Ako som odpustil otcovi
Timov otec bol alkoholik. Matka to nevydržala a keď mal chlapec 3 roky, v zúfalstve ho priviazala o elektrický stĺp a odišla. Keď mal 5 rokov, otec ho tak zbil, že potreboval 3 roky pobytu v nemocniciach, aby sa z toho dostal. Otec prišiel o rodičovské právo a chlapec sa ocitol v detskom domove. Tim hovorí: "Jediná cesta odtiaľ bola adopcia. Nádejní "rodičia" prichádzali a odchádzali. Vždy si vybrali iného. Moja tvár zdeformovaná od otcových úderov nikoho nepriťahovala."
V rokoch dospievania sa dostal do psychiatrickej liečebne, pretože mával neustále zlé sny, budil sa a kričal. Našťastie sa tam našiel lekár, ktorý mu pomohol. Z liečebne šiel rovno do polepšovne. Odtiaľ ušiel a rok žil na ulici. Ako 12-ročný pomáhal pasákom vydierať prostitútky. Nechajme ďalej hovoriť Tima:
Chytila ma polícia. Opäť polepšovňa, opäť útek... Až kým som sa v 15-tich nedostal pred istú sudkyňu, ktorá sa rozplakala, keď čítala môj spis. Spýtala sa ma: "Čo chceš?" Povedal som: "Šancu a izbu." "Akú šancu?" "Chcem byť lodným kuchárom." "Si priveľký bitkár na námorníka. Ale dobre kreslíš, si silný, čo tak práca s kameňom?" Stal sa zo mňa kamenársky učeň. Skôr ako sme opracovávali kamene, museli sme ich nosiť. To bolo moje posilňovanie pre box. Každý večer som trénoval, aby som raz mohol zmlátiť svojho otca. Na športových turnajoch som začal vyhrávať. Stačilo, aby som myslel na svojho otca a hneď som udieral silnejšie.
Neznášal som hrmot kuchynského riadku, ktorý bolo počuť večer až na ulicu. Myšlienka na rodinu, ktorá je spolu, ma znervózňovala. Vtedy som neraz zbil prvého "synčeka z usporiadanej rodiny", ktorého som stretol.
Ako prišlo k jeho zmene? Medzi učňami bol jeden "zbožný", volal sa Jean-Marc. Bol to správny chalan, "nemal plné gate", nebál sa hovoriť o svojom kresťanstve. Svoj voľný čas trávil s mentálne postihnutými. Tim mu neveril, a tak raz prijal jeho pozvanie a šiel s ním.
Tim pokračuje vo svojom svedectve: Uvítali ma trochu divní ľudia, ale hneď ma pozvali k stolu, predstavovali sa, chceli vedieť, kto som, mali o mňa záujem. Pri stole boli všetci plní radosti. Pre mňa to bol zázrak. Potom Jean-Marc povedal: "Ideme navštíviť Ježiša." Myslel som, že hovorí o nejakom portugalskom priateľovi. A tak sme šli. Cestou som držal za ruky dve postihnuté dievčatá - ja, ktorý som zvyčajne viedol za ruky "iné slečny"! Bál som sa, aby ma nevidel niekto z našej bandy. Vstúpili sme do kostola. Na oltári bol akýsi kovový kruh a v ňom čosi malé biele. "To je Ježiš," povedal Jean-Marc. "Kto?!" nechápal som. Ale ostal som s nimi počas modlitieb. A nasledujúci mesiac som čoraz ťažšie vyhrával v boxe. Niečo sa vo mne udialo.
Neskôr sa Tim stretol s kňazom Thomasom Philippom, ktorý spolu s iným kňazom založil Archu - spoločenstvo viery pre mentálne postihnutých. Tento kňaz sa s ním častejšie rozprával a pomohol mu prijať Ježišovo odpustenie. Na otázku, čo vtedy prežíval, odpovedal:
"Zakúsil som hlboký pokoj. Potom som často navštevoval otca Thomasa. Vždy ma prijímal s bezpodmienečnou láskou, s úsmevom, s Ježišovým odpustením. Zanechal som svoju bandu a vstúpil som do Archy. Tam som dostal svoj prvý darček k narodeninám. Bol od 16-ročného mentálne postihnutého Frederika, ktorý nevedel rozprávať. Daroval mi päťriadkovú báseň, ktorú s nadľudským úsilím naklepal jedným prstom na písacom stroji. Pri jej čítaní som v srdci padol na kolená. Pochopil som, že som jedným z bratov toho malého Frederika: obaja sme boli opustenými deťmi. Rozplakal som sa - ja, ktorý som nikdy nepoznal slzy.
Vtedy som pocítil, že môj život znovu začína. Počul som, ako mi Pán hovorí: "A teraz je pred tebou iný zápas, ktorý nikdy neskončíš." Áno, zápas o lásku. Pomaly som začal poznávať, že môžem byť aj niekým iným, než tým násilníckym synom surového alkoholika. Začal som túžiť milovať tak, ako mňa nik nemiloval, prijímať druhých tak, ako mňa nik neprijímal...
