..a to som mala len včera 20😀tie roky,ten čas nenormálne letí🤷♀️🙈😀😀14.11.41rôčkov.Pekný deň prajem🌺
Krásne dielo 😊
zienky potrebujem stavebny gel. ...ktory je dobry?odkial objednavate?v dobrej cene...dakujem
Aké sa vám páčia mena pre dievčatko, nevieme sa rozhodnúť ale nechceme žiadnu Emku ani Sofiu ktorých je všade okolo nás veľa 🤔
Aj po 2 týždňoch používania umývačky riadu stále ide z nej vôňa citrusov.
V minulosti aj napriek pravidelnému čisteniu to tak dlho nevydržalo a zbytky jedla to nejak vždy,, prevoňali,, tak som rada že mi,, vyrástli,, v umývačke riadu citrusy 😁😊🥰
V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Spýtalo sa jedno druhého:
„Veríš na život po pôrode?“
Druhé dieťa odpovie: „Samozrejme, prečo? Musí byť niečo po pôrode. Možno sa tu len pripravujeme na niečo, čo príde neskôr.“
„Nezmysel,“ hovorí druhé dieťa. „Po pôrode nie je žiaden život. Čo by to bol za život?“
„Neviem, ale možnože tam bude viac svetla, než tu. Možno budeme môcť chodiť našimi nohami a jesť našimi ústami.“
Druhé dieťa odpovedá: „No to je ale nezmysel! Chodiť sa nedá. A jesť ústami? To je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený, pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.“
„Ja si myslím, že tam niečo je a možno je to úplne inakšie, než je to tu.“
Druhé odpovedá: „Nikto sa odtiaľ nikdy nevrátil. Pôrod je koniec života a potom už nie je nič viac, než temnota a úzkosť. Nevedie to nikam.“
„No ja neviem,“ hovorí prvé dieťa, „ale myslím si, že určite budeme vidieť matku a ona sa o nás postará.“
„Matka?? Ty veríš na matku? A kde je teraz?“
„Ona je všade okolo nás. V nej žijeme. Bez nej by nebol tento svet.“
„Nemôžem ju vidieť, takže je celkom nelogické myslieť si, že existuje.“
Prvé dieťa k tomu povedalo: „No ale niekedy, keď sme ticho, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom!“
Chlieb s paradajkami ...
alebo bagety z rohlikoveho cesta ...
Nech sa páči na inšpiráciu či motiváciu k domácemu peceniu (nielen) pre deti zdravšie raňajky ...
Nenahraditeľné momenty ❤
Deň č. 277 - 287 Len tak...
Už sa nám tie dni do ďalšej diagnostiky pomaly míňajú a mne sa akosi tiež míňajú nápady na články. Všetko, čo som s raketou "nacvičovala" v článkoch spätne naozaj funguje a keby som sa v tejto situácií ocitla znovu, postupovala by som krok za krom podľa rovnakej postupnosti... Teraz sme však zastavili už "len" na logo veciach a neviem či pre niekoho bude zaujímavé čítanie o tom ako sa celé dni učíme to isté dokola, tak som si preto dala na chvíľu "pokoj" od písania.
Niežeby sme nemali, čo naprávať a opravovať aj v iných oblastiach, ale to ako nato som už xy-krát opisovala, takže pri týchto veciach podľa mňa už nie je "o čom". Pri amokoch - zistiť príčinu - minimalizovať situácie - zamedziť ublíženiu - trénovať situácie - pri zbytočných "výbuchoch" najlepšie čakať a ignorovať. Hm, teória zmaknutá, už to len "dodržiavať" v praxi. U nás je to tak na 90 %, pri 10 %-tich mi niekedy žiaľ prasknú nervy a tento pomer potom ostáva aj u raketinych amokov.
S raketu sme dostali za úlohu cvičiť slovesá a "povolenku" hovoriť v dvojslovných vetách. Júúj človek ani neviem zrazu tvoriť holé vety, takže aj mne bude chvíľu trvať "prepnúť" sa do vyššieho levelu. Niektoré slová idú z raekty len tak jedným vrzom, iné ťaháme za uši von aj celé týždne. Medzi deťmi funguje super a náš týždeň sa zrazu zmenil na "nomádsky", keď chodíme po všetkých kluboch a centrách v trnavskom kraji, len aby sa vyhrala a socializovala. A že to raketu baví, beha a teší sa, dokonca sa aj takým svojím spôsobom snaží kontaktovať iné deti (podáva im môj mobil alebo celý ruksak, nosí riadiky, ak vidí, že sa deti s nimi hrajú..a pod.)... Som šťastná z nej, je mi s ňou veselo a chcela som Vám o tom napísať... len tak...
Keď už mal ten môj Martin meniny🥰❤️ Tak som skúšala pavlovu... bola z lásky aj keď tak nevyzerá🤪😍🥰
Teraz az vidim dnesne spravy.... Ach.... dnes v noci si ich pritisnem najsilnejsie, ako sa bude dat! Aky je ten ludsky zivot krehky.
Ach. Ach... ani neviem, co napisat.
Boze, Boze, daj im vecne odpocinutie.
