26.03.2016

Budíček mi zvonil klasicky o 3.00 hod. Ale prečo by som ako sova nepozerala do plafónu už od 2.29 hod. a nerozmýšľala nad blbosťami!!!

Vstávam smer kúpeľňa, WC, kuchyňa. Bolesti dá sa. Varím si kávu aj čaj (ženský). Tak ako stokrát predtým letí káva zo mňa, už ju nebudem piť si hovorím, a predsa si ju občas uvarím (chýba mi ten kofeín). Čo keď mi z nej nebude tentokrát zle.

Dva a pol roka dozadu mi brali polyp a po narkóze som už nemohla piť kávu (nescafé), ale napríklad 3 v 1 mi problém nerobí, iba klasická zalievaná a neska (vraj to nie je káva...).

Ale fakt už ju naozaj nebudem piť. Nič príjemné, tak to čajík potom zahladil...

Pusa manželovi na rozlúčku.

Z toho čo som doma našla, sa mi ešte hodila na "rozvoj" malej aj takýto hrnček. Podľa mňa klasika, súčasť asi každej domácnosti🙂 Navyše to vyhrávalo, tak to bolo VEĽMI atraktívne pre moju raketu. Opäť som jej podala vždy iba jednu časť, vložila pred/za/nad/medzi oči a nakoniec pomenovala a podala. A samozrejme aj "trochu" pomohla, kde a ako ho má dať.

Potom som už len "improvizovala". Zozbierala som všetko možné, čo mi prišlo pod ruku a dala som si to do jednej krabice a vždy som nejaký predmet vytiahla a ukázala, čo sa s ním dá robiť. Začala som s takými najzaujímavejšími ako je motorická kačička, na ktorej som skušala neskôr aj gesto "ešte", ak ho chcela ešte pustiť. Ale základné boli: lyžica, šálka, hrebeň a pod.

Zo šálky som sa "akože" napila, hrebeňom som sa "akože" očesala, lyžicou som "akože" jedla. Moja malá raketa má v tomto celkom dobré zrkadlenie a vedela skoro všetko "predvedené" zopakovať. Dnes ich používam nato, aby som si u nej precvičila výber z dvoch a viac predmetov. Už ich všetky pozná, takže ich nezhadzuje, netrieska a VIE, čo po nej chcem. Prechádzame na vyšší level, výber predmetu s nejakým atribútom.

Dnes to bol veľmi fajný deň. Nebol ničím zvláštny, ale predsa bol taký iný. Akýsi mojkací. Už večer, keď som si lahla do postele, som nedokázala zhasnúť lampu a vynadívať sa na tú moju raketu. Je to taká buchtička moja 9 kilová, jak si len tak parádne odfukovala. A také bolo aj ráno, bláznivé strapaté usmiaté, také to naše, za ktorými mi určite v budúcnosti bude smutno. Všetko dnes bolo také gombička, aj jedy boli, doma/nedoma, cikaničky kakaničky kade tade, plienka neplienka, mne to akosi vôbec nekazilo deň. Proste som sa jej dnes nevedela nabažiť. Je akási iná, ako bola pred polrokom a ja začínam nadobúdať pocit, že aj keby bola "iná", asi ju namôjdušu budem ľúbiť aj tak🙂 Stala sa akási kontaktnejšia, pohár s vodou ma pred sebou a ona mi aj tak oznámi, že by chcela piť a aj si "názorne" chlipne na prázdno. "Nadávam" jej, že sa mala vycikať do šerbliká nie do pančušiek, a ona sa na mňa vyškiera a dá mi pusu. Niečo jej nejde zatlačiť, vytiahnuť alebo sa s niečim "trápi" a ona začne strašne "fučať", že sa veľmi namáha. Taký malý šoumen sa mi z nej stáva🙂 Už sa teším na zajtra...

Keď vo výžive našej dcérky prišiel čas na zavedenie jogurtov, hľadali sme čo najvhodnejšiu a zároveň bežne dostupnú alternatívu. Vybrali sme si slovenský produkt predávaný v sklenenom poháriku. Nechcem tu teraz robiť reklamu konkrétnemu produktu  Náš výber okrem iného ovplyvnil aj fakt, že otvorený jogurt v sklenenej nádobke sa ľahšie skladuje a vydrží dlhšie, ako aj to, že takýto pohárik sa dá ešte ďalej využiť a netvorí sa zbytočný odpad. Dá sa v ňom uskladňovať jedlo, drobnosti alebo i využiť ho na zaváranie či podobné aktivity. U nás naň prišiel rad nedávno, keď som sa rozhodla vyskúšať urobiť pečený čaj. Veľkosť tohto pohárika bola ako stvorená na tento účel.

Pre tých, ktorý sa ešte s pečeným čajom nemali tú česť stretnúť, ide o ovocnú zmes rôznych chutí a cukru upečenú v rúre, z čoho sa vytvorí akýsi redší lekvár s kusmi ovocia. Táto zmes sa podľa chute dávkuje do šálky a zaleje sa horúcou vodou. Po chvíli lúhovania sa môže piť. Bonusom sú kúsky ovocia na dne šálky, ktoré môžete zjesť a zintenzívni to chuť vášho čaju.

Pripravila som si teda zmes ovocia (použila som 750 g lesnej zmesi a 250 g čučoriedok, všetko mrazené), vysypala som to do hlbšieho pekáča, pridala som 300 g kryštálového cukru, šťavu z pol citróna a trošku mletej škorice. Existuje samozrejme veľa kombinácií a receptov, stačí vyskúšať a nájsť si tú svoju naj chuť. Všetko som spolu premiešala a nechala som asi hodinu odstáť, ideálne je nechať celú noc. Potom som to dala do rúry vyhriatej na 180 stupňov a nechala som asi 45 minút piecť, kým ