Ahojte, neviem či to takto môžem,no som jednou z účastníčok "zájazdu" - vlastne vzdelávacieho wellnes pobytu s curaprox v Tatrách.Po skončení a napísaní blogu som sa stretla zo strany niektorých mamičiek s nepochopením,že moje nadšenie je len chvíľkové a že to všetko rýchlo skončí ako všetky testovacie a zdieľacie akcie.
A práve táto spomienka ma nakopla,že Vám teraz píšem .
A vôbec nie je pravdou,že v našej rodine dni s curaprox -om rýchlo po pobyte skončili,práve naopak,aj môj manžel ničiteľ kefiek ostal verný curaproxu,používa síce kefku s 1560 vláknami,ale pre mňa je to veľký úspech. No ale najviac som hrdá na staršieho syna,ktorý ráno po vyčistení zubov curaprox smartkou, nevynecháva ani dočistenie jednozväzkovou syngle kefkou...robí to sám a to vstáva ozaj skoro.
Ale to,z čoho mám momentálne najväčšiu radosť je,že sme opäť začali v škole zbierať staré použité kefky.Podarilo sa mi nadviazať na minulý rok,keď sme kefky menili za farebné koše do tried na triedenie odpadu. Je to projekt: https://www.ekoalarm.sk/
No kedže nemôžme zopakovať akciu a vlastne to nieje ani potrebné,veď máme koše všade a dokonca som aj ja dostala do práce jeden...osvety nie je nikdy dosť.Tak som sa rozhodla,že by bola škoda,v zbieraní nepokračovať . Veď ak sa začne od najmenších úspech sa zaručene dostaví. Zastavila som s v smile shope po prázdne krabičky ,ktoré som umiestnila v triede,kam môžu detičky kefky naďalej vhadzovať. Budú mať možnosť meniť použité kefky za nové kefky,alebo im bude odmenou pexesko, nálepky a rôzne motivačné materiály,ktoré som si doniesla ešte z pobytu v Tatrách (to som si vymyslela a doplnila sama,aby boli detičky správne motivované ).

Takže prvotná myšlienka curaproxu,že žiadna kefka neskonči na skládke v našej škole trvá naďalej .
A kým Curaprox nevyvinie biorozložiteľnú kefku(aj keď sú už na najlepšej ceste),môžte aj vy svoje kefky nosiť na rôzne zberné miesta,či už do smile shopoch,lekárni,drogérii...
Ak ste si to dočítali až sem,tak ďakujem a mám radosť,že som Vám možno aspoň trošku inšpirovala.. veď už aj naši najmenší budú vedieť,že môžu prispieť k ochrane našej prírody.

V prvom rade by som sa chcela poďakovať za možnosť testovať s Modrým koníkom. Testovali sme kapsičky Sunárek Cool ovocie.

Veľmi som sa potešila, keďže prechádzame obdobím vymýšľania, nechutenstva, bolesti prerezávajúcich zúbkov a vlastne tak celkovo obdobia NIE.

V dnešnej dobe je trh presýtený všetkým možným pre deti, a preto som aj ja dôkladne zvažovala, ktoré kapsičky budú pre môjho Kubka tie najlepšie. Má pre kapsičky svoj špeciálny názov - a to Banánik 😀.

Keď zazvonil kuriér, obaja sme sa veľmi potešili a Kubko sa vrhol na kapsičky, akoby nikdy nejedol. Aj keď som zástancom domácej varenej stravy, kapsičky obľubujeme. Veľa cestujeme, a preto sú pre mňa z praktického hľadiska výhodné.

Sunárek má na výber z 5 chutných variant. Nám najviac chutila kombinácia Malina, banán, jablko. Ovocná desiata plná vitamínov pre deti od ukončeného 12. mesiaca je vyrobená z rôznych druhov starostlivo vyberaného šťavnatého 100 % ovocia bez zahusťovadiel, konzervantov alebo prídavku cukrov - a podľa týchto parametrov vždy viem, po ktorej značke kapsičky v obchode siahnuť.

Mne veľmi vyhovuje 120 g balenie. Skvelá chuť a praktické balenie. Menej mi však vyhovuje cena. Snažím sa preto hľadať akcie a zľavy, kde kúpim kapsičky výhodnejšie.

Och, tvoja pleť žiari. Nie! Toto som počas tehotenstva nepočúvala ako ostatné maminky.

Moja, do otehotnenia bezproblémová pleť, sa zmenila na mastnú t-zónu a miestami suché miesta.

