Sú také dni, že sa s veľkou radosťou zatvorím do kuchyne a tvárim sa, že som na terapii. Musím uznať, že je dosť efektívna. Všetko sa leskne! Alebo jednoducho musím na chvíľu opustiť bojisko.Som síce umordovaná ale šťastná, že chvíľu ńebudem musieť dávať pozor na nášho malého človeka.
Na tú terapiu chodím väčšinou po takej situácii:

⌛Od rána som cítila, že to bude záhul deň. Nič nešlo po poriadku. ak máš deti tak, vieš ako to môže vyzerať. Proste po istom čase prestávaš utierať pot z čela, lebo sa to neoplatí. Myslela som si, že keď sa vyspí tak konečne bude lepšie ale to sa len začalo....

⌛14:00 napiškal na koberec
⌛14:00:22 plače, že chce isť vonku a ja čuchám koberec handrou
⌛14:01 chcem umyť tú handru ale plače, že chce mlieko
⌛14:01:15 dávam mu mlieko a rozlieva ho a ešte si ho naleje do nosa, plače
⌛14:02 umývam mlieko pod chladničkou, aby nezašlo ďalej
⌛14:03 ďakujem bohu, že mám obed zo včera
⌛14:04 chce ma upotenú objať „tuliš?“
⌛14:04:20 počas objímania pri otvorenej chladničke, ktorú som nestihla zatvoriť kradne vajco z chladničky a búcha ním o stôl. Strašne kričím už, lebo to celé trvá od rána. Hneď výčitka svedomia, že som kričala veď on nevie prečo vtedy do šalátu mohol ťukať vajíčkom o stôl a teraz nie.
⌛14:04:25 rýchlo vytieram vajíčko, ktoré tečie po stole a slzy mám už na kraji.
⌛14:05 dieťa berie odpadkový kôs z vysokého stola a vysypuje všetky odpadky vrátane toho vajíčka, ktoré som tam dala pred pár sekundami
⌛14:06 beriem toho malého satana na ruky a dávam ho do postieľky. Modlím sa, aby sa nenaučil z nej vyliezať akurát dnes.
⌛14:07 nič netušiaci Najmilší preberá kontrolu nad vecou, lebo cíti hustý vzduch
⌛14:12 informujem Najmilšieho, že obed je kuchyni a obchádzam vonku s tým nešťastným košom a vrátim sa za nejaký čas.
⌛14:20 som vonku a ani neviem čo mám od radosti urobiť. Idem teda na all inclusive do obchodu. V polovici cesty si pripomeniem, že vyzerám ako 💩 a k tomu idem s plným košom. Vraciam sa, nechávam kôs pri kontajneri a idem si len tak preč. Po ceste zjem niečo čokoládové SAMA a zisťujem že ja vôbec nepotrebujem žiadne sauny a iné sračky
⌛15:15 vraciam sa domov po ceste beriem kôš, ktorý tam ešte bol a podobný scenár sa opakuje do 21:00
⌛21:30 dávam dieťa do postieľky spievam mu tie pesničky ktoré si želá a zabúdam na tú celú zlotu, ktorú narobil keď tak z tmy na mňa pozerá a počúva ako spievam s úsmevom na tvári.
⌛22:30 konečne som ZNOVA doupratovala kuchyňu
⌛23:00 zbieram zaschnutú ryžu z koberca, ktorá ani len netuším ako sa tam dostala
⌛23:15 čas nič nerobenia

Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂

Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko

https://www.facebook.com/MamaOutsiderka

Mesiac nám trvalo prestaviť malého na normálny spánok. Presúvanie o 15 minúť, večerné upokojovanie a všetky ostatné teórie dobrého spánku vrátane stravy mám dávno v malíčku. Málo čo funguje na moje mláďa ale už máme svoje overené metódy. Tak sme ich znovu použili ako jokera...

