Táto myšlienka ,priznám sa,ma mata už dlho..rozmýšľam nad tým,že ženy,ok,aj chlapi,ale malo,musia byť riadne masochistky, keď sa pustia na prvý dojem do úplne neskodneho obchodovania ..s hocičim..oblečenie,hračky,kolobezky..to je úplne fuk.. a bohužiaľ,asi tej forme masochizmu som podľahla aj ja..😆

Bezne sa stretávam s otázkami typu:"a to sa ti oplatí?" A samozrejme ,aj so spatnou samoodpovedou : "No ja by som pre 50 centov na poštu teda nešla!" Btw, takto zmýšľajú ženy,ktorým sa to nechce robiť,nebavi ich to,chápem.. ženy,ktoré ale nikdy nič nevyhodia, nedaruju..len skladujú obrovské mechy oblečenia,hračiek a iných hovadin, ospravedlnujuc svoju lenivosť tým,že sa to možno ešte zide..áno.. samozrejme..keď tam o 15 rokov nájdeš bodycko, určite ho ešte vyuzijes 🤣 

Keď som s tym začala, nevedela som do čoho sa púšťam..ale ako všetko ,čo človek začne robiť,musí to robiť poriadne a s chuťou,inak to zmysel nemá.. a nikto ma ani len nepripravil na to,čo môže tento syndróm priniest..nie som typ skrecka, skončila som s tym..chcem žiť vo funkčnej domacnosti, kde mám všetko čo potrebujem a bodka..a nie byť zahltena vecami s minulosti, hovadinami,ktoré som si v nejakom povyplatnom ošiali kúpila a v živote nevideli vonkajší svet,ich maximálny výlet bol do práčky a na vesiak..tak som postupne z jednej závislosti prešla plynule na druhú ...

Detské veci sú kapitola sama o sebe..otázky typu : neodlozis pre druhé? Veď to bolo drahé,to sa ešte zide! Úplne ignorujem..nie..neodlozim..načo.. je to pekné a moderné a niekomu to opäť urobí radosť.. ake druhé? Ja neviem,či dáke bude,či to bude chlapec,či dievča,či dvojky,či letné,či zimne..bude? Nakupim mu...a urobím opäť to isté,čo robím teraz.

Kapitola samotnej pripravy je top kapitolou sama o sebe..potriedit veci, poprezerat poskodenia,dobre ze nie pod halogenom.a uv lampou..potriedit na velkosti (úplne super je,keď odstrihnem stitok,ale to už našťastie nerobim) ,nájsť dobre miesto na fotenie, odfotiť v 20tich uhloch každu zmolku..následne potriedit do boxov,aby som to prípadne aj rýchlo našla..posledná fáza nahodit na net,popísať,nacenit to tak,aby to bolo adekvatne aj k cenám poštovného..atď.. a toto su hodiny práce vážení..skúšala som to stihnúť za 5 minut,ako si niektoré myslia ,ale je to nemožné..

Ked si myslím,že najťažšiu časť  mám za sebou, prichádza na rad predaj a komunikácia so zakaznikom..keď sme stavali dom,poschodový,nerátala som s tym,že kvôli jednému svetriku nabeham aj 3km hore dole schodmi..na 90% môžem potvrdiť,že som mala šťastie na skvelé baby,že naozaj tip top,žiadne ofuky..cize komunikácia a všetko okolo ,od balenia po odoslanie, made my day..a keďže všetky veci mám v boxoch v detskej izbe, a ženy sa prebúdzajú v nakupovani ozaj vtedy, keď konečne uspim dieta, je to niekedy o hubu (premiestnim ich raz..prisaham)))))

Po návrate z chaty s vracajúcou Sofinkou sa jej stav upokojil iba naoko. Dve hodiny vydržala v kľude a potom to znovu prišlo. 

Po dvoch hodinách vyvrátila pár lyžičiek vody, čo sme do nej usilovne natlačili aj s ďalším obsahom, netuším odkiaľ sa to tam vzalo. Nakoniec sme to po polnoci vzdali a išli si ľahnúť. Stonala, plakala, ale nakoniec zaspala.

O druhej v noci sa zobudila a vracala znovu. Poučení, mali sme pripravenú nádobu rovno pri posteli. Po chvíľke sa pýtam muža, čo to tam je naspodu. Nevedel. V prítmí noci to vyzeralo ako tmavo-červený či hnedý fľak. Odkiaľ sa tam vzal? Veď do misy nič nepadlo. Vyzerá ako kvapka krvi. Radšej som túto situáciu nechcela riešiť. 

