Náš príbeh (2. časť) - bkm

Bol december a ja som mala pocit, že veci nabrali správny smer. Od operácie bol synček v podstate spokojné bábätko, aj umelé hypoalergénne mliečko v kombinácii s Coliprevom fungovalo. Dokonca sa mi podarilo vrátiť ho do kočíka, čo pri jeho bolesťou poznačených krátkych spánkových cykloch bolo pre mňa malé víťazstvo. Pri pohľade na krabice mlieka a kvapky mi len občas prevrátilo oči nad cenami a tým, prečo poisťovňa neprepláca aspoň časť ceny týchto preparátov, no hovorila som si, že snáď je to len otázka mesiaca či dvoch a kvapiek sa zbavíme.

V 6-tom mesiaci som mala pokus o zmenu mlieka na normálne a znižovanie dávok kvapiek, no oba dopadli bezúspešne. Synček reagoval okamžite bolesťami bruška, aj v stolici sa opäť objavili zrazeniny, zas sme vyťahovali zo šuplíka rektálnu rúrku a celé noci som ho nosila. Vravela som si, že to chce asi len čas, že sa mu tvorba enzýmu zrejme ešte nenaštartovala. Coliprev nefungoval ani pri normálnom mlieku rovnakej znčky, no domnievala som sa, že to je len problém vyššej koncentrácie laktózy, na ktorú už kvapky nestačia.

Na poradni v polke decembra sa však pediatrička pri mojich pokusoch zháčila, bola zarazená, že synčekovi stále musím kvapkať Coliprev. Z poradne sme odchádzali s predpisom na bezlaktózový nutrilon. Potešila som sa, že sa jeho stav začína konečne riešiť aj odborne, nielen mojimi úvahami a analýzami poznatkov od Mudr. Googla.

Lenže synček po zmene mlieka prestal kakať. Najskôr som to pripisovala zmene mlieka, že aj trávenie potrebuje čas. Nepomohli slivky ani riedenie mliečka, on totiž nebol zapečený, len to v ňom akosi stálo a nechcelo ísť von. Po pár dňoch sa vyhádzal na brušku aj okolo ústočiek, začal byť značne nepokojný, vrackal zvláštne zrazeniny a nastali aj problémy so spánkom. V noci som ho zas nosila, riešila ubolené bruško a plačlivé bábätko. 8. či 9-ty deň užívania už ma kolobeh rektálnej rúrky značne znepokojoval, navyše mliečko začal odmietať.

Porovnávala som krabice pôvodného a nového mlieka, čítala niečo o štiepených bielkovinách uľahčujúcich trávenie, no z môjho laického pohľadu som videla s jednoznačnosťou len to, že predchádzajúce mlieka sa hrdí obsahom probiotík a prebiotík. Kontaktovala som aj nutrilon linku, kde som sa pýtala, či si je výrobca vedomý nejakého iného podstatného rozdielu v mliečkach, neprišlo mi totiž, že synovi mliečko len nesadlo. Práve na infolinke ma usmernili ohľadne použitých bielkovín a odporučili návštevu pediatra s podozrením na reakciu na bielkovinu kravského mlieka (bkm). Pred zmenou značky spomenuli ešte ich výrobok Nutrilon Allergy Digestive Care, ktorý neobsahuje laktózu a súčasne má štiepený bielkovinu, tak ho tolerujú aj deti reagujúce na bkm.

26.03.2016 – hore som už od 02.00 hod.

Snažím sa zaspať, ale nedá sa. Čaj a káva samozrejme musí byť (kupodivu káva mi dnes padla dobre). Žiadny problém. Zaujímavé. Som nervózna, ráno idem k lekárom.

O 7.00 vchádzam k obvodnej lekárke pre zdravotnú kartu a výmenný lístok k internému. Výmenný lístok dostanem, ale kartu nie, vraj netreba, už som ju mala so sebou u interného a druhýkrát vraj už netreba. Som zvedavá, lebo sestrička na internom prízvukovala, že mám ju priniesť. Veď uvidím, čo mi pri odberoch na internom sestrička v piatok povie. V najhoršom prípade sa pre ňu vyberiem znova.

Od obvodnej letím ku gynekológovi.

V čakárni som sama, prišla som o hodinu skôr, vždy tak prídem, čo už, radšej skôr ako neskôr. O 8.00 ma volajú dovnútra, teším sa, idem len na pokec. Na pokeci s primárom sa dozviem, že mi budú robiť vaginálnu hysterektómiu a vaječníky mi ponechajú, že som mladá. Aspoňže tak.