Malý ma korunoval na kráľovnú uspávania, čo je pre mňa nepochopiteľné, lebo práve tam sa moja trpezlivosť končí. No ale prijala som to. Ľúbim to pyžamkové (ešte stále) bábätko. Po prvom neprespanom roku som sa stále nespamätala a tak každá minúta spánku je na váhu zlata. Každý kto sa ho opováži hoci aj nechtiac zobudiť riskuje veľmi nepríjemnú konfrontáciu s mojím krivým ksichtom. (vysvetlenie: FB: https://tiny.pl/tpqmr a MK: https://tiny.pl/tpqm9)

.
No už si tam po rodičovsky v tichu sedíme v druhej izbe a čakáme kým hovoridlo samo zaspí. Vypočuli sme si náhodný generátor slov „žaba, tukan, tata pivo, mama kaka“ ááá nastalo vyčakávané ticho. To znamená, že generátor prešiel do spánkového režimu a chvíľu treba počkať, aby tvrdo zaspal
Na to Najmilší stojí v izbe a hovorí: „Musím ísť vééééľmi čurať“
„No to si robíš srandu?! Vydržiš!“
„Nie, nevydržím idem! Uvidíš pôjdem ako ninja!“ – hovorí presvedčujúcim tónom ktorému neverím
„No už to vidím ako ti pred izbou praskne v kolene a členkoch a ako ťa poznám ešte aj kýchneš jak dinosaurus!“

No a čo sa stalo? 

Presne to čo som čakala! 

V pozícii ninji sa presúva k záchodu a náhle prask podlaha pod pätami, práááásk v jeho kolenách aj zápästí. Sklonila som hlavu po sekunde pozerám a ninja ani neviem ako a už stojí predo mnou a vraví:
„Nooo hovoril som ako ninja. Ale starý“ – dodal s úsmevom 5 ročného chlapca
Tak už konečne došiel kam chcel a v tom z vedľajšej izby „tata pišká, krokodíl, mama“
To sú momenty, kedy je prichádzajúca hádka anulovaná. Šach mat!!! A už som mala pripravenú prednášku :D

Poznáte...dve čiarky na tehotenskom teste,radosť, eufória...u nás o to viac, že boli všetci lekári prekonzultovany skôr ako sme začali plánovať pre nášho prvorodeného súrodenca.

Pekne po poriadku... môjho uzskolaka mám odrodeneho s biologickou náhradou aortalnej chlopne. Náročná sekcia. Keďže pani anesteziologicka nemala na mňa ráno pred operáciou čas,bez prediskutovania mi pri tlaku 90/60 pichla spinal. Tlak klesol tak,že má tri dni dávali dokopy na JIS.

3 roky po pôrode,mi zdegenerovanu (aj vďaka zlej 1.operacii aj vďaka zlej SC) menia v NUSCH bioprotezu za umelú chlopňu.

Vymenila som kardiológa. Po troch rokoch nám napadlo začať zisťovať, či je tehotenstvo s umelou chlopňou možné. Bolo to samé-vymenime v dostatočnom predstihu lieky, je to v poriadku. Kardiologické ste zdravá. Išlo ozaj len o liečbu a jej voľbu v tehotenstve. Vymenili sme warfarin za clexan. Vďaka úžasnej kamoske a spriaznenej duši som bola sledovaná na parametre v krvi podstivo. Otehotnela som na 1.sup;) a potom prišla rana. HCG stúpa no v maternici veľké... NIČ...v potencionalnom 9.tt prijatá s mimomaternicové tehotenstvom. Laparka... týždeň rekonvalescencie a človek sa oprášiť a ide ďalej. Mužovi som povedala,že už nechcem riskovať. Ale my ženy zlsme buď také silné alebo také neviem... zvláštne...stvorenia,že na 4.cyklus(opäť po nastavení liekov,obehami lekárov a plánovaní)som už bola tehotná...dobrovoľne;) sledovaná každý týždeň u internistu,podstivo som chodila na všetky prehliadky-gynda,kardio,... všade všetko ok.

Odbili 32+3 my sme sa vrátili z nákupu a z ihriska a išli sme večerať. Otváram šunku,nejde mi to... manžel má pozoruje a začne na mňa kričať.Mne absolútne situácia nepríde divná. Čo panikari?Nesie má na rukách do spálne a volá RZPcku. Opakovala som len že nech nikoho nevolá,proste som bola mimo. Prišli zachranari a zrazu som bola na CP. Už som k sebe cca po pol hodine prišla a vnímala situáciu.

Na CP 20min po mozgovej príhody(ešte nepotvrdenej)má chcú poslať na CT. Ešte aj v tomto rozpolozeni sa rozpamatam že CT je v tehotenstve kontraindikovane. Zrazu podpisujem papier,že s CT nesúhlasím. fasa. Príjmu má na neurológiu,cez víkend so mnou nerobia absolútne nič(pochopiteľne).v sobotu podpisujem reverz, keďže mi neboli schopní zabezpečiť kardiológa a ja som už bola s mojím dohodnutá na pondelkové TEE vyšetrenie aby sme pozreli či na chlopní nevznikla tromboza...