26.04.2019 - piatok 

Vstávam o pol siedmej. Kávička a ticho v kuchyni, syn išiel do školy, muž sa vracia z nočnej. Toto mi bude chýbať, keď budem chodiť do roboty. O to viac si to teraz užívam.

Púšťam sa do písania blogu o včerajšom dni, a keď už to mám skoro napísané, tak mi vypadne internet a všetko čo som napísala sa vymaže.... Vybrané slová hm, hm, hm. 

Kľud a nohy v teple. Pozerám ešte opaľovacie krémy, lebo dnes hlásia, že bude hrozne teplo, tak sa chystám opaľovať. Nech som pripravená.

Po siedmej idem do dediny, pomaly samozrejme, rehabilitujem.

V obchode si kúpim nejaké drobnosti, samozrejme aj Záhradkára a listujem v ňom ešte len z obchodu vychádzam.

Vo štvrtok som zažila svoj blogerský „tenkrát po prvé“ moment a to napriek môjmu neinfluencerskému počtu sledovateľov na Instagrame! Dostala som sa tak prvýkrát do spoločnosti pre mňa známych aj neznámych blogeriek a ich detí a po rokoch som si zažila PRofesionálny event ako za čias aktívneho novinárčenia. Akurát miesto nahrávacieho zariadenia a prípadného fotografa som mala so sebou dve deti, kočík a všeličo ďalšie. A ako je to u mňa zvykom, ani cesta k tejto skúsenosti nebola bez komplikácií!

Módne okienko

Ráno vyzeralo vcelku nádejne. Vstali sme v normálnom čase, dieťa č. 1 sa rýchlo rozhodlo, čo zje na raňajky, dieťa č. 2 pokojne ožužlávalo, čo mu prišlo pod ruky. Ale potom sa akosi zrýchlil čas, prihorel mi dcérin príkrm, práčka doprala okakané šaty, dcéra začala byť na zemi mimoriadne nervózna a hoci mi syn pomohol s vešaním, akosi som začala šípiť, že kým všetko pobalím a vychystám seba aj deti, na desiatu sa do druhej mestskej časti hromadnou dopravou nedostanem.

Ale nevzdala som to a vygooglila som si presne nadväzujúce nízkopodlažné spoje, aby som získala predstavu časového horizontu a začala nás pripravovať na cestu. Karol je už do veľkej miery samostatný, čo je super, ale aj to má svoje nevýhody. Napríklad, keď chce mama blogerka syna nastajlovať, aby bol vizitkou maminho vyberaného vkusu a ponúkne mu sivé tričko s čiernym mopslíkom svietiacim v tme, miesto neho si vyberie o niečo menej štýlové modré tričko s mimoňskými očami. Ako inak. Ešteže boli všetky tričká s McQueenom v praní (zastúpenie tohto typu mal aspoň na ponožkách). Dcéra ešte samostatná nie je a neprotestuje proti jednotlivým kúskom odevu, protestuje proti obliekaniu všeobecne (čo jej pripomeniem, keď bude staršia a bude si skúšať pätnáste fashion tričko)! Takže u nej vyberám kúsky, ktoré idú čo najľahšie a najrýchlejšie navliecť na telo, často bez ohľadu na módne trendy. A do tretice. Ja som tiež už relatívne samostatná, takže som si v hlave premyslela outfit, ktorý mal pozostávať z army zelenej oversize košele a čiernych nohavíc. Ale keď som si predstavila, ako mám Táňu v nosiči, lebo dlhý posed v nehybnom kočíku jej nerobí dobre na pleť a ostatným na uši, upravila som voľbu na sivé fŕkané tričkové šaty (ktoré vďaka frkancom lepšie maskujú prípadné fľaky od slín a iných tekutín) a čierne legíny. Aké neoriginálne, viem. Ale dala som si aspoň farebné náušnice, ktoré mi dcéra skoro zjedla.

Vlasy – koruna krásy a iné

Vedomá si toho, že sa vyberiem ďalej ako po ihrisko a supermarket, umyla som si vlasy! Ale keďže mi dorazil dlho očakávaný argánový olej na moje suché polámané konce, neodolala som a dopriala som im po umytí slušnú dávku tohto prírodného zázraku. Vravím si, suché sú dosť, to sa vstrebe. Ehm. Nie, nevstrebe. Takže hoci som mala čerstvo umyté vlasy, od polovice vyzerali ako reklama na šampón proti mastiacim sa vlasom – akurát tá pasáž, kedy si modelka produkt ešte neaplikovala. No nič, tak to bude rokmi overený účes nejednej matky – COP. (Iba podotknem, že kým som trávila čas v kúpeľni, dieťa č. 2 na zemi obžúvalo kozmetické obaly a dieťa č. 1 za mnou chodilo s autíčkami, či sa môžu medzi sebou rozprávať.)

