Nová kolekcia  plienok Pampers Pure Protection a vlhčené obrúsky Pampers Aqua Pure sú odpoveďou pre rodičov, ktorí hľadali prémiový produkt so 100 % výkonom, vyrobený a inšpirovaný v súlade s prírodou.

V čom všetkom sú tieto produkty výnimočné?

100 % ochrana od značky Pampers - Pretože si vaše dieťatko zaslúži najlepšiu starostlivosť o pokožku bez kompromisov, poskytujú plienky Pampers Pure Protection spoľahlivý pocit sucha po dobu až 12 hodín a nechýba im ani indikátor vlhkosti pre väčšiu istotu.

Vylepšené bavlnou -  Plienky Pampers Pure Protection sú vyrobené z prémiovej bavlny, mäkkých rastlinných vlákien a ďalších starostlivo vybraných materiálov z udržateľných zdrojov.

0 % parfemácia, bielidlá na báze chlóru a latexu - Plienky Pampers Pure Protection neobsahujú ani pleťové mlieko, ani žiadnu z 26 látok, klasifikovaných smernicou EÚ ako alergény.  

Dermatologicky testované - Je klinicky preukázané, že sú hypoalergénne pre citlivú pokožku vášho dieťaťa.

Zacinam raketu “drilovat” vyber veci s nejakou vlastnosťou napr. farbou alebo tvarom...

Okrem cvičení a úloh na farby, ktoré som jej vymyslala ja, sa mi farby pekne naucila aj na appke Vyucbove kartičky, takze urcite odporúčam. Kedže ich uz vie celkom pekne ukazat, tak si teraz skúšam na rôznych veciach pytat vzdy konkretnu vec konkrétnej farby. Dnes som to vyskusala na farebných plastových poharikoch. Hlavný problem bol iba v tom, ze sa s nimi chcela skor hrat a nie ucit🙈 matka otravná sa však nedala odbiť a aspon tri poháriky som si vypytala. Zvládla to na 1. Zajtra to skusim na niecom inom znovu, ci to nebola len náhoda.

Okrem farieb skúšam ucit raketu aj vlastnosti maly/velky. To uz je iny oriešok. Učím ju to uz tyzden, ale zas som zistila, ze som jej to cely tyzden zle podávala a učila. Tak som obkukaka od špeciálnej pedagogicky novu taktiku (formu), mozno pomôže aj Vam.

Namaľovaná som si dva stromy a dva poháre na zaváranie, na počítači vytlacila ovocie a zalaminovala. Takto to raketa velice rychlo pochopila, vecer som to skusala este na tvaroch, podarilo sa jej podavat vacsinou správne, ale musím si to este znovu overiť napríklad aj na zvieratkách, ktoré som jej skusala ukazovať ako prve a na ktorých mi to nechcela ukazat.

Ja som vlastne az tento tyzden pochopila, ze nie je porozumenie ako porozumenie a nie je forma ulohy ako forma ulohy. Take deti ako raketa maju velmi dobru vizuálnu pamäť a porozumenie cez obrázky im fakt ide. Moja raketa mi bez problemov prstom ukaze zo 40 obrázkov, jeden vypytani. Ale skutočne porozumenie bude, ked bude vediet bezproblemov nielen triediť veci bez myšlienkovo podla tvaru - vizuálne a bez slov, ale aj dat do ruky druhému vec napr. na základe opisu, vlastnosti, pred a po, a pod. Ale hadam aj to bude. Verim, lebo raketa ide v tomto velmi rychlo. 

 Celkovo mam pocit, ze sa jej mnou namaľované ulohy pacia a vie ich rychlo a ľahko pochopit.  Aj dopravne prostriedky vedela hned kde-tu zatriedit, takze vodovecky moje ste teraz moje naj kamky😋

Vždy nejako verím že ľudia ktorých mám rada, tu so mnou zostanú navždy. Predstavujem si ich pri sebe o 5, 10, 20 aj 50 rokov. Veď ich mám rada, nemôžu predsa len tak, z minúty na minútu byť preč. Potom príde krutá realita, áno môžu. 