Pýtam sa, či to má svoje riziká a dozvedám sa, že každá operácia má svoje riziká. Ale vraj pre mňa je najvýhodnejšia vaginálna hysterektómia povedal primár. Verím mu. Termín nástupu do nemocnice mám 8.4.2019. Pýta sa ma, prečo ešte nemám interné vyšetrenia, hovorím mu, že interný mal veľa pacientiek predo mnou objednaných na predoperačné vyšetrenia a preto mám odber krvi až 29.3. a pre výsledky mám prísť 4.4.

Keď som už nič doma "edukačné" nenašla, začala som ňuchať u našich, v mojich starých hračkách, u segry  v hračkách jej puboša, či sa tam náhodu nešikne niečo užitočné. Našla som toto. 

Môj drahý synovec, to snáď nikdy nevyužil a tak som mu to znárodnila a ako klasickému čerstvému pubošovi to bolo jedno. Odbavil ma vetou: "V pohode" a hral hru na počítači ďalej. Ja som sa veľmi tomuto potešila, lebo som stále dookola používala pár nafotených fotiek, nejakých osem obrázkov zvierat a tam moja fantázia končila. A tu zrazu som mala k dispozícií veľa preveľa obrázkov a podľa mňa veľmi pekne ilustrovaných. Aj knižky s týmito ilustráciami od tohto autora mám veľmi rada, lebo tam zvieratká vyzerajú ako zvieratká a nie ako polozombíci. Táto hra obsahuje vyučbové kartičky, na každé písmeno myslím, že tri a okrem toho obsahuje aj pexeso, tak možno ho využiť rovno na priraďovanie rovnaké s rovnakým.  

Ja som neučila moju raketu  rovno abecedu, len som jej každý obrázok ukázala a pomenovala, prípadne napodobnila zvuk. Dnes si už zvuky zvierat, ktoré pozná napríklad vypýtam. A navyše robím to veľmi rýchlo, aby nestratila pozornosť. Toto som obkukala od jednej baby, ku ktorej chodíme na terapie hrou. Tam to malá doslova nasáva, ani nedýcha pri tom. Myslím, že aj toto nám veľmi rozširilo pasívnú slovnú zásobu a porozumenie.

Presne o tom som chcela, dnes písať. Pred dvomi mesiacmi, keď som eštelen začínala písať svoj blog, som písala o tom, aké je to moje deco čudné a nič mi nerozumie. Dnes bol zas taký deň, kedy ma posadila na zadok s tým, čo ona už dokáže pochopiť. Poobjednávala som všemožné logopedické kartičky na rozvoj slovnej zásoby podstatných mien a slovies na podnet špeciálnej pedagogičky, tak reku idem nato. Dnes prišli poštou, celá šťastná, že zase niečo nové, rozbalila som ich a už som mávala na svoju raketu nech ku mne príde, že jej niečo "zaujímavé" ukážem. Každý obrázok som jej ukázala, povedala čo tam chlapček alebo dievčatko robí, potom som pred ňu dala štyri a "reku" vyskúšam možno motyka vystrelí: Začala som si pýtať obrázky, ale opisom. Podaj mi/ukáž mi, kde chlapček robí toto a toto. A ona rad-za-radom ukazovala správny obrázok. Chcela som cvičiť "pomaly" po troch-štyroch kartičkách a boom, ona mi dvojtýždňovú úlohu vybavila za 10 min. Odpadla som z nej dnes, ako sa to u nej rozbehlo, tak sa len pýtam, kurnik šopa, kde sú slová?Už to doslova cítim vo "vzduchu", ako keď máte niečo na jazyku, ako keď Vám napadla myšlienka a Vy ju zrazu zabudnete. Ja dúfam, že tá moja raketa ma za pár dní/mesiacov prekvapí takou verbálnosťou a vtedy nieže padnem na zadok, rovno celá odpadnem od úžasu. Ideme ďalej, raketa... Smer slová...

PS: Možno to vyzerá idylicky, že ich splnila pekne jednu úlohu za druhou, ale medzitým obehla 5x izbu, potom som ju zase paničku musela zavolať, aby mi prišla ukázať ďalšie obrázky a takto to nejak u nás funguje. Trochu poľavujem od práce za stolom, lebo vidím, že má väčšiu radosť z toho keď má slobodu. Takže u nás teraz režim: ráno práca za stolom, večer na koberci.