Konečná. Štvrtok 12.1.2017

Polnoc zo stredy na štvrtok. Zobudím sa na kŕče v bruchu. Och, ten segedín som večer nemala jesť. Utekám na WC. Keď si ľahnem, nemôžem zaspať, kŕče pokračujú. Dokelu aj so segedínom. Znovu WC. Znovu kŕče? Neprichádzajú nejako často? Beriem do ruky hodinky - každých 8 minút. To nebude segedínom! Počkám ešte pol hodinu a budím manžela. Niečo sa deje. Sú 2 hodiny v noci. 

Kontrakcie sa zosilňujú, vyteká krv. 

Staršie deti spia, jediná možnosť zavolať si záchranku. Kým im človek vysvetlí o čo sa jedná... Áno, 26 tt a mám kontrakcie.

Prídu o chvíľu, zmerajú tep, saturácie, kontrakcie. Ide sa do nemocnice. Ešteže tašku mám zbalenú už 9 týždňov. Áno, celých 9 týždňov je moje dieťa bez plodovej vody. Viem, že sa blíži pôrod. Premáha ma strach. Čo sa teraz udeje? Ako to zvládneme? Splnia sa všetky negatívne prognózy lekárov? Bude dieťa zdeformované? Bude mať menší hrudník oproti telu? Nadýchne sa vôbec, či sa narodí mŕtve? Nikto v okolí nemá takéto predčasniatko a vôbec netuším na čo sa pripraviť. Opäť platí, lepšie nevedieť!

V sanitke je veľmi nepríjemne, cítiť každý hrbol na bratislavských cestách. Ďalšie nadskakovanie ku kontrakciám je naozaj zaberák.

Ak sa mám priznať, dieťa sme plánovali, ale trošku neskôr, keď doštudujem. No jeden mieni, iný mení.

Pred necelým rokom sme boli s mojou rodinou na výlete( dovolenke) v Taliansku.

Všetko prebiehalo skvele. Až do posledného dňa. Pred odchodom sme sa chceli zastaviť v miestnom obchode, bol to taký obchod asi ako naša Coop Jednota,len s tým rozdielom ,že potraviny boli čerstvé. Tesne ako sme zaparkovali pred obchodom mi prišlo zle. Pripisovala som to kombinácií actimelu a pomarančovej šťavy na raňajky. Moji rodičia si zo mňa robili srandu, pretože mamina keď bola tehotná (ešte pred tým ako to zistila) rovnako ako ja, sa necítila dobre v aute, pri návrate z dovolenky v Taliansku. Náhoda ? Jeden nevie.

 Po návrate mi občas bolo zle ,ale keď som o tom vravela priateľovi, tak vraj to je pálenie žáhy. Nikdy som to nemala, tak som nevedela. No a potom to prišlo. Dve paličky- jeden krát, dve paličky - druhý krát a dve paličky - tretí krát. Do očí sa mi nahrnuli slzy, od prekvapenia. I keď som tušila ,že tam tie dve paličky budú, prekvapilo ma to. Volala som kamarátke, a tá plakala so mnou no a potom som šla za priateľom do práce oznámiť mu túto novinu. Novinu, ktorou si splní ďalší sen, životný cieľ. Keď sme sa spoznali pýtala som sa ho aké má životné ciele a vraj bývať v dome ( to sme v tej dobe už bývali), mať ženu a dieťa.

Nakoniec to celé potvrdil aj doktor.

To ,že chcem Baby Shower, som vedela dávno predtým, ako som zistila ,že som tehotná. Dlho sme mali krycie meno - Anička. Nevedela som,či to bude dievča alebo chlapec. Okrem Aničky sme mali aj Tekvičku. V deň keď mi doktor dal papierik s pohlavým dieťatka som začala tušiť ,že možno to nebude Anička. Mali sme vybrané 3 mená pre dievčatko, ale akosi sme sa nevedeli zhodnúť na chlapčenskom. Moja mamina a najlepšia kamarátka vystrojili parádnu Baby Shower. Najprv, sme mali lentilky a každý mal tipovať či to bude dievča alebo chlapec. Potom, sme mali za úlohu obliecť bábiku, podľa mňa by nikto do  tých všetkých vecí neobliekol svoje dieťa, ani keby bolo - 20 stupňov. Druhou úlohou bolo uhádnuť poslepiačky čo nám dávajú oňuchať alebo ochutnať (napr. detský púder/ výživa). Na odhalenie tu bol obrovský čierny balón a keď sme ho prepichli, vedela som ,že som mala pravdu. Papieriky boli totiž modré. Ďalšia miestnosť bola krásne do modra vyzdobená. Nemám rada tieto stereotypy okolo farieb, ale buďme úprimní, pri inej farbe by som si asi nebola 100% istá.