Mávate aj vy potom v hlave rôzne pekné spomienky ktoré si prehrávate stále dookola? A vlastne už ani neviete či je tá spomienka presná, alebo si ju mozog trochu upravil. Ale je vám to jedno, chcete si to tak pamätať. Potom príde aj vlna iných spomienok. Vidíte tie chvíle keď ste mohli byť radšej ticho? Zbytočné hádky? Alebo len nevhodná poznámka? Niekedy stačilo povedať hlúpe prepáč. Inokedy ste zas namiesto zbytočných rád, mohli poskytnúť "len" objatie.

Možno ste niekedy nezdvihli mobil, veď zavoláte neskôr, potom, keď doupratujete. Mohli ste ísť konečne na návštevu, ale treba nakúpiť a navariť. Potom sú deti choré, potom proste len nemáte náladu. O mesiac máte veľa vybavovania a týždeň na to, treba umyť okná. Teraz nie, nabudúce na to bude lepšia chvíľa, POTOM prídete, inokedy... neskôr.

Robíme denne toľko vecí ktoré pokladáme za dôležité, až niekedy nezostane čas na to, čo naozaj dôležité je. Nestihneme navariť, upratať, nakúpiť, vytrhať burinu zo záhrady alebo len povešať prádlo? Nevadí. Veď to môžme odložiť na zajtra, na pozajtra, na iný deň. My dobre vieme že to raz aj tak všetko urobíme, veď to predsa treba spraviť. Myslím že žiadna z nás sa nemusí obávať toho že ak nenavarí dnes, tak potom sa už nikdy nebude dať.
Ale čo ak ten telefón čo práve zvoní, je poslednýkrát čo by ste mohli počuť niekoho koho máte rady? Keby viete že je to posledná možnosť ho počuť, určite to zdvihnete. Ale presne o tom, to je. Neviete. Možno keď vás minulý mesiac pozývali na návštevu, bola to posledná možnosť na objatie. Možno keď ste šli naposledy okolo jeho domu, a rozmýšľali ste či sa zastaviť alebo nie, bola to posledná možnosť na pozdrav. Možno nie. Ale možno áno.

Práve preto, lebo nikdy nevieme čo bude zajtra, by sme mali odkladať len to, čo naozaj nie je až tak dôležité. Keď budete s kyticou v ruke pozerať na hrob a snažiť sa spomenúť na váš posledný rozhovor, bude už príliš neskoro to ľutovať.

*Spomienke ľuďom, ktorým som nestihla predstaviť svojho muža a ukázať naše deti...nemala som čas

Chcela by som viedieť ci jeto naozaj pravda    že podla chuty jedla zistite  čo budete mať  no  mam strasnu  chut len na sladke  😥

Doteraz som sa akosi testovačkám na koňovi vyhýbala. No v onen deň som zahliadla testovačku na kozmetiku Vichy. Zbystrila som pozornosť, keďže tú kozmetiku mám rada a mám s ňou samé dobré skúsenosti. Vyskúšala som už deodorant, pleťovú vodu, make-up atď... Tak reku, pozriem sa, o čo ide. A na mňa vykukla možnosť skúsiť si krém, resp. sérum Normaderm Phytosolution, ktorý bojuje s nedokonalosťami pleti. Vravím si, óó niečo pre mňa, keďže čiernych bodiek na nose a pupáčikov mám požehnane, aj napriek môjmu veku. Zapojila som sa, napísala krátky koment a odoslala. Priznám sa, aj som neskôr zabudla, že som sa niekde prihlásila do súťaže, popri troch malých tornádach mi to sem tam už vypadáva 😀 No o pár dní na mňa blikala na mobile správa z koňa a tam, hľa, vybrali si ma na testovanie na skúšku séra. Skákala som tuším meter od zeme, čo som sa tak tešila a už som sa nevedela dočkať, kedy s tým kuriér dorazí.