Bolo treba odpustiť otcovi. Nešlo to hneď. Odpustenie sa nedáva šibnutím čarovného prútika. Je odpustenie, ktoré chceme dať a je odpustenie, ktoré sme schopní dať: chceme, ale nedokážeme. A potom, keď dokážeme odpustiť, keď aj srdce súhlasí s hlavou, ostávajú spomienky, veci z minulosti, ktoré vychádzajú na povrch, ktoré znepokojujú a znovu ožívajú. Takže nielen rozum a vôľa, ale aj pamäť musí odpustiť. A to chce čas. K uzdraveniu som potreboval čas. A tiež ľudí, ktorí ma milovali aj poznačeného minulosťou, ktorí prijímali moju odlišnosť.
Odpustiť neznamená zabudnúť. Znamená to prijať život pokojne aj so zraneniami. Je to ťažké, keď rany poznačili telo aj pamäť. Minulosť neraz ožíva, stačí malý podnet... Isto budem musieť odpúšťať vždy znovu a znovu. Ale práve preto, aby sme odpustili, musíme si pamätať. Nie skryť, pochovať naše rany, ale odhaliť, vyniesť ich na svetlo. Skrytá rana sa ľahko zapáli a môže svojou nákazou otráviť celé telo. Ak sme však ochotní na ranu pohliadnuť a počúvať ju, môže sa premeniť na prameň milosti.
Po čase som navštívil otca a povedal som mu: "Odpúšťam ti!" Bol z toho celkom vedľa, vzoprel sa. Príliš náhle bol konfrontovaný s peklom svojej minulosti. Trvalo roky, kým sme sa zblížili. Nakoniec prestal piť, čo bolo skutočné hrdinstvo. Získal si môj obdiv.
Tim Guénard, dnes pracovitý nežný otec štyroch detí, žije na farme asi 10 kilometrov od Lúrd.

❤ Coccolino - dva týždne plné vône ❤
Ahojte,
v prvom rade sa chcem poďakovať #konik_testuje, že som bola vybraná na testovanie. Prišlo to naozaj práve v čase, keď sa u nás púšťa intenzívna vlna prania, keďže rodinné návštevy si u nás podávajú kľučku. Ruku hore, kto to pozná. Človek vytiahne po čase aj posledné zásoby obliečok, ešte zdedených po babke (ešteže som ich v nejakom záchvate nevyhodila 😉).
Leto končí, prací gél minutý, po avivážach ostala len vôňa v skrinke..
Čo sa týka efektívnosti pracieho gélu ohľadom škvŕn, v tomto smere neviem a nedokážem úprimne odpovedat. Kto má decko vie, že na väčšinu detských škvŕn (jedlo,tráva,atď.) už treba použiť iné techniky a podľa mňa, ani neexistuje nejaký zázračný prášok (podľa reklám síce áno🤣), že hodíte do práčky a bum, oblečenie ešte aj pôvodnú farbu chytí 😜 Keďže periem prevažne na 40tke, nemám šancu proti extrémnym škvrnám. Dnešná doba je taká, že buď to vyperie, alebo to proste buchnem do koša a kúpim nové. Lebo dnešné materiály len tak švacnút na 90tku je dosť veľký risk 😉 Ale prací gél Coccolino mi vyhovoval, i keď, dosť rýchlo som ho minula. Ale keďže som v priemere prala 3 práčky denne, ani sa nečudujem... (Kks,to zas bude nedoplatok).
Aviváže už dlhodobo považujem za fantastické. Hlavne posteľná bielizeň v skrini vonia. A to som tam doteraz, ako stará babka, dávala mydlá 😜
Predstavte si teraz, v tomto úžasnom obdobi, letnom, horúcom, vlhkom, že beháte po rajóne, obsluhujete, do kuchyne a naspäť - po 10 minútach som spotená, orosená ako pivo desina, prezliekam sa hádam aj 5x za smenu. Vlasy dupkom, po mejkape už ani chýru a príde zákazník, že: "Ako pekne voniate." 🤣 Nuž, myslela som, že ma balí, starú korčulu, ale mal pravdu, napriek všetkému mi oblečenie naozaj intenzívne voňalo. 🍲🥘🥗
Majte pekný víkend ... chystáte sa niekam ? Školákom už mate pripravené ruska a ďalšie veci ? Mna čaká celkom zmena po 8 rokoch budem doobeda byvat sama doma , jedna maturantka, dvaja školáci a dvaja škôlkari. Budem mat takmer každý deň (kým nepríde obdobie soplikov) 4 hodiny na prípravu domu na prípravu vsetkeho pred príchodom nových deti k nám do rodiny ... tešíme sa na ten čas .

Rozmaznaná s Coccolinom. Hebkosť, jemnosť a sviežosť!
Ako húževnatá matka sa veľmi často zapájam do rôznych súťaží, hoc nemávam zrovna šťastie. To sa zmenilo pri súťaži s Coccolinom. V daný deň si vravím, skúsim napísať a snáď sa usmeje šťastie. Ani som nezúfala, keďže súťažiacich bolo mnoho. Deň mi zlepšila správa, že si ma vybrali na testovanie.
