Keď sme sa z dovolenky vrátili domov, všetko bolo ako predtým. Iba naša rodina zosilnela a začala stáť na rovnakých základoch. Zistili sme, že nás veľmi baví spoločne hovoriť o Ježišovi ako o našom blízkom priateľovi, ktorý je činný v našich životoch. Cítili sme sa slobodnejší. V omnoho väčšom pokoji sme vyprevadili aj Maxa a Martina na letisku. S prísľubom, že sa čoskoro uvidíme, aj s Maxovou snúbenicou. Priznal sa predtým ako mal odísť, že ju chce požiadať o ruku a ukázal nám prstienok, ktorý strážil ako poklad. Tešila som sa z jeho rozhodnutia. V hĺbke srdca som snívala o dni, kedy ja sama zažijem niečo podobné. S Joelom. 

Dni sa dostávali opäť do starých koľají pracovných záležitostí. Ocko s mamkou chodili skoro ráno do práce a prichádzali neskoro večer. U mňa to bolo obdobne. S tým rozdielom, že takmer každý druhý deň po práci sme sa s Joelom stretávali u Noemi v obchodíku. Buď sme čas strávili v rozhovore s ňou alebo ma Joel brával na miesta, kde sme mohli ostávať sami. Nevedela som sa dosýta nabažiť jeho blízkosti. Niekedy sme len tak mlčali, hľadeli do neznáma a snívali bez slov. Ja opretá o jeho silné ramená a on v mojom objatí s tvárou ponorenou do mojich vlasov. Nepotrebovali sme veľa slov, stačilo, že sme si hľadeli do očí a ja som sa videla v odraze jeho očí. Nikdy mi nepovedal, čo cíti. Bol v tom opatrný a ja som mu nechávala čas. 

Blížil sa čas, keď nám do práce mal prísť nový investor. Pripravovali sme sa naozaj svedomito a verili sme, že s jeho pomocou sa nám podarí knižnicu vylepšiť do modernejších rozmerov. 

Nastal deň D. Hneď od rána sme spoločne všetko s Anetkou chystali. Tešili sme sa na nové možnosti. Na poslednú chvíľu sme sa dozvedeli, že sa nejedná o jedného človeka, ale sú dvaja. Ako prvý, na moje obrovské prekvapenie, vošiel dnu Lukáš. V obleku, s formálnym a vážnym pohľadom, vyzeral úplne inak. Hravosť v jeho tvári vystriedala serióznosť. Privítala ho Anetka. Keď som sa objavila ja, bolo vidieť, že ho zaplavilo prekvapenie. Akoby nečakal, že sa tu objavím. Takmer zabudol, čo sa pri stretnutí sluší. Až Anetka mu pomohla a pozdravila ho. S čo najväčším pokojom som mu podala ruku. Nervózne si pošúchal bradu, otočil sa, aby sa pozrel na dvere a potom mi podal ruku. 

"Musím ti niečo vážne povedať." šepol mi potichu, aby to Anetka nepočula. Pokývala som hlavou, že nie. Pohľadom som mu naznačovala, aby si zachoval trošku profesionality a nevťahoval do práce osobné záležitosti. 

Na úvod, ako už slušnosť káže, sa chcem poďakovať webu Modrý koník, ako aj spoločnosti Popradské - Mistral, že nám bolo umožnené testovať bylinné čajíky. Bola som vybratá medzi desiatich testujúcich, čo ma veľmi potešilo, no zároveň to so sebou prinieslo aj určitú výzvu. Výzvu v zmysle, či dokážem sprostredkovať cez záverečnú recenziu, tú chuť a vôňu týchto bylinných čajov, nakoľko je to z môjho pohľadu viac-menej obtiažne. Najlepšie je ochutnať a vychutnať si tieto čajíky, spraviť si chvíľku pre seba, chvíľku ticha a pokoja, so šálkou čaju v ruke.

Čo som spolu s rodinkou testovala? Bolo to päť funkčných čajov, konkrétne:

• Prieduškový s lipou
• Nachladnutie so zázvorom a šípkami
• Urologický s brusnicami
• Trávenie s koriandrom a rascou
• Imunita s vitamínom C a echinaceou                                                                          

Čajíky majú krásne krabičkové balenie, ktoré "učarovalo" aj mojej dcére, nakoľko si hneď všimla zvieratko na každej krabičke čaju. Vo vnútri sú pyramídové vrecúška zabelené ešte v špeciálnom balení, tzv. "aroma seal bag", ktoré zabezpečuje, že čaj ani pri opakovanom otváraní a zatváraní nestratí na chuti, či aróme.

A teraz k funkčným čajom jednotlivo. Pre lepšie hodnotenie použijem v záverečnej recenzii aj škálu hodnotenia, čo sa chutí čajíkov týka, a teda, ako chutili mne, pričom:

1. výborný

Dnes je sviatok sv. Lucie, ktorý sa tradične spája s rozprávaním strašidelných príbehov. Preto mi napadlo spísať zoznam niekoľkých zaujímavých "bytostí" z folklóru rôznych národov sveta. Keďže to bude dlhší článok, obkecov vás ušetrím a ideme rovno na vec.

PS: Máte nejakú obľúbenú mýtickú bytosť? Alebo takú, čo Vám v detstve zasievala do kostí strach? Podeľte sa a postrašme sa navzájom 🙂

PS 2: Všetko najlepšie, Lucky. 

10. Banshee

Je ženská bytosť z írskeho a škótskeho folklóru. Má podobu ženy s dlhými rozpustenými vlasmi, často oblečenej v bielych  šatách a šedom kabáte. Je veľmi bledá a jej oči sú krvavé od neustáleho plakania.
Zjavuje sa v noci pod oknami domov, v ktorých má niekto zomrieť. Tu nahlas lamentuje, kvíli, škrieka, alebo spieva pohrebné piesne. Najčastejšie má hlas stareny, no ak oplakáva blížiacu sa smrť mladého človeka, alebo dieťaťa, môže mať hlas dievčaťa. Banshee bola viazaná na rodinu, nie na dom. Keď niekto odišiel do vojny, alebo na cesty, kvílenie víly bol to znak, že jeho návratu sa  príbuzní nedočkajú.  Ak to náhodou čítate z Írska, alebo Škótska, nemusíte sa báť. Banshee boli tradične viazané iba s osobami, ktorých priezvisko sa začína na Mac, Mc, alebo O'.

9. Wendigo