Opäť som začula Lukášov hlas.

"Lívia? Môžem ti dať svoje číslo?" zopakoval opäť trošku prekvapene. Ani ho nenapadlo, že muž, ktorý si pred chvíľou sadol neďaleko od nás je pre mňa dôležitejší ako tento rozhovor.

"Prepáč Lukáš, teraz nie. Musím si odskočiť a spýtať sa lekára, či môžem ísť za bratom." snažila som sa rýchlo vykľučkovať z tejto nepríjemnej situácie.

"Iste, chápem. Tak maj sa a nech sa tvoj brat rýchlo zotaví." povedal a jeho úsmev vošiel aj do jeho očí. 

On odišiel výťahom preč a ja som prešla k lekárskej izbe. Vedela som, že sa lekára nemusím pýtať, či ma pustí. Dovolil, že sa môžeme pri ňom striedať. Tak sme sa s rodičmi dohodli, že cez deň budú pri ňom oni a večer ja. Klamstvo však bolo jediné, čo ma napadlo, aby som sa dostala od Lukáša čo najrýchlejšie preč. Nadýchla som sa a otočila sa naspäť. Snažila som sa sústrediť, že viac ako ja a moja túžba k Joelovi, je prednejší môj brat. Oprela som sa o stenu a snažila sa upokojiť. Cestou som vošla na dámske toalety a tvár si pretrela studenou vodou. Svojmu odrazu v zrkadle som potichu prikazovala, aby sa upokojil. Pulz mi však ešte stále zrýchlene bil a nech som sa akokoľvek snažila, moje srdce mi pripomínalo, že tam sedí on. Opäť som sa zhlboka nadýchla a v mysli sa presviedčala, že som tu kvôli bratovi. Pomaly som vyšla k bufetu a sadla si k nemu. Ešte stále pozeral do okna. Prvé, čo ma napadlo bolo vytiahnuť jeho mikinu a vrátiť mu ju.

"Znova ďakujem, že si mi ju požičal v pravý čas." povedala som pomaly a podala mu ju k rukám. 

Áno, Vianoce sa blížia, preto je najvyšší čas napísať článok o knižkách, ktoré u detí frčia. Môžem písať iba v mene tých mojich, tak snáď to bude pre vás dostatočne reprezentatívna vzorka.

V našej domácnosti sa číta veľa, o tom, čo fičalo niekedy v priebehu roka 2019 som už písala TU. S prvorodeným čítame viac, no i druhorodená tomu postupne prichádza na chuť. Ale pozor, deti si vyberajú, čo vytiahnu z police do rúk (už o niečo menej si vyberajú štýl, akým knihu vytiahnu a akú spúšť po sebe zanechajú). A nie všetko je v očiach rodičov to pravé orechové, ako sa hovorí, ale tiež som počula, že sa vraj vraví: Hlavne, že je dieťa šťastné. Či

Prekvapivé

Niektoré knihy predbieha ich dobrá povesť ešte skôr, ako sa dostanú na pulty kníhkupectiev, odkiaľ ich našim deťom často a rada prináša ich obľúbená teta Viky. Ako napríklad knižná verzia seriálu Bol raz jeden život. Pre mňa bola prvým prekvapením forma, akou je knižka napísaná/nakreslená. Je to totiž komiks. A druhé, čo ma prekvapilo, bolo, že zaujala obe naše deti, hoci si myslím, že chcela byť určená mierne starším deťom. Navyše som vychádzala z toho, že rozprávka ešte syna veľmi nenadchla, preto ho nezaujme ani kniha, ale mýlila som sa. Takže už čo to vieme o fungovaní srdca a je to naozaj prekvapujúci orgán, však áno…

Inokedy príde zaujímavá detská literatúra z miesta, z ktorého by ste skôr čakali fajnové skrinky do kúpeľne a farebné obliečky. Ale IKEA je naozaj všestranný obchod a listovať sa nedá len v jeho hrubom katalógu, ale aj v knihe. K nám sa z neho dostala do rúk publikácia s názvom Bojazlivý orangutan a treba povedať, že zaujala obe detiská. Ako bonus okrem sympatického príbehu, v ktorom na oko bojazlivý opičiak, zistí, že vôbec nie je strachopud, spomeniem začiatok a koniec knihy, na ktorých je nakreslené kadejaké tropické ovocie a my sme sa ho s deťmi učili rozpoznávať.

Menším prekvapením bola aj krásne ilustrovaná kniha Gerda, o veľrybe, ktorá putuje oceánom, aby našla svoju rodinu. Osobne som si myslela, že syna odradí na rozprávke skutočnosť, že Gerda hneď v úvode príde v červenom mori (zafarbenom od krvi…) o rodinu. Vychádzala som z faktu, že Karol nebol fanúšikom príbehov, kde sa niečo násilné udialo. Obzvlášť, ak mal násilnosti na svedomí vlk. Ale tu ho morský príbeh zaujal natoľko, že prehryzol aj prvotnú traumu zo straty.

Moja starenka je v niektorých veciach nadčasová. Taký minimalizmus má v malíčku, stačí jej pár kúskov oblečenia a je spokojná, navariť famózne jedlo dokáže prakticky z ničoho a na materiálnych statkoch si nezakladá. Podobne má dosť dobre zvládnutý less waste životný štýl. Odpadu produkuje minimálne a čo sa dá aspoň trošku použiť, nájde u nej ďalšie využitie. Okrem toho je to jeden ohromne správny človek a ja sa mám od nej, veru, ešte čo učiť.

Avšak niektoré gény budú predsa dedičné, lebo aj sa ja už dosť dlho snažím nakupovať menej, uvedomele a ak sa dá, využiť to, čo máme doma. Pri deťoch sa mnohé často opúšťame, veď sa poznáme 🙂 Ale ak sa aspoň trošku dá, snažím sa vyťažiť z toho, čo máme doma, maximum.

A tak vznikli tieto aktivity, ktoré pripravíte ľavou zadnou za pár minút a s minimom ďalších rekvizít. A na ich prípravu môžete, podobne ako ja, využiť prázdne krabičky od #babylove kaší či mlieka, ktoré by inak skončili v separovanom odpade. Skrátka, samé výhody to má 🙂

Stavanie veže podľa predlohy

Na výrobu aktivity budete potrebovať pár prázdnych kotúčikov od toaletného papiera, kúsky papiera na predlohu (ja som použila prázdne škatule od #babylove mlieka) a obľúbené nálepky (z ktorých máte vždy aspoň po dva kusy a nejakým spôsobom sa odlišujú) či pastelky.

Úlohou dieťaťa je poskladať vežu v takom poradí, aké ste mu určili na predlohe. Ak nemáte k dispozícii nálepky, buďte kreatívni a nakreslite deťom nejaké milé obrázky.