Často mi píšete správy s prosbami o pomoc pri výbere hračky pre vaše detičky. Som tomu veľmi rada a zakaždým ochotne pomôžem s výberom 🙂 . Rozhodla som sa však že by nebolo od veci napísať článok na zopár tipov na hračky pre najmenších prckov. Toto je druhá časť článku. Prvý článok na Tipy na hračky pre detičky do 6m si môžete prečítať TU.

Už dva roky som ambasádorkou a úprimnou fanúšičkou značky kvalitných detských hračiek Fisher-Price, vďaka ktorej moji dvaja drobci ochotne testujú, skúmajú a podrobujú najrozličnejším skúškam všetky naše hračky. Aj preto vám s pokojným svedomím môžem odporučiť práve nasledujúce kúsky 🙂 

Tipy som vyberala podľa mojich osobných skúseností, podľa toho čo sme doma najviac využili s čím sa deti najdlhšie a najlepšie vedeli vyhrať. V nasledujúcich riadkoch nájdete najmä  hračky z dielne #fisherprice  🙂 

Ak sú hračky, alebo iné produkty zvýraznené modrou farbou, stačí ak na nich kliknete a otvorí sa vám stránka kde si o hračke môžete prečítať ešte viac, zistiť cenu, alebo to kde si ju môžete kúpiť. 

Kocky rock a star (6m)

Tento darčekový set je podľa mňa super  hračkou pre dieťatko napríklad k jeho prvým narodeninám. Obsahuje dve hračky, vďaka ktorým si môže cvičiť jemnú motoriku, logické myslenie a s vašou pomocou sa zoznámiť s farbami a tvarmi. Vedierko s vkladačkami a ikonické krúžky na tyči sú vyrobené z rastlinných materiálov a poteší sa im každý drobček. 

"Ahoj." povedal nežným hlasom a otočil sa ku mne.

Zmeravela som a opätovala mu pozdrav. Nechápala som ako vedel. Ako to, že nebol ani trošku prekvapený. 

"Môžeš si sem sadnúť, ak máš čas a chuť." pozrel na mňa tým skúmavým modrým pokojným pohľadom. Neodolala som a posadila sa. Nedokázala som zo seba dostať ani slovo, ešte stále som bola prekvapená, ako som sa sem dostala. Ako to, že je tu on. Ticho mu neprekážalo. Zahľadel sa do diaľky. Privrel oči a na tvár mu sadlo zvláštne tajomno. Niečo, čo som nepoznala a nevedela definovať. Hľadela som na neho prekvapene a fascinovane. Chcela som sa ho spýtať veľa vecí. Sama som však nevedela svoje myšlienky dostatočne usporiadať. Kde vlastne začať? Otvoril oči a otočil sa ku mne, akoby on chápal všetko.

"Rád ťa vidím." povedal odovzdane, bez zmätenosti a bez trápenia. Nič ho neťažilo. Ako to robil som sama nechápala.

"Aj ja som šťastná, že ťa vidím." sama som bola prekvapená, že som to povedala nahlas. Usmial sa. Zmätene som zažmurkala a počet motýľov v mojom vnútri sa rozmnožilo na neidentifikovateľný počet. Zahmlieval dokonca aj môj pohľad. Bola som schopná urobiť čokoľvek, aby tento okamih pretrvával čo najdlhsie. Zároveň som však nevedela, čo povedať, aby som ten okamih nejakým slovom nepokazila. Tak som mlčala a nervózne v prstoch žmolila odtrhnuté steblo trávy. 

"Nemusíš byť nervózna. Žehnám ti pokoj." povedal nežným tichým hlasom. Nebola z neho cítiť ani štipka nadradenosti. Veril v to, čo hovoril. Pramenilo to z jeho očí a vyvieralo z tváre. Stebielko mi z užasnutia vypadlo z ruky. Hľadela som do toho zeleného mora trávy, že si ho chytím naspäť. Bez úspechu. 

Prešli presne štyri týždne a ja som o Joelovi nevedela nič. Horúce letné dni sa pomaly menili na príjemnú teplú jeseň. Kráčala som okolo námestia, popri fontáne a na lavičke som videla zamilovaný pár. Závidela som im. Aj ja som snívala o mojom princovi. Bol mi však taký vzdialený, že som nevládala ani vystrieť ruku, aby som sa ho dotkla. Ponorená do seba, som kráčala a ani som nevedela kam. Zahĺbená do spomienok na neho. Ako v čiernobielom nemom filme. Len on a ja. Nakoniec som sa dostala na miesto, kade som nikdy nešla. Nechápala som ako. Bola som azda taká stratená v myšlienkach, že už som ani nevedela, kam idem? Zastala som a porozhliadla sa. Bola tu prašná kamenistá cestička a okolo zelená tráva. Hore bol mierny stupák. Ťahalo ma, prezrieť si to tam. Po krátkom čase som sa dostala na malú lúku. Nádherné prostredie, balzam na moju stríznenú dušu. Začula som zvuk gitary, ktorý bol vzdialený a vychádzal z druhej strany, kde som stála. Otočila som sa, odhodlala sa vyjsť malým kopčekom a preskúmať, kto to hrá. Zvuky sa približovali. Znela jemná, nežná pieseň bez slov. Prešla som pár krokov a začula prvé slová. Veľmi som nerozumela. Napokon sa mi podarilo vyjsť až hore. Muž bol otočený chrbtom, ohromene som na neho hľadela. Jemne naklonil hlavu na bok a ja som takmer spadla z nôh. Bol to Joel. Moje srdce sa rozbúchalo a do žalúdka mi vošlo milión motýľov. Je to on. Je skutočný. Cítila som, že sa usmievam. Stála som tam a ani sa nepohla, aby som tento okamih nezničila. Toľko som snívala, že ho uvidím a teraz je tu. Nemohla som tomu uveriť. Hoci bol dosť ďaleko odo mňa, započúvala som sa do jeho spevu. Myslím, že by som v tomto opojení vydržala stáť aj hodiny. Bola by som tam stála donekonečna, keby neprestal. Odložil gitaru a usadil sa vzpriamene k slnku. Po krátkom váhaní som sa odhodlala zísť pomaly dole k nemu. Blízko pri ňom sa mi podarilo stúpiť na suchú paličku, ktorá vydala tupý zvuk. Videla som, že opäť vzal do rúk gitaru, niečo si vybrnkával a hmkal. Potom opäť odložil gitaru a usmial sa.