Tieto návraty ja už proste asi nedávam. Po mesiaci na Slovensku sme sa dnes vrátili naspäť do Talianska. Ach jaj... makarón vzal malú k svokre a ja si tu púšťam nostalgicky ľudovky, vybalujem kufre a chlípem popradskú kávu. V hlave mám včerajšiu fujavicu a Kristínkinu radosť zo svojho prvého snehuliaka. Pozerám z okna, svieti slnko a teplomer hlási 10 stupnov. Nie, nenabíja ma to optimizmom. Teraz nie. 

Cítim ťažobu tam niekde vnútri seba a v duchu nadávam na celú Itáliu. Ach jaj... nie som nasratá na svoj život, len mi je smutno. Smutno za tým pocitom, že som doma. Áno, že som doma...že som medzi tými svojimi. Už šiesty rok v Taliansku a vždy ma po návrate zo Slovenska bolí srdce. Ono to prejde za pár dní, len sa musím dostať do "švungu", skočiť si na pravé capuccino a chlípnuť si z prosecca...vlastne som tehotná, takže prosecco ruším. 

Práve mi dohrali Kollárovci, prepínam na Ramazzotiho a idem uvariť nejaké špagety. Dolu už počujem štebot mojej Kristíny. Ach Bože, ešte že ju mám. Moja baterka, moje sila, moja dobrá nálada, moje všetko. Už otváram dvere a idem si tú moju slovenskú talianku poriadne vyobíjmať. Makarón mi doniesol čerstvý kroasant a ružu. Ešte že je taký aký je. Nahodím úsmev číslo 875 a idem fungovať. 

Mnohí zabúdajú, že pri výbere partnera sa stávajú súčasťou celej rodiny svojho partnera. Je dobré si ujasniť ešte pred manželstvom, čo sa bude od nás očakávať voči našim novým príbuzným (svokrovci, švagriné, strýkovia...).

V mojom osobnom prípade to bolo veľmi dôležité, lebo sme sa brali ešte na vysokej škole, rok pred bakalárskymi skúškami (pretože sme chceli). Uvedomujúc si, že budem s nimi vo veľmi blízkom kontakte, som sa nútil s nimi komunikovať čo najviac. Ale až potom, čo som ich spoznal očami mojej budúcej manželky, sa mi začalo dariť. Povedala mi, ako ich vníma ona a to mi pomohlo. Tak som si viac uvedomil, akí sú pre ňu dôležití. Skôr než začala diskusia o čomkoľvek, som vedel oveľa ľahšie pochopiť ich názory a dôvody, ale tiež ich potiahnuť trošku do nových vecí. Tak prichádzalo k vzájomnému rešpektu a pochopeniu a následne aj tolerancii. Oni sa snažili nezasahovať do našich vecí (do vecí, o ktorých sme si spolu s nimi povedali, ktoré to sú) a my sme sa zasa museli prispôsobovať im  v niektorých veciach, keď že u nich bývame.

Napr.: My sa s manželkou dohadujeme, že pôjdeme do kostola na bicykloch. Manželka si nie je celkom istá, lebo je chladno a v ich rodine sa už pri takýchto teplotách na bicykli nikdy nechodilo. Je teda zrejmé, že svokrovci zastávajú rovnaký názor, ale ich úlohou je mlčať. Ak sa im to aj nepodarilo, tak sa ospravedlnili neskôr pri spoločnom rozhovore.

Manželka sa rozhodla to skúsiť, dobre sa obliekla. A prišla ku kompromisu, chodí na bicykli aj v chladnejšom počasí, ale ja chodím ešte aj v chladnejšom, no ona už nie.