ℒℴνℯ❤

Ať se zlobíte sebevíc, vždycky myslíte na to, co říkáte. Děláte to proto, že ten druhý je člověk vám drahý.

❤ 1. Všimla jste si leckoho, kdo by se k vám možná i hodil. Ale intuice vám napovídá nescházet se ani s jedním z těch lidí. Ano, jistě, v moři je ještě spousta ryb. Jenomže vás to vůbec nevzrušuje. Vy jste si tu svou už vylovila. O jiné nemáte zájem.

Chcete být právě s tímhle člověkem. A ať je vám teď sebevíc těžko, jste odhodlána o vztah právě s tímhle člověkem bojovat.

❤ 2. Už jenom pouhá myšlenka, že ten, koho milujete, může být právě v téhle chvíli někde s někým jiným, vás přivádí k zuřivosti. Nenávist ve vás jen jen kypí. Je váš a jenom váš!

Chcete se hned, bez prodlení, ujistit, že kromě vás si nikoho jiného nepustí k sobě tak blízko.

Toto je snáď jedine, čo nám funguje správne. Od samotného zaciatku pekne spávala a vobec pritom nepotrebovala masažné ceremónie ako moj syn  alebo synovec. Jedine, čo som nevedela u nej odhadnuť bolo to, ako ju uspat. Pestovanie, drnčanie, kolísanie narukach, nijak som to akosi nevedela pri nej... Asi som si mala uz vtedy ťukať po hlave, však kto by odmietal aj škrabanie po chrbátiku? Raz som sa uz naštvala a bachla ju do postieľky s jej obľúbenou plienkou a dudlikom a boom ona do 5 min zaspala. Uz vtedy chcela mat svoj klud a pohodičku.. 🤷‍♀️

Spánok bola aj moja životná podmienka, kedže som po veceroch pisala a cez den mala fungovat. A poobednajsi spanok dupľom! Sama som sa prehodila na rezim 4-5 hodin spánku v noci, cez den aspoň hodka-dve oddychu. Bez nehu som ako chodiaca matoha🙈 Chvalabozku spanok ma este aj teraz dobry a vie, ze hned po obede a večery sa ide do postele🙏

Preco o spánku pisem prave dnes? Lebo chcem velmi prespať toto strasne prestrasne obdobie. Nie, nikdy nebudem lutovat, ze mi rychlo vyrástla, ak bude rozumnejšia a bude sa s nou dat “normalne” fungovat. Pre mna a muza je toto teraz velmi náročné obdobie a chodime obaja ako bez duše.  Výlety, navstevy obchodu alebo stretnutia s priateľmi ci náhodnými ľudmi sú doslova “zatrest”... Vsetko konci krikom, kazdy dotyk, požiadavka o zmenu...  Myslim, ze toto vsetko nas vedie iba k jednemu cieľu, ktoremu sa asi nevyhneme😭😡 Aj ked nádej je stale v nas. Ja to doslova vo vnutri citim, ze nato vsetko je príliš sikovna, príliš učenlivá... proste tomu všetkému chcem verit. Vase príbehy so šťastným koncom su pre mna v tieto dni velmi motivujúce a povzbudivé a nesmiem sa nechat vtiahnuť do čierno čiernej budúcnosti.

Neda sa s malou v súčastnosti fungovat vonku ani nikde mimo domu, je jednoducho prestimulovana a nevie to v sebe ovládať. Zato pracu doma zvlada perfektne. Vcera aj dnes sme pracovali krasne za stolíkom skoro hodinu. Jedna úloha za druhou, drilovala som očný kontakt a reagovanie na meno, ktoré sa podla mna zase “znormalizovalo”. Aj interakcia pri stavaní veže a “sugani” auta nam pekne isla... Mi to vsetko pride ako taky kacaci tanec, jeden krôčik dopredu, dva krocky dozadu😏 Prosim porozumenie hybaj uz sem, a zober so sebou aj celu abecedu🙏