Ten deň onedlho prišiel a kuriér poobede zatrúbil, že má balík. Trhala som krabicu, doslova a v nej bolo dlho očakávané sérum, môj pomocník na „bodočky“. Hneď ma zaujala fľaštička. Mám rada nové veci, priznám sa, nikdy neostávam dlho pri nejakej jednej veci, kozmetike. Vždy musím skúšať čosi nové a ešte keď to má pekný obal, je to bonus navyše.

Prišiel večer a s ním prvé zoznámenie s novinkou. Šup,  šup som sa odlíčila, očistila tvár a išla na to. Na úvod, ako som už spomínala ma zaujal obal, krásna fľaštička, tak som s tým narábala opatrne, až sa nerozbije. Och, to by bol hriech. Čo oceňujem veľmi, že obal nie je z plastu, ale zo skla. Ďalšia vec, ktorá príjemne prekvapila, bola vôňa. Niekomu by možno prekážala, alebo sa zdala divná, no mne krémik vonia. Ďalším milým prekvapením bola konzistencia. Najprv som si pomyslela, že to asi nebude nič pre mňa, keďže je taký redší, nie taký hustý krémový, na aké som zvyknutá. Ale po nanesení sa krém krásne vpil do pokožky a už som nepotrebovala naniesť nič iné. A už som len verila, že mi ten malý voňavý zázrak pomôže.

A čo by to bolo za ďalšiu ženskú v rodine, aby nechcela vyskúšať nový krémik. Takže moja malá žienka testovala so mnou a bola hroooozne nádšená, že si môže dať dospelácky krém. Jeden večer sme si spravili menší babinec v kúpeľni, učila som ju ako odličovať a starať sa o pleť. No veď, čo sa za mládi naučíš 😀 A ja už odteraz dúfam a verím, že moja princezná sa nebude musieť trápiť s pleťou neustále tak ako ja. Od puberty som mala problematickú pleť, samá vyrážka a bodky. Vyskúšala som rôzne prípravky, aj od kožnej doktorky, dokonca aj tabletky, ale všetko bolo dočasné. Nevedela som sa dočkať dospelosti, lebo každý ma ubezpečoval, že keď budem dospelá, už to bude dobré a pleť sa upraví. Ha – ha, asi som sa zasekla niekde v puberte teda 😀 Čo už. Preto si musím dávať pozor, aké prípravky na pleť použijem, bohužiaľ, už ani vek neoklamem.

Nanášala som si sérum každý deň, ráno aj večer. Zapáčilo sa mi a rada si ho nanášam. Krásne sa vpije do pokožky, pleť nie je mastná a ani sa neligoce. Čiže si kľudne môžem naniesť hneď make-up, čo oceňujem veľmi.

Musím ale priznať, že bodky ešte stále mám, aj po niekoľkých týždňoch užívania, a aj sa mi tvoria vyrážky, ale bodky nie sú až tak viditeľné ako predtým a mám pocit, že vyrážky skôr zmiznú, resp. sa zahoja. No na druhej strane, na moje nemilé prekvapenie, sa mi začali tvoriť šupinky na koreni a špičke nosa, čo nie je moc príjemné a ani estetické, keď si potrebujem naniesť make-up.

10.05.2019

Včera som sa rozhodla o problémoch s prsníkom písať do nového blogu s názvom Prsia. /Do starého blogu o hysterektómii doplním určite ešte nejaké info, nebojte sa./

Vstávam o 3.45, lebo sa musím pripraviť na cestu do Bratislavy. Vyprevadím dcéru aj manžela a potom vyprevadí mňa môj syn. 5.25 prichádzam na zastávku a za chvíľu mi odchádza autobus. Zvláštne ráno. Všade okolo padá hmla, je to také ponuré až jesenné by som povedala. V autobuse si sadám vzadu, aby som mala ticho a pokoj na písanie. Včerajší deň bol pre mňa jeden z tých ťažkých... Ale čo už... Dúfam, že sa z toho zase vypíšem.