Potom to na ňu prišlo znovu a tentokrát bolo jasné, že vracia krv. Krv? Veď krv sa vracia pri žalúdočných vredoch, nemôže mať hádam 2-ročné dieťa žalúdočné vredy! 

Tentokrát zachvátila panika mňa. V hlave mi šumelo, nevedela som ako sa volám. Nastúpil neskutočný strach. Toľko sme o teba, Sofi, bojovali a teraz o teba prídeme? Čo sa to deje? Prečo? Čo to znamená? 

Padlo jasné rozhodnutie, smer Kramáre. Na hodinkách zastal čas na 02:30. Behom piatich minút sme boli všetci traja oblečení a vychystaní na cestu. Cestu zvládla síce v kľude, ale len čo sme vybavili všetky formality a rázne zaklopali sestričke na dvere, znovu ju naplo. V momente, keď sestra otvorila dvere, a spýtala sa, s čím sme prišli, to z nej vyletelo. Muž jej stihol podložiť ruky a zostali celé červené, krvavé. Sestrička nám hneď podala misku a o chvíľku nás volala dnu. Taký strach som už dlho nezažila. To more krvi, čo zostalo mužovi na rukách by som doma nerozchodila. 

Začal nám nový rok. Čo rok, vlastne nám začala nová dekáda, a teda, to už je niečo. Určite ste mnohé vstupovali do tohto magického roku s hlavou plnou predsavzatí a cieľov, ktoré si chcete splniť. Tak nejako predpokladám, že väčšina z nás má niekde na prvých priečkach cieľ schudnúť, začať zdravšie jesť, viac sa hýbať, cvičiť a jednoducho byť fit. Môj hlavný cieľ tento rok, ktorý mám napísaný veľkým, tučným červeným písmom v mojom motivačnom diári, znie nasledovne: Byť najlepšou verziou samej seba vo všetkých oblastiach života. Veľmi všeobecné? Zahrňuje to však všetko, o čo sa tento rok budem snažiť najlepšie, ako budem vedieť, aby som si v decembri povedala: "Gratulujem, Domi, zvládla si to."

Toto moje predsavzatie úzko súvisí s prvými vetami tohto článku, pretože áno, samozrejme, aj ja sa snažím na sebe pracovať, byť ešte viac fit, zdravšie jesť, dodržiavať režim a jednoducho si to celé užívať 🙂 A prečo to celé vlastne spomínam? Pretože v plnení tohto cieľa mi už od mája minulého roku pomáha KetoDiet. Preto ma nesmierne teší, že sa vám oddnes môžem prihovárať ako Ambasádorka tejto značky, ktorej produktom som verná už trištvrte roka. Veľmi sa teším tejto novej príležitosti, a keď som si ju už do svojho života pritiahla, budem robiť všetko preto, aby som toto moje nadšenie preniesla aj na vás a aby ste aj vy zistili, prečo práve KetoDiet.

A kto vlastne som? Volám sa Dominika, mám 25 rokov, som maminkou dvoch malých princezien Lilinky (3 a pol roka) a Sabínky (1 rok a 7 mesiacov) a taktiež som fyzioterapeut. Moje povolanie a práca je zároveň mojím hobby, je skvelé ľudí učiť a motivovať k pohybu a k tomu, aby sa cítili zdravo, vo forme a krásne. Keďže sa aktívne venujem motivovaniu mamičiek, že aj po pôrode môžeme byť krásne, sexi a fit, určite celé moje pôsobenie na Koníku doplním nielen o recepty a proteínové produkty, ale taktiež o moje cvičiace videá, rôzne fit výzvy, články z fyzioterapie, rady ohľadom diastázy, výživy a celkovo chudnutia. Rada vás preto privítam aj v spoločnej skupinke KetoDiet... a cítim sa skvelo, kde sa budeme motivovať a povzbudzovať navzájom.

No a napokon dodám, že som večný optimista, milovník meditácií, osobnostného rozvoja, práci na sebe a zákona príťažlivosti. Preto u mňa môžete čakať prístup, že výhovorky neexistujú a všetko sa dá dosiahnuť v akejkoľvek situácii, ak tomu dostatočne veríte a pracujete na tom. A, samozrejme, názor, že šťastie je voľba a svoj život si tvoríme len my sami.

Keď toto všetko skĺbim dokopy, tak vám sem budem pravidelne prinášať to najlepšie zo všetkého, aby ste si každá našla to svoje a aby sme spolu vytvorili skvelú komunitu, ktorá sa bude podporovať na ceste za cieľom, nech je už akýkoľvek 🙂

Nakoniec už len pridám jeden z mojich obľúbených výrokov a teším sa na všetko, čo mi táto príležitosť prinesie: