Vždy ste si mysleli, že potom, ako sa stanete rodičmi, sa vám už staré dobré cestovateľské časy skončili? Celodenný výstup do hôr, letná dovolenka pri mori, prechádzky po európskych metropolách… Nevedeli ste si predstaviť, ako budete lyžovať dolu svahom, kým máte na starosti bábätko? “Ale veď ako ho prebalím, nakojím, uspím?!” Tak ja vám teraz poviem, že sa to dá. 

Žijeme v 21. storočí a k starostlivosti o bábätká máme toľko zlepšovákov ako ešte nikdy. Ohrievače stravy, sterilizátory, váhy, odstredivky, odsávačky, utierky, plienky. V Ázii už testujú roboty, ktoré dieťa prebalia namiesto vás (to sa naozaj hodí, keď dieťa prejde na príkrmy). Neviem si síce predstaviť brať so sebou robota na dovolenku, ale veľkým pomocníkom sú minimálne jednorazové plienky. Áno, s príchodom dieťaťa sa vám neúmerne zmenší objem kufra na aute, ale ak ste v detstve hrávali Tetris, tak máte teraz veľkú výhodu. 

Ak sa však balíte minimalisticky, a všetko “extra” si zadovážite až po príchode do destinácie, Pampersky nájdete vo väčšine obchodov vo väčšine miest na svete. Tak som ostala milo prekvapená nedávno, keď som v dedinskom obchodíku na poslednú chvíľu pred sviatočným víkendom zháňala plienky pre dcéru (moje kalkulácie o počte ostávajúcich plienok na víkend boli síce premyslené, avšak matika mi nikdy nešla). Nielenže plienky mali, ale mali Pampersky vo veľkosti 4. Ok, mohli byť premium, ale keď je núdza, nemôžme byť vyberaví. 

Nech ste akokoľvek scestovaní, zmena prostredia s dieťaťom na krku sa podpíše na vašej vnímavosti. Pretože vás to vytrhne z každodennej rutiny, pozornosť sa zameria na niečo iné, nové, a tak sa môže stať, že sem tam na tú vašu ratolesť pozabudnete. Matka príroda našťastie do detí nainštalovala alarm, ktorý sa ozve, keď sú hladné, ale ak máte deti ako tie naše - ktorým je jedno že si nakadili do nohavíc, môže sa stať, že v špinavej plienke ostanú trošku dlhšie, než by ste ich bežne nechali. Takto sa nám prihodilo nedávno, keď sme obchádzali okolie Podhájskej. Doobeda sme sa chystali, ja-matka som samozrejme mala na starosti prípravu: jedlo, oblečenie, popratať, zbaliť (4 rôzne varianty pre rôzne scenáre popoludnia)… Muž-otec mal na starosti obliecť deti, čo znamenalo aj prebaliť ako je zvykom. Vydali sme sa na štreku, obišli hory-doly (ok, je to juh, tak hôrky-dôlky) a po asi štyroch hodinách sme sa vrátili domov. Deti si pospali na čerstvom vzduchu a ja som sa tešila, aký som ten deň bola ukážková matka. Normálne som sa cítila hodna instagramového postu, ale bola som príliš unavená a narozdiel od detí som nemala poobedný šlofík - lebo ja som bola tá, čo tlačila kočiar. A tak som im len rozdala olovranty a rozvalila som sa zničená na gauč, ako boh Bacchus. Odrazu som si všimla ako malá zvláštne pri chôdzi kope nožkou. To čo… Tak som ju vyzliekla a pozerám, že plienku mala omotanú okolo členka, nacucanú ako špongia. “Miláčik… a ty si prebalil to dieťa než sme išli…?” “Ehhhh….” Mužove odrazu spotené čelo mi dalo odpoveď. Na prstoch som si spočítala koľko hodín bolo dieťa v jednej plienke a odrazu ma prešla chuť na instagramové posty. Matka roka… Ale! Na to, že plienka absorbovala toľko cikanice, až suché zipsy prehrali boj s gravitáciou, a dieťa bolo suché a bez zaparenín, tak si vravím, klobúk dolu. 

A ruky hore všetky tie, ktoré ste sa práve pohoršili na tom, ako môžem nechať dieťa tak dlho bez prebalenia, a cez noc budíte deti, aby ste ich prebalili pokiaľ sa nezobudia samé? Myslela som si… Pamätám si, keď novorodenec začal spávať dlhšie, resp. začal zaspávať hneď po kojení. Pásik na plienke bol modrý a bola som na vážkach či ho prebaliť alebo nie. A potom mi jedna skúsenejšia spolumatka povedala: keď spí, spi aj ty. Tie plienky sú na to. Kožné prejavy sa prejavia aj po chvíli, keď je na to dôvod a je úplne jedno v akej plienke dieťa je (hnačky, zmena stravy a pod…). Inak už veľa testov potvrdilo, že jednorazové plienky sú bezpečné a neškodia zdraviu dieťaťa. Je na každom, ktorú značku si vyberie, naše dva malé zadky plienkujeme na Pamperskách a ja-matka som spokojná, lebo naozaj znesú všetko. 

A síce tento rok turizmu veľmi nepraje, nebojte sa vyraziť s bábätkami aspoň do prírody v okolí. Šup dieťa do nosiča, rohlík do batohu (alebo prso do trička), plienku na zadok a môžte vyraziť. Tie plienky sú na to. 

Ako vieme, že deti sú deťmi? Čo budeme variť, keď nemáme ani šajnu? Kto môže používať štipľavú zubnú pastu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Syn, 5 rokov: „Mamka, môžem si zahrať hru alebo áno?“
... no proste dal mi na výber.

* * * * *

Ako mnoho žien, ani ja nie som spokojná so svojou váhou. Samozrejme, chcem aby bola menšia. Tak behám, cvičím jogu, občas nejaké zostavy so svojou váhou, stravu som upravila.
Muž si zvykol, syn ma raz objal okolo pása a hovorí mi: „Mamina už nechudni, mne sa viac páčilo keď si bola tučnejšia. Vtedy si bola mäkšia.“

* * * * *

Moja segra sa sťažuje na jej malú dcéru: „Vôbec nechce variť, to čo ja zjem...“