Lindex oblečenie nie je pre mňa novinka, nosíme ho už pomerne dlho či už ja, alebo moja staršia dcérka. A vďaka skvelým materiálom a nádhernému dizajnu obľubujeme toto oblečenie aj pri mladšej dcérke Vivien. To, že ma vybrali pomedzi také veľké množstvo prihlásených maminiek, bolo pre mňa fakt obrovským prekvapením a nesmierne sa tomu teším. Preto som sa snažila tejto úlohy zhostiť tak, aby vám naše testovanie prinieslo nielen pekné fotky, ale aj pár užitočných informácií. Spojila som to s tým, čo milujem na Lindex ja.

Lindex: legíny, body, svetrík

1. Takže v prvom rade milujem ich dizajn. Nájdete oblečenie detské, hravé, jednofarebné, jednoduché, účelové, funkčné, so škandinávskym nádychom. Myslím, že si fakt príde každý na svoje. Ja si občas uletím aj na tých fakt detských a hravých motívoch, pretože sú naozaj rozkošné, ale zároveň aj chic. No prevažne vyberám oblečenie tak, aby som ich vedela rôzne nakombinovať a zladiť. A tu sa dostávam k druhému bodu.

Lindex: všetko, čo vidíte na foto. Svetrík je totálne skvelý, ako aj obidve huňaté mikinky. Na bielej sa dá kapucka odnímať. Potom je tam zprava rad bodyniek, ďalší rad sú tepláčiky a legínky, a na ľavo sú pyžamká.

2. Zladiť sa nie je problém. Úžasne si viete nakombinovať rôzne druhy oblečenia, s rôznymi vzormi či farbami. Dokážete vytvoriť fakt dokonalé outfity aj tým najmenším drobcom.

3. Pohodlnosť je základ. A na toto naozaj dbajú, takže detičky nie sú v pohybe obmedzované, oblečenie sa ľahko a jednoducho oblieka. Zatiaľ sa mi vážne nestalo pri žiadnom kúsku, žeby sa ťažko obliekal, aj keď bola Vivi úplné novorodeniatko. Taktiež zbožňujeme ich pyžamká na zips. Najgeniálnejšie pyžamko!👌 Mám odskúšaných mnoho značiek, takže to viem porovnať a pohodlnosť na Lindexe vážne chválim.

Po veľmi dlhej dobe neviem ako článok vôbec začať. Na jednej strane chcem raketu pochváliť , napísať o nej hotové árie, potom ju zas o dve hodiny za prvým rohom roztrhať ako hada, hneď nato chcem vynadať všetkým, čo na ňu len škaredo kuknú, keď robí cirkus tam, kde sa to "nepatrí", potom zas zachrániť všetky deti sveta pred zlom a neprávosťou....

Musím sa jednoducho naučiť "ustáť" mnohé situácie, lebo stačí sprostá poznámka a ja z nej mám zbytočne pokazený celý deň/týždeň... A veru sme my dve s raketou mali pekný týždeň. Už som si myslela, že sme jednou nohou "vonku" z tohto celého čudného kolotoča... Učíme a cvičíme poctivo skoro každý deň, aj keď mám teraz pocit, že nám viac prinášajú ovocie také "bežné" všedné aktivity. Dostali sme za úlohu naučiť sa pár slovíčok, ktoré by mohla z tých svojich pár slabík vedieť povedať a tak som sa teda do toho pustila... 

Jedným z prvých mega "zložitých" slóv, čo sa máme naučiť je BANÁN. Raketa vie povedať "ba" aj "na", ale spolu jej to akosi nejde z tej pusy povedať... No a u nás to potom vyzerá takto: Celý týždeň ju "drtím" banán a ona mi predvečom len tak otvorí mrazničku po raňajkách, zohne sa k zelenine a povie HRACH... Neverila som vlastným ušiam, tak som sa jej spýtala, čo to tam je a ona: "HRACH"... Úplne odveci slovo, ktoré by som ju učila asi ako posledné a ona ho len tak šplechne do luftu.. 

Mne už toto všetko príde celkom vtipné, lebo sa môžem rozkrájať nad sprostým banánom a ona zadre hrach... Do toho ma dnes ešte prekvapila slovom "MAPA". Kde to dievča moje zlaté mohla pochytiť nemám ani tucha, nemáme nikde mapu v dome a celý večer som rozmýšľala, kedy som slovo mapa vôbec v živote naposledy použila... Normálne sa teším, aké slovo "odveci" z nej vyletí zajtra. Ide to síce pomaličky pomaly, ale teraz to začína byť s nou konečne šou, lebo sa aj ona sama teší z každého nového slova. Teraz, keď sa jej spýtam, čo máme v mrazničke, tak sa vytešuje a povie hrach....

Čo ma neteší je, že občas ju vidím ukladať si hračky. No teda nie, že si sadne a ukladá, skôr je to také , že ju to napadne pri spoločnej hre. Napr. dnes sme chytali magnetické ryby, všetci sme sa smiali a akože chytali ťažké ryby a ona zrazu začala vyberať ryby a ukladať si ich do radu.. Ja už Vám neviem, či je to dnes mojou zlou náladou, ale hned mi stáli vlasy dupkom. Mám podozrenie, či som jej túto hru sama nepodstrčila tým, že som vždy uložila pár plyšákov vedľa seba a akože sme si čítali, ale dnes ma to riadne vyšokovalo..... Takže som späť zase na tomto bláznivom kolotoči, ktorý ešte stále nezastavil v zastávke "mimo aut"...

Dnes mi zlú náladu spôsobila jedna hlúpa poznámka na moju raketu, ktorá sa nevedela spamätať  a počkaj, kým lektora dokončí svoj 2,5 minútový výklad... "chyť si ju".. Tak ma to s prepáčením "nasralo", najskôr na raketu, potom na mňa a nakoniec na lektorku... Celý večer som menovala doma ako "chorá vrana".. Ako keby človek sedel s vyloženými rukami a nohami a nič s ňou nerobil... Už radšej ukončujem svoj výlev, lebo by sa mohol lahko prehupnúť do výpovede plnej vulgarizmov. Musím nazbierať ešte veľa síl a byť odolná proti takýmto poznámkam, lebo si ich veru pri rakete asi užijem na jej osobu... Ale keď za ňou nebudem stáť ja, tak nikto... Keď ja raz ukážem na "jej neschopnosť" ostatní si do nej potom už len radi kopnú alebo ešte lepšie dajú veľmi rýchlo ruky preč od "takýchto" detí... Veď kto by nechcel mať v školke/škole len ideálne deti... Takže hor sa bojovať za všetky deti, ktoré nie sú z katalógu "Dieťa roka"....