Mám dve deti a bývame v domácnosti ešte s manželovou rodinou. Snáď ani nemusím písať, ako mi padlo takéto testovanie vhod. Patrím medzi matky, ktoré majú rady poriadok a čistotu. A to nevravím, že okolo mňa musí byť vôňa 🤗
Coccolino používam už veľmi dlho a vždy som bola spokojná. Ich vôňa prevoňala celý dom.
Keď prišiel balíček, ako prvé ma zaujal krásny dopis. #konik_testuje si dáva záležať na dokonalosti a na tom, aby sa maminky cítili dobre. Veľmi sa mi páčila aj ich komunikácia, čím zisťovali, ako sa s produktami pracuje a či je všetko v poriadku.
Coccolino deluxe Heavenly Nectar je hotový luxus.
- Veľké plus je menšie balenie, čo sa týka aj druhej aviváže. Za pozitívum to hodnotím preto, že je spratné a naozaj do ruky. Negatívum asi len to, že by mohlo byť viac tých balení 😁😁
- Stačí použiť menšie množstvo a bielizeň bude voňat stále krásne a sviežo.

Naše voňavé testovanie s Dixi svište
Prežili sme 2 týždne sladkého voňavého testovania s Dixi svišťami. Veľmi nás potešila správa, že naše deti budú mať možnosť otestovať šampóny a sprchovacie gély z radu Dixi svište. Voňavý balíček dorazil a obsahoval 5 výrobkov Dixi svište a pre zábavu aj maľovanky a pexeso. Naše deti sa potešili celému obsahu balíčka, ako vidíte na fotke, ešte aj penovým guličkám, ktoré sme mali po celom dome 🙂
Teraz by sme Vám radi predstavili výrobky Dixi svište, ktoré sme testovali:
1. Dixi svište Šampón a sprchový gél Sviežosť a sila hôr - modrý
Na zadnej strane sa okrem zloženia dočítate aj o orlovi skalnom a svišťovi vrchovskom.
2. Dixi svište Šampón a balzam na vlasy Šťavnatosť jahôdok a malín - fialový
Na zadnej strane sa okrem zloženia dočítate aj o líške hrdzavej a lesnej jahode.
Taka blbost nepodstatná, ale neviete kto spieva v Supertanečník -ovi, veď to nie Mečoch spieva

Súťaž o Zábavný ťahací xylofón
Zábavný ťahací xylofón má 8 farebných kláves takže zahrať do-re-mi-fá-so-lá-si-dó bude ozaj hračka! 😀
Ako túto nádhernú hračku pre svojho malého hudobníka alebo hudobníčku vyhrať?
Pravidlá:
- daj like na súťažný článok
- do komentára napíš koľko kláves sa nachádza na Xylofóne
Súťaž trvá od dnes do pondelka - 24.8. a následne vyberiem 1 víťaza na mojom blogu!
Naša dovolenka s DM
#recenzia
Síce trochu meškáme , ale na najlepšie sa vždy čaká.
S mojou dcérkou a rodinou sme strávili úžasných 10 dní vo Vysokých Tatrách. Bola to dovolenka som všetkým všude.
Túry , koliby , navštívili sme mincovnu, výstup na výhliadku a toto všetko spolu s mojou 13 mesačnou Laurinkou.
Na tejto dovolenke nám robili spoločnosť produkty , ktoré nám prišli na testovanie od DM ☺️
Čo Vám poviem, všetko som nahádzala do tašky a testovali sme na dovolenke.
Počas cesty do Tatier Laurinka už pri konci cestu nebavila.. Vyhrabala som z tašky mrazom sušené jahody , síce má Lauri len 13 mesiacov , jahody už papala a vedela som , že jej neuškodia.
Baby , akože neuveríte , malá zjedla celý sáčok a cestou domov som sa zastavila v DMke po ďalšie 3😂🙄
Vrátim sa ale naspať k našej ceste , kedže Lauri je malé prasiatko, a rýchla pomoc v aute , umytie rúk neexistuje, tak sme využili vlhčené utierky Babylove.
Sú na môj vkus trochu tenšie , ale účel splnili a to , že Lauri bola čistá☺️
Ubytovaní sme boli na chate , Laura milovníčka kamienkov a šišiek si našla svoje miesto..
Pred hraním som siahla po dezinfekčných utierkach a utrela s tým cumle, flašku a vlastne všetko s čím sa hrala aj hračky.. predsa to neboli naše a lepšie vopred vydezinfikovať v tomto období , ktoré nás zastihlo...
Z okolia RK/Likavky..viete mi povedat,ci hrad Likava je pristupny? Vraj ho rekonstruovali,tak ci sa oplati ist alebo ma vela lesenia okolo?
Dame si víkendovú rýchlu súťaž? 😎✌🏼
Ak ste za stačí dať palec hore 👍🏼 A napíšte mi o čo by sa Vám pacilo súťažiť 😊🌹
Všetko sú to novinky od #fisherprice 😚
Dobrý večer. Je tu medzi nás učiteľka v MŠ alebo asistentka v MŠ? Mala by som otázku, ďakujem.
























