+ + + + + + + + + + + +
Dnešny výtvor mojho drahého💝a mojej maličkosti😊👨🔧👩🔧
ženy prosím vás peknú dlhšiu zimnú bundu pre mňa kde nájdem? ja behám po tých obchodoch a ja neviem mne sa to zdá každý rok to isté...zase nie nejakú drahú, max tak do 80 eur dakujem
Uz dlhsi cas spime zle. Teda. Chlapci za nami chodia do postele kazdu noc a niekedy aj Pavlinka. My sami dvaja sme obrovski a ked je nas v tej posteli 5, je to fakt vtipne. Snazime sa im to vysvetlit, aki sme potom dolamani a nevyspati, snazime sa dopatrat, ci to ma niekde pricinu... No zatial sa to nepohlo. Takze kazdu noc sa nenapadko ku mne prisosne jeden z jednej strany, druhy z druhej strany, ja mam chrbticu zlomenu, kedze sa nemozem otocit ani k jednemu, lebo druhy hned protestuje, ruky odtrpnute bez krvneho obehu a nohy odmrznute. Pretoze spim teda s paplonom na sirku. Ako niezeby sme nemali este nejaky paplon naviac, ale aj tak sa vzdy vopchaju pod ten moj, tak ak nechcem, aby mrzli, musia mrznut moje nohy. Ale nestazujem sa, je to prudko navykove a ja ich lubim dychat a su noci, ked vecer cakam, kedy uz konecne pridu 😊 no ale nic to nemeni na tom, ze vstavame rano ako trosky. A to nielen my velki, ale aj krpati su samozrejme rozbiti. Tak dnes som zasa skusala patrat a po dobrom dohovarat a vysvetlovat. Vladik pozrel na mna, spustil peru a hovori- mama, ale ja aj tak pridem v noci ku tebe! A ja ze, hej Vladusko, a preco? Vsak blablablabla... A on na mna celkom odovzdane pozrel a odrovnal ma. Cakala som blbe sny, tmu, strasidla, hocico... Ale on mi len- ❤️ked mama ja ta mam tak strasne rad❤️. No a skoncila som 😂 uz dnes presne viem, aka budem rano rozbita. Ale stastna 💙💙💙💙.
Ahojte, potrebujem pomoc. Strasne sa mi páčia jedny šaty pre malú, ale neviem ich nikde nájsť. Nevideli ste ich náhodou na nejakej stránke?
#otec
Prvá láska svojej dcéry 😊❤️
Ahojte prosím vás mate niekto auto kia carens? Potrebujem radu ako vypnúť airbagy nemám ani potuchy prosím vás o radu. Ďakujem
Ahoj. Prosim neviete aky cas od ukoncenia kojenia mozem darovať krv?(6. mesiacov) Chodila som darovať pred otehotnenim a teraz by som rada znovu zacala..... Dakujem velmi pekne
Pochvalim sa tvorbou mojej 11-nasť ročnéj som na ňu pyšná
účesy, účesy.. momentálne nudná blond, ale isto príde opäť zmena
A samozrejme aj herečka dostala darček ❤
Timejka by mala dnes... už o 7 rôčkov dlhšie vlásky...
Najťažšia skúška života, najväčšia bolesť rodiča, najzložitejšie obdobie. Strata dieťata vyvoláva v človeku smútok, hnev, bezbrannosť, prázdnotu a akúsi veľkú nespravodlivosť. Je priam neuveriteľné, koľko mamičiek a oteckov si touto stratou musí prejsť. Jednou z nich je aj Simonka @paulinka2014, ktorá si svoju dcérku nikdy nepriniesla domov...
Bol to môj poslendný deň v práci a potom som mala nastúpiť na materskú dovolenku...
Od rána ma pobolievalo v bruchu, no dala som si magnézium a prešlo to. Večer som si bola s kamarátkami posedieť a keď som sa vrátila domov, bolesti sa znovu vrátili. Magnézium nezaberalo a tak ma rodina vzala na pohotovosť.
Keď ma primár vyšetril, vystrašene povedal, že hrozí predčasný pôrod. Hneď volali záchranku a prevážali ma do vedľajšieho mesta (naša pôrodnica nebola vybavená pre predčasne narodené babätká). Plodová voda mi praskla už v sanitke a začali aj silné kontrakcie. Bola som taká vyľakaná, že som len rýchlo zavolala manželovi čo sa deje a oni hneď nasadli do auta a išli za mnou. Po príchode do nemocnice ma vzali ešte na sono aby zistili aká je malinká veľká. Započula som, že má len okolo 700 gramov a nie je otočená hlavičkou dole. Rýchlo museli spraviť cisársky rez. Dali ma do celkovej anestézy a po cisárskom ma zase nemohli zobudiť. Moja mamina ma vraj vo výťahu držala za ruku, no ja si to ani nepamätám.
Zobudila som sa až na izbe a vôbec som nevedela čo sa stalo ani čo je s malinkou. Najhoršie bolo, že mi nikto nechel nič konkrétne povedať. Až jedna pani, ktorú prepúšťali domov mi podala mobil aby som mohla zavolať rodine a tí mi všetko povedali. Malinká bola v inkubátore a mala len 34 centimetrov a 850 gramov. Hneď poobede ma začali stavať na nohy a moja rodina ma už čakala aby sme mohli ísť spolu pozrieť malinkú Timejku.
Malá Palculienka
Keď som ju prvý krát zbadala, bola taká malinká a krehučká. Ako Palculienka.
Po dvoch dňoch ma pustili domov a každý deň sme jej nosili mliečko, ktoré som si odsávala, no žiaľ o mesiac som ho stratila. Malinká však veľa nepapala a tak mala ešte dosť v zásobe. Potom sme chodievali za ňou každý druhý deň, keďže sme boli z iného mesta. Timejka pekne rástla a priberala. Mala už 1780 gramov a všetko vyzeralo byť v poriadku. Až jedného dňa, keď som mala ísť za ňou mi volali, že sa jej pohoršilo a musia ju rýchlo previesť do Bratislavy. Nikto mi však nepovedal čo sa stalo, ani kam presne ju prevážajú.
Včielka 🐝