Na Instagrame Katky Jakeš som čítala o #annemarieborlind, ktorá tvrdila, že jej pleť je vďaka tejto kozmetike hydratovaná a keďže mám už od nej viac odskúšaných tipov, neváhala som sa zapojiť do testovania.

Už prešli 3 týždne, odkedy mi dorazil balík, a ja neľutujem, že som vyskúšala, lebo je to pecka.

Ale poďme postupne.

Aquanature system hydro - osviežujúca čistiaca pena 

Porozumenie svojej rakety som tu už častejšie riešila. Na začiatku "našej" cesty mi rakety nerozumela takmer nič... V čase, keď väčšina detí veľmi dobre rozumie hovorenej reči alebo aspoň jednoduchým príkazom, moja raketa bola ako vypnutá.... Daj, zdvihni, ukáž, papať... Nestačilo, že som hovorila jednoslovne, ona proste nerozumela vtedy ani tým jednoslovným príkazom.Okolo 1,5-2 deti do seba všetko nasávajú ako "špongie", keď si to 3/4 rodičov ani neuvedomujú, že sa ich dieťa všetko prirodzene učí, my sme si všetko doslova "vydreli". Každý jeden príkaz, každé jedno slovo, sme si museli prejsť niekoľkokrát, ukázať názorne, učiť sa, čo je vôbec príkaz "daj" alebo "ukáž"... Pri synovi ma to veru ani nenapdalo riešiť, žeby som mu extra vysvetlovala daj. Proste to išlo všetko všečičko automaticy.. ukáž-on ukázal, daj - on podal, lampa - on zhasol...

Dnes mám pocit, že je moja raketa v porozumení konečne na tom dobre. Nie je podľa mňa na úrovni 2,5 ročného decka, to člove uvidí najmä v sociálnych situáciách (tam sa výrazne správa ešte tak na úrovni 1-1,5 dieťaťa),  ale tu klasicku detskú komunikáciu mi podľa mňa rozumie... Príde mi ako zobudená a všetko teraz  už aj on "nasáva" a dokonca si to v poslednom čase spája v tej svojej malej hlavičke makovej... 

Keď uvidí seno, hneď kričí búúú (kravička papa seno,), vidí na obrázku kosť, už mi šteká, vidí červené auto a kričí baba, v detskom centre uvidí rybu, ktorú máme aj doma a s ktorou sa najradšej hrá môj syn a už mi kričí (ák - šimiak..)... Dnes sa napríklad snažila "odomknúť" izbu s papierovým kľúčom. 

Začala veľmi asociovať nielen veci, ale aj situácie a miesta k ľudom. Skoro som odpadla, keď priniesla vreckovky synovi, ktorý si dvakrát predtým do seba "smrkol" soplík. Len tak sa zdvihla od hry a išla mu zobrať vreckovku. Jééé reku jaké milé... srdco mi pukalo, ale bola to asi iba náhodu, možno som vyslovila slovo vreckovka alebo čo... Ale dnes to spravila pri ňom zase, keď ho videla plakať, bežala o 106 do šuflíka a vybrala vreckovku pre neho a znovu mu ju podávala... 

Možno je to trúfalé, ale pripisujem to tomu, že som veľmi veľa veci začala delegovať... Delegovať v zmysle, že keď som videla, že jej nejdu vyzuť topánky, nepomohla som jej ani zasvet. Povedala som, aby jej pomohol syn. Začala som to posledný mesiac robiť veľmi často a pri všetkých takýchto malých úkonoch, ktoré by dokázal zvládnuť aj syn. Ale robím to aj opačne. Keď niečo podávam rakete, podám jej aj pre syna (aj keď sedí hneď vedľa) , aby mu to podala ona... Toto je jeden z posledných bodov OTA metódy, kedy zapájate dieťa do skupiny. Najskôr chválite: "jéééj pozri ako sa vycikala " alebo "jééj, tato pozri čo postavila"... Ja som to chcela rozšíriť a začala som k tomu viac delegovať činnosti. Teraz už syn automaticky, keď vidí trápiť raketu, jej pomáha, aj pri vyzliekaní aj vyzúvaní. Ona mu zas len tak odnesie veci do prádla, keď vidí kopu hodenu na zem (typické vyzliekanie chlapa)... Proste všetko so všetkým akosi začína fungovať u tej mojej rakety.

Robí mi príjemné šoky v poslednom čase... Porozumenie a možno trochu empatie sa nám tu akosi objavuje častejšie a častejšie... Good job raketa...