ROZPRÁVKOVÉ UČENIE (ALBI – KÚZELNÉ ČÍTANIE)

Interaktívne hovoriace knihy Albi sú v našej domácnosti dennodennou súčasťou. Častokrát si knihu vyberie Matejko sám a už iba počujem, ako sa zapína hovoriace pero. Naposledy nám do série pribudla kniha Rozprávkové učenie a dnes vám ju predstavím.

Celou knihou bude deti sprevádzať škriatok Rarášok. A môžete mi veriť, že detičkám poukazuje všetko potrebné, čo by mali v predškolskom veku ovládať. Kniha začína v izbe, kde si prezrieme všetky hračky , nábytok či pastelky. Neskôr Rarášok pomôže mamičke v kuchyni. Vďaka priloženiu pera na predmety sa deti naučia, čo sa v kuchyni nachádza. U nás doma sa najdlhšie zdržiavame pri dvojstránke s dvorom. Matejko miluje zvieratká a tu na gazdovstve ich je neúrekom. Ďalšou zaujímavou témou je obchod. Deti spoznajú rôzne potraviny od pečiva cez syry až po zaváraniny. 

Niečo úplne nové bola pre nás téma divadla. Zatiaľ sme ešte v divadle neboli. Matejko ho začal spoznávať prostredníctvom knihy. Čo bolo treba, to som mu vysvetlila. Otázky prišli aj pri téme škôlky. Tú už poznal o niečo viac. Často býva aj v iných knihách a okolo jednej pravidelne chodíme. Vie, že jedného dňa tam bude chodiť s inými deťmi. Páči sa mi, že vďaka tejto knihe ľahko zistí, že škôlky sa nemusí báť. Vidí, že deti sa tam hrajú. 

Veľmi zaujímavou a dôležitou témou je návšteva u lekára. Opäť ukazuje deťom, že sa nemajú čoho báť. Aj vďaka Raráškovi to už pri ďalšej návšteve lekára bude pre ne ľahšie. Poslednou témou je záhrada, ktorá je u nás veľmi obľúbená. Nám syn pomáha v záhradke bežne, ale novinkou boli pre neho napríklad úle.

Ak si myslíte, že v knihe je toho viac ako dosť, tak to ešte stále nie je všetko. Na každej dvojstrane je lišta, ktorá deti naučí niečo nové, alebo si zopakujú, čo už vedia. Sú to farby, tvary, čísla, protiklady, časti tela, činnosti v záhrade a časti dňa či smery. Práve posledné dve sú pre mňa najväčším prínosom. Matej zatiaľ nevie čo znamená ráno či na obed. Vďaka slniečku a vysvetleniu, ktoré v knihe je, sa to čoskoro naučí. Smery sú síce iba „nad, na a pod“, ale pre malého človiečika to stačí. 

"RAŇAJKY SÚ ZÁKLADOM DŇA."

To, aké sú dôležité, nám kedysi neustále pripomínali naši rodičia, teraz my našim deťom. Chceme pre nich najlepšie, a tak máme často dilemu. Čo ponúknuť deťom na raňajkový tanier? Mal by byť plný živín a energie, pestrý, a nezabúdajme, že aj chutný. Veď každá mama je najspokojnejšia, keď je tanier po raňajkách prázdny. Ale detským chutiam niekedy jednoducho nevyhovieme.

Ja mám dve deti - 10-ročného syna, ktorý aktívne hráva futbal, a je to niekedy doslova nútenie do raňajok, málokedy nechá prázdny tanier... A 14-ročnú dcéru, ktorá chodí do tanečného krúžku, a teší sa, čo si pripraví na raňajky. Najradšej má zdravé ovsené kaše s mandľovým mliekom, kopou ovocia, orechov či domácej granoly. Každé dieťa je iné. 

Predchádzajúce dva týždne sme naše raňajkové chute ozvláštnili o dve novinky od slovenského výrobcu Powerlogy - Powerlogy Kids Granola Cacao a Powerlogy Kids BIO Nougat krém. Veľká vďaka patrí @konik_testuje a @powerlogy, ktorí nás vybrali do testovania.

Produkty neboli pre nás úplnou novinkou. Niektoré orieškové krémy od Powerlogy sme už mali, ale túto Kids verziu nie. A granola je našou stálou súčasťou, ale naša domáca.

Powerlogy Kids BIO Nougat krém

Kojenie . Téma, ktorá delí ženy na dva večne bojujúce tábory. Prvý kojo tábor tvrdo bojuje za kojenie, za každú cenu. Niektorým ženám sa podarí kojiť dni, niektorým mesiace, iným roky. Tvrdo tlačia na mamičky, ktoré s tým majú problém, zdôrazňujú aké je to úžasné a dôležité a ak aj mamička pre to v rámci svojich možností spravila všetko, stále nespravila dosť. Druhý tábor je nekojo. Buď sú to pre ženy dôvody ako prsia , aby neostali nepevné,ovisnuté, škaredé. Ďalej to môžu byť zdravotné problémy, kedy sa žena rozhodne zastaviť laktáciu už v pôrodnici, alebo postupne kvôli nim dieťa doma odstaví a začne prikrmovať, aby sa mlieko stratilo.Alebo je pre ne lepšie jednoducho zarobiť mlieko, veď kojenie na počkanie je hlavne v začiatkoch veľmi obmedzujúce a bolestivé. Tento druhý tábor býva väčšinou tvrdo bombardovaný kritikou z prvého tábora  . Niekde na kraji týchto táborov je maličký kemp, ktorý netlačí na pílu a drží sa hesla Čo sa má stať, strane sa. Aký mám na to pohľad? Kojenie bolí. Bolia bradavky, kým si zvyknú, kým sa bábätko naučí správne prisať. Bolí chrbát a krčná chrbtica, kým si žena nájde tú správnu polohu. Ale každá bolesť má svoj koniec a potom prichádzajú už  len tie pekné chvíle. Očný kontakt, úplne je cítiť tie endorfíny vo vzduchu. Ten pocit blízkosti, v momente zabudneš na koliku, pri ktorej si si s bábätkom od zúfalstva poplakala. Zabudneš na to, že to malé klbo stále plače, keď nie je pri tebe a ty nemáš kedy ísť ani na záchod. Alebo sa napiť. A o finančných výhodách kojenia sa baviť netreba, to je jasné 🙂 Kojenie je krásne ❤️ kým sa dá, tak kojím. Neviem čo mi blízka budúcnosť prinesie, pri Eliške som o mlieko prišla keď mala 3 mesiace, vtedy som bola jedno veľké klbko nervov, skúsila som kadečo a aj tak odišlo, trápili ma pohľady mojej príliš malej snahy od žien z prvého tábora .Teraz to dúfam potiahneme čo najdlhšie. Viem len, že to už nebudem tak hrotiť, budem sa snažiť ale k spokojnosti celej rodiny. Lebo nervná mama, nervní všetci. Inak, ako je to vlastne správne? Kojenie alebo dojčenie? :D