Keď dvíhnem oči od písania, akurát vchádzame do Bratislavy. Žiadna zápcha, fajn. Nastupujem do električky. Sledujem ľudí. Každý pozerá do okna, alebo do mobilu. Tak ako ja keď som chodila do práce, a nemusela riešiť zdravotné problémy a nezačala som sa na svet pozerať trochu inými očami...

Vystupujem na Kamennom námestí a uličkami prekľučkujem na Heydukovu. Vchádzam do nemocnice a tmavými uličkami sa dostávam až do suterénu, kde sídli onkológia a kde je aj prsníková ambulancia. Vlastne tuším tri, ak som dobre počítala. Hľadám dvere, kde je napísané meno mojej doktorky. Mám ju MUDr. Andrezalová. Sadám si. Som tretia, zatiaľ. Ale veď sa idem iba objednať. Tak to bude na otočku a pôjdem domov. Sestrička vychádza von a pýta si kartičky. Poviem jej, že sa chcem objednať, lebo mi včera volali z ich ústavu, že sa mám čo najskôr zastaviť pre žiadanky a do prsníkovej ambulancie. Sestrička na mňa udivene pozrie, a že toto má byť čo? A jej ukazujem v diári napísané, čo mi nadiktoval hlas z recepcie. Povie dobre, poďte dovnútra, musím Vás objednať, dnes Vás pani doktorka nevyšetrí, lebo tu to funguje len na objednávanie. Hovorím dobre, mne to nevadí, hlavne, že ma objednáte. Lebo som sa k Vám nemohla dovolať. Hej, niekedy to nedvíham. Aha... Ale nahlas nepoviem nič. Pre istotu... Radšej. Nedráždi ju... 

V tom momente sa zrazu otvoria dvere a dnu vchádza pani doktorka. Pozdraví nás a hneď príde ku mne pohladká ma upokojujúco po pleci a opýta sa ma čo sa deje, prečo som prišla, ešte si ani kabát nevyzliekla a ani kabelku neodložila. Nechápem. Sestrička ju aktívne informuje, že mi včera volali z ústavu, aby som čo najskôr prišla, aj pre žiadanky aj do ich ambulancie a že nie som objednaná a preto ma musí poslať preč ale že mi dá termín na vyšetrenie. MUDr. Andrezalová jej však odvetí, že ukážte mi prosím aký má nález? Zatiaľ zhodí kabát, odloží kabelku a pozrie si nález. Nedávajte jej termín, nech počká vonku medzi objednanými, ja ju zoberiem dnes. Som šťastná, nečakala som, že to dnes vybavím no uvidíme čo bude. Sestrička ma pošle do čakárne a ja si sadnem a čakám. Pribúdajú pacientky a ja čakám. Okolo pol ôsmej ma sestrička zavolá dnu. Skoro ma nestihla, lebo som zvažovala, že musím ísť na toaletu. Ale to ma hneď prešlo, keď vyšla von a zakričala moje meno. Pani doktorka si znovu preštuduje správu z mamografie, aj správu z pred 6 mesiacov, potom je ticho a rozmýšľa. Sledujem ju pozorne. Nakoniec dvihne oči a povie vyzlečte sa. Poctivo mi prehmatá každý jeden prsník, milimeter po milimetri. Prehmatá mi všetky uzliny. Najprv v stoji potom v ľahu. Pri ľavom prsníku sa zdrží dlhšie. Pri prehmataní zisťuje, že ma bolí ľavé rameno. Hneď sa ma na to pýta, a ja jej poviem, že ma to bolí trošku od poslednej operácie /hysterektómia/, ale myslela som si, že mi ju len vykrútili viac pri anestézii. Nepáči sa jej to. Veľmi pedantne si ešte raz prejde prsníky, uzliny aj to ľavé rameno. Obdivujem jej precíznu prácu. Ešte som takto nevidela lekára, aby takto precízne všetko kontroloval. Káže mi obliecť sa a sadnúť si na stoličku. Budeme teraz trošku písať. Aj správu aj žiadanky.