Ako sa neskôr ukázalo, Mateja sa naozaj nedalo nemilovať. Bohužiaľ, ja som nebola jediná s touto neschopnosťou a keďže nočný život hviezd a hviezdnych spoločníkov nesie so sebou rôzne nástrahy, môj milovaný časom podľahol. 

Nevera je odpustiteľná, ak sa deje zo živočíšneho dôvodu a z dôvodu potreby.

Aspoň ja to rozlišujem. Možno iba zo strachu, aby som nezostala sama. Je to istý spôsob záchrany pokazeného. Hoci Matej, ktorého som poznala mi tvrdil, že by nikdy nepodviedol a Matej, ktorého som nepoznala to obhajoval pudovosťou, ktorú viem odpustiť, v momente, kedy sme sa k tejto téme dostali bolo už úplne jedno, čo sa vlastne stalo. 

„Kika, ahoj, to som ja Lucia...“ - ozvalo sa z naliehavo vyzváňajúceho mobilu v utorkové ráno. Lucka je spolužiačka zo základnej školy. Nevidela som ju asi 5 rokov, myslím, že už má dcérku. Vždy bola trochu rodinnejšie založená, ako my všetci okolo. A hoci sme boli naozaj dobré kamarátky s prichádzajúcimi prioritami, ktoré tie moje naozaj ani len nemíňali, sme sa odmlčali a časom v podstate celkom odcudzili. To spôsobilo, že číslo prichádzajúceho hovoru nebolo uložené v mojom telefónnom zozname. Preto som sa prebudila s miernou nechuťou a očakávaním call centra nejakej fantastickej medzinárodnej spoločnosti s ponukou najkvalitnejších bambusových ponožiek na našom kontinente. 

Lucka ma nenechala vstrebať ani samotný fakt, že mi volá a zasypala ma množstvom nezmyselne pospájaných viet o stratenom dievčati, červenom aute, kopci v našom okrese a Matejovi. 

„Matej? Môj Matej? To je blbosť, Lucka!“ - zasmiala som sa. Veď ešte včera večer mi volal, že príde za mnou, aby sme začali dávať dokopy tú kanceláriu aj spoločné bývanie. Konečne už budeme spolu aj tak naozaj. Tešil sa. A ona mi tu teraz rozpráva také nezmysly. 

Príbeh so šťastným koncom aj keď šťastne vôbec nemusel skončiť. Moniku posielali na potrat, no ona sa so svojím priateľom nevzdala a hľadali iné riešenie. A našli ho! Vďaka silnej túžbe zachrániť svoje dieťatko, profesionálnej pomoci lekárov a presne načasovaného telefonátu, má dnes malý Maximko už jeden rok. Tento príbeh vám možno dodá silu bojovať a nevzdáť sa, aj keď to niekedy vyzerá úplne beznádejne.

Bolo to ich vytúžené dieťatko. Monika si svoje tehotenstvo veľmi užívala. Bruško jej pomalinky rástlo a dieťatko sa brušku vyvíjalo tak ako malo. Tehotenstvo bolo bez komplikácií, až pokiaľ...

Komplikácie nastali v 16 týždni tehotenstva, kedy mi robili tkzv. Tripple testy, ktoré odhalili možný výskyt vrodenej vývojovej vady, presnejšie rázštep nervovej trubice. Veľmi nás to zaskočilo, keďže v 13 týždni sme absolvovali 3D sono, ktoré je zamerané na vývojové vady a všetko bolo v poriadku. Aj keď nám z tripple testov vyšlo vysoké riziko až 1:1 nebrali sme to vážne. Spoliehali sme sa na predošlé sono. Aj moja gynekologička mi povedala, že niekedy sa testy zvyknú mýliť, a tak sme len rutinne absolvovali genetiku a testy sa zopakovali, ale opäť vyšlo toto vysoké riziko. Lekári nám odporučili buď odber plodovej vody aby sa to potvrdilo alebo počkať do 20 týždňa a absolvovať opäť kompletné morfologicke sono. Rozhodli sme sa počkať,no pamätám si, že to čakanie bolo hrozné, plné obáv a strachu. Keď konečne nastal súdny deň sona, diagnóza sa bohužiaľ potvrdila....vtedy sme sa zrútili.

O akú diagnózu sa presne jednalo a čo Vám odporučili lekári? 

Lekár na sone nám s poľutovaním oznámil, že náš synček má diagnózu rázštep nervovej trubice, presnejšie rázštep chrbátika alebo inak povedané Spina Bifida. Trvalo mu veľmi dlho než našiel miesto kde sa rázštep nachádza. Nakoniec ho ale našiel na chrbátiku a povedal, že hneď ako priložil sondu k bruchu vedel, že niečo nie je v poriadku. Zistil to podľa zväčšených mozgových komôr dieťaťa. Poškodenie na chrbátiku bolo ale v tom čase maličké, ledva viditeľné. Prognózy lekára boli ale jasné. Dieťa sa narodí ochrnuté, nebude vedieť ovládať končatiny, väčšinou tieto deti bývajú inkontinentné, to znamená že sa musia doživotne cievkovať pretože neovládajú močový mechúr ani stolicu a vo väčšine prípadov sa k tomuto ochoreniu pridruží aj hydrocefalus. Na otázku čo sa s tým dá robiť nám lekár povedal, že pacientkam v takomto prípade odporúča determináciu plodu, teda potrat.... čo uviedol aj do našej lekárskej správy.

Ako ste sa po takomto odporúčaní cítili?