Pri výbere detských doplnkov sme oveľa opatrnejší než pri kúpe dámskych náušníc. Je to najmä z dôvodu zvýšeného nároku na bezpečnosť, nielen čo sa týka zapínania, ale aj samotného materiálu, z ktorého sú náušnice vyrobené. V tomto článku nájdete odporúčania skúsenej šperkárky zo SOFIA Jewelry, ktorá vám poradí pri výbere prvých náušníc pre vašu malú princeznú.

Nepodceňujte prvý krok

Otázku materiálu odporúčame nepodceniť, pretože kvalitný materiál je základom zdravého uška. Už po desaťročia je zaužívané investovať do kvalitného a bezpečného kovu, akým je zlato. Okrem toho, že je dobre dostupné, jedná sa o hypoalergénny kov.

Najvhodnejší je žltý kov, ktorý v zmesi okrem zlata obsahuje prevažne striebro. Takýto šperk je najlepšie znášaný, pretože alergie na zlato a striebro sú ojedinelé.

Alergické reakcie na biele a ružové zlato zvyknú byť podmienené prímesami kovov zodpovedných za výslednú farbu zliatiny. Napriek tomu ale platí, že pri správnom technologickom postupe, a teda vysoko kvalitnom zlate, uvoľňovanie týchto prímesí nehrozí.

Alergické reakcie sa zvyknú prejaviť napríklad ako svrbenie, začervenanie, v horšom prípade môže dôjsť až k vyrážkam. Hoci viete, že vaše dieťa nemá žiadnu alergiu, napriek tomu odporúčame prvé náušničky zvoliť v žltej farbe zlata. Neskôr sa malá parádnica môže zdobiť akýmkoľvek šperkom, preto netreba tento proces uponáhľať, a myslieť v prvom rade na zdravie našich najmenších.

Dobré ránko všetkým! Dnes máme 12.decembra a či chceme, alebo nie, Vianoce sa nám začínajú blížiť rýchlosťou svetla. A my stojíme pred krásnou, no zároveň ťažkou úlohou: vybrať darčeky na Vianoce pre deti tak, aby sa potešili, aby sme na ne neminuli celý majetok a zároveň, aby boli aspoň trošku užitočné. 

A poviem vám, vybrať tie správne darčeky na Vianoce pre deti je naozaj výzva! Spoločne s PEPCO sa o to dnes pokúsime 🙂

Bez ohľadu na to, či sú detičky malé alebo veľké, chceme im dať darček, ktorý im prinesie radosť a vyčarí úsmev na tvári, keď ho otvoria. V tomto článku sa zameriame na detičky vo veku 3 - 5 rokov. 

Trojročné dieťa je už zložitou osobnosťou so svojimi myšlienkami, záujmami a väčšou sebakontrolou. Dokáže sa dlhšie sústrediť a tomu je vhodné prispôsobiť aj darčeky. Jednoduché zvukové hračky či knižky s veľkými obrázkami môžete odložiť  a nahradiť ich o niečo sofistikovanejšími kúskami, pri ktorých je treba rozmýšľať, tvoriť, budovať  a vymýšľať niečo nové. Tu je niekoľko skvelých tipov na darčeky, ktoré sú pre 3 - 5 ročné detičky najvhodnejšie.

Figúrky, postavičky, zvieratká

Čo sem patrí?

Ahojte modrokonikáčky!

Tak trochen voľajako nestíham. Máme trošku fofry dni. Aj som mala snahu, ale nedalo sa vtesnať. Bolo by to nadoraz pre mňa dnes a aj na úkor toho, čo ma viac potebovalo doma. Hádam prepáčite, že sme jedno okienko v našom kalendári neotvorili. 

Hútala som hútala, čo vymyslieť na dnes a spomenula som si na náš zoznam siedmych dobrých vlastností. 

Verím, že často svojim blízkym hovoríme, čo je na nich dobré. Pomenujeme a oceníme ich dobrú vlastnosť, gesto, čosi čo vykonali. Ale domnievam sa, teda teraz vravím najmä sama za seba, často z nás hovorí aj zlosť, hnev, stres, nepokoj... a my pozeráme na svoje okolie optikou negatív. Možno sa aj čosi dobré v konaní druhého udeje, malá iskierka zasvieti, ale stáva sa, že spoza čierne sklá to prehliadame. Sme hlboko zranení predošlým konaním, nenapĺňajú sa naše očakávania, ten druhý nereaguje podľa našich predstáv... A v silnom zovretí si tak nejak tú svoju pravdu držíme a čakáme krok smerom k nám. 

Nedávno v trochu náročnejšom období, keď sme s manželom prechádzali jednou z našich malých kríz a ja som už nevedela ako, bola som frustrovaná z toho ako sa veci vyvíjajú, resp. nevyvíjajú, že všetko pokračuje bezo zmien... Rozhvory boli voľajako náročnejšie vtedy, resp. často veľmi skoro skončili a my sme sa zakaždým nikam neposunuli. Ja som sa naň čím ďalej viac dívala cez negatíva, ktoré som vnímala a myslím, že som mu ich každý deň dala aj patrične už akokoľvek dostatočne najavo priamo či nepriamo. A nevedela som s tým sama pohnúť, zmeniť tento vlastný postoj. Ale vedela som, že to takto nie je dobré a ani nebude a my sa nikam nepohneme. 

Napísala som mu teda list. Skúsila som ale netočiť sa znovu okolo problémov, ktoré sme práve riešili, nedávať kázeň... Písala som len o tom, že ho ľúbim, aj napriek tomu, že to teraz tak nevyzerá, pospomínala som na situácie, vlastnosti, pre ktoré som sa doňho zamilovala a ktoré si cením rovnako aj dnes. Snažila som sa jednoducho nájsť pozitíva, ktoré na ňom vnímam. Reakcia bola viac než dobrá. Nad moje očakávania. Jeho slová zneli: "Presne to som potreboval počuť". Ani som si neuvedomila, ako veľmi aj on potrebuje moje slová povzbudenia, pochvaly... aj mne v tej chvíli bolo ľahšie. Pre svoje starosti, nenaplnené očakávania, zranenia, som prehliadla tie jeho. Zavalila som ho všetkým negatívnym smerom k jeho osobe. Nasledovalo objatie, rozhovor, kedy sa obom veľmi uľavilo a nasledujúce ráno bolo omnoho slobodnejšie a radostnejšie a plné odpustenia. Nie všetko sa hneď vyriešilo, ale ľady sa pohly a pracovalo sa na nám na tom omnoho ľahšie. Otvorených rozhovor pribúdalo a aj keď sa niektoré stále nezmenilo, zmenil sa náš postoj a myslím, že sme znova o veľký krok vpred.