Už dávno sa mi nestalo, že by som tak dlho váhala so zverejnením článku. Ako takto, nie že ma budete považovať za Nový čas a budete teraz očakávať nejaké mega odhalenie typu: Je nesvadbovo skutočne žena? A má vôbec deti?

Ehm, sorry, žiadne vzrúšo sa nekoná 🙂 To si len človek  na začiatku mesiaca naplánuje tému, spíše koncept, nafotí fotky a potom čaká ako chrúst v októbri, kedy konečne príde normálne počasie, aby mohol konečne aj publikovať článok, čo má v konceptoch už týždeň hotový a uložený…

Ale viete čo? Ja som od prírody rebel, normálne pijem kávu s mliekom nalačno a večer si pokojne zadelím klobásku (veď tak aj vyzerám :D ), tak ja idem do toho. A veď buď ma dáte dole a zhejtujete aj za každú chýbajúcu čiarku, alebo sa k nemu vrátite, ak k nám niekedy náhodou opäť zablúdi leto a vy budete baliť decká na kúpalisko a hútať, čo áno a čo nie. Lebo ľahšie sa učí z cudzích chýb, veď viete 🙂 Včera sme totiž na kupku boli, a hoci nebolo ideálne počasie, v kombinácii s teplou vodou sa to dalo zvládnuť. Tak teda poďme na to 🙂

Minulý rok sme sa išli kúpať k jazerám a na kúpalisko prvýkrát s dvomi malými deťmi. A ja som mala zbalených toľko vecí, že sme ich reálne museli niesť dvaja a dosť veľká kopa sa “stratila” ešte aj v košíku kočíka. A to len preto, aby som zistila, že som minimálne polovicu vôbec nepotrebovala, celý deň som ich iba prekladala z miesta na miesto, aby som ich potom zas musela pobaliť, vybaliť, oprať a znovu dať dokopy. 

Tento rok som teda balenie poňala oveľa jednoduchšie a vlastne sa snažím to nepreháňať. Lebo už chodievam s babami aj sama, takže vykladanie z auta a naspäť do auta absolvujem bez pomoci druhého dospelého, zato s asistenciou dvoch škriatkov. A to už si rozmyslíte, či pobalíte aj to lego - lebo čo keby sa náhodou chceli s ním hrať. Aby bol článok prehľadnejší, roztriedim ho do kategórií. Áno, som tak trošku Monk, mali by ste vidieť môj desktop na compe, ani jedna ikona 🙂

Textil

“Neuraz sa, ale...” sú slová, ktoré mi v správach pristáli nedávno. Nie v jednej správe, ani v dvoch...Tieto slová prišli pár minút po tom, ako som si na sociálnu sieť dala video, kde naša Karolína hryzie do limetky. Veľmi si cením každý jeden follow aj komentár či správu, ktorú mi napíšete, no keď veta začína slovami “neuraz sa, ale...”  a poprípade pokračuje frázou “ja by som svojmu dieťaťu nedala” je pre mňa úplne zbytočná. My robíme veci inak ako ty. Prečo by sme ich mali robiť rovnako? 

Čo ty, ako matka dáš svojmu dieťaťu je tvoja vec a prečo by som sa ja za to mala urážať? Žijem si svoj život, nie tvoj. Úprimne - je mi jedno, že si o mne myslíš, že som zlá mama, lebo Karolke v brušku urobia kyslé enzýmy neviem čo. Ja viem, že som pre ňu tá najlepšia mama, aká len viem byť.  

Povedzte mi, čo odo mňa čakéte? Že za to, že vy mi napíšete, že vy by ste to nerobili, ja prestanem? Jeden plátok citrusu! Vyskúša a uvidíme. Možno sa vyhádže - ok už jej to najbližšie tri mesiace nedám. Ok, ty možno najbližších šesť. Je to TVOJE rozhodnutie. Ja som ho už jedla v tehothenstve lebo by som bez tej limetky vraždila a chutí jej aj teraz. Neboj, nedávam jej ju na kilá ;) . A aj keby, jediný, kto mi do toho môže kecať, je jej otec. 

Veď počkaj keď 

Ďalší “skvelý” začiatok vety. Zaznamenala som to už v tehotenstve, kedy mi sem-tam prišla správa o tom, ako “veď počkaj keď”. Keď som sa posťažovala, že mám nevoľnosti už piaty mesiac, nič mi nechutí jesť a pritom by som si dala bryndzové halušky, ale nedám si lebo viem, že by mi aj tak neurobili dobre. Aj keď by som si ich dala, lebo viem, že ich milujem. Ale ja už nie som vo svojom tele sama a je uuuuuplne jedno, čo by som si dala JA 😂. Vtedy prišlo: “veď počkaj, keď už nebudeš mať vôbec čas na jedenie...”.  

Keď som sa posťažovala že som sa zle vyspala, lebo ma dieťa celú noc kopalo? “Veď počkaj, po pôrode sa už vôbec nevyspíš” atď. V tehotenstve som myslela,  že nič horšie ako “veď počkaj keď” - nepríde. Mýlila som sa. Po pôrode sa k tejto “skvelej” vete sa pridala ďalšia “neuraz sa ale...”. Nie, prvá neskončila. Chodí aj tá - ale už nie sama 🙈.  "Veď počkaj, keď ti tie Potterovské veci bude všetky rozhadzovať, knihy ti roztrhá a figúrky zničí! Ja by som už na to peniaze nemíňala! Radšej šetri na PORIADNE topánočky pre malú!”