som veľmi rád, že sa rozhodla ísť so mnou. To je Zuzka. Moje nežné vtáča." usmial sa na ňu a vplietol jej do vlasov ľahký bozk. Zuzka sa usmiala a do líc jej vošla červeň.

"Veľmi ma teší, Zuzka, ja som Anna. Ošetrujúca sestra Janky, Tomášovej mamy." podala Zuzke ruku, ktorú ona okamžite prijala.

"Aj mňa veľmi teší. Je pani Janka schopná prijímať návštevy?" spýtala sa so záujmom Zuzka.

"Iste. Odvtedy, čo ju sem, od jej mamy, priviedli v zhoršenom stave, sa cíti omnoho lepšie. Doktor dokonca zvažoval, že by ju, po prosbe babičky, prepustili do domácej liečby. V kľude za ním Tomáš zájdi, ešte je tu." povzbudila Anna očami Tomáša. Ten súhlasne prikývol a dodal, že tak urobí, len čo navštívi mamu.