Už pár dní si s moju raketu (chválabožku) užívame. Naozaj sú aj tie rána aj dni také pohodičkové a veselé. Znovu s ňou rada chodím kade-tade, akosi to vymýšľam strategicky a ona to dáva na paničku a hodenie o zem je len také občasné (2-3x za deň). Stačí ju "nabaláchať" na niečo, čo pozná, čo vie, čomu rozumie a hlavne čo chce a už aj tie odchody od zvierat, z obchodov, ihrísk sa zlepšili....

Tieto posledné dni sa nám zlepšilo nielen porozumenie, ale aj ukazovanie prstíkom. Také bežná záležitosť každého batolaťa, že jo?🙂 Ale pozor pre poločudnéauti deti, veľmi dôležitá vec....Doteraz ťukala stredným prstom na všetko možné, nedávalo to ani hlavu ani pätu, vonku väčšinou nezdvihla ani ruku ani prst ani pohľad... Už som dávnejšie písala, že som kedysi aj syna učila "odkiaľ ide vlak" spôsobom, že som zobrala jeho ruku a prstík a šaškovala ňou smerom, odkiaľ chodí vlak. Keďže moja malá dlho neukazovala, tak som túto bežnú "vecičku" začala učiť aj ju. Vždy pri vlakom som sa pýtala odkiaľ ide vlak alebo pred synovou škôlkou, kde je šimonko? Ona mi ukázala tak poločaptavo rukou, nikdy nie pekne čisto prstíkom a vždy len na naučené a ukázané veci. Pekne ma to štvalo a tak som začala ešte viac ukazovať a to na úplne náhodné veci... išlo auto, zajac, lietadlo, mucha, traktor, pes, mačka, jednoducho na všetko, čo ju mohlo len trošičiničku zaujať. Vždy som zdvihla svoju ruku a prst vystrčila, tak aby ho videlai všetci ľudia v okolí vrátane mojej rakety.

A ono sa to moje šaškovanie zase "vyplatilo". Už dlhšie pozorujem, že malá pekne začala používať ukazováčik, nielen na obrázky v knižke, ale aj veci vonku. Napr.ten smer odkiaľ ide vlak, krásne ukazuje, na synovú škôlku, začuje liedadlo hľadá ho pohľadom tak ako ja a syn, zdvíha ruku, keď ho nájde (niekedy aj keď ho nenájde, chce držať s "davom"), kričí "ajoj" kuká na mňa, či vidím, že kýva... Dnes som jej na bicykli ukazovala mačku a ona zdvihla ruku a ukazovala prstom tiež na ňu, lebo ju videla aj on... Fakt neviem, či to je imitácia alebo zavítalo k nám skutočné zdielanie, ale moja raketa registruje to svoje okolie a komentuje si to a tak ma vlastne na všetko upozorňuje, napr. počuje vlak povie "uu" a kukáme na seba, ja poviem áno to je vlak... Dokonca na trnavskej stanici sa už aj rozbehne za vlakom, ukazuje, otočí sa, oznámi mi, čo vidí a kuká ďalej... Čestne vyhlasujem, že v najbližšom dotazníku zaškrtnem túto položku za splnenú, aj keď verím, že už podobné škaredé dotazníky nebudem musieť nikdy vypĺňať ...

Tieto letné dni si plánujem s deckami užiť, napúšťam bazénik, kýbliky, krájam melón, nosím jedlo na terasu... Také letá, na ktoré budú v dospelosti spomínať. Vidím na nich, že si to užívajú a ja vďaka nim tiež. Keď som vytiahla melón, dobehli mokrí a vykúpaní, ale šťastní, čo to zase mala vymyslela a už aj zachvíľu "žvachotali"... S raketou sme si potom dali kolečko okolo dediny, nakŕmili ovečky a neskôr vymenili štafetu s mužom. Večer sme si ešte kreslili a keď som sa začala venovať viac synovi, raketa sa nudila a celkom sa z tej nudy musela začať funkčne hrať🙂 Behala si tam s autíčkom, nakladala tigra a leva, prezerala knižky... Zaujímavé je, že keď je doma iba so mnou a skúšam si robiť niečo iné t.j. ignorujem ju, tak sa nevie zahrať ani pol mikrosekundy. Ono toto moje deco asi potrebuje väčšie množstvo "ignorantov" v okolí, vtedy jej tá hrá viac "šmakuje"🙂) Keby jej tak šmakovalo aj jedlo, lebo zatiaľ to vyzerá, že bude odchované iba na melóne a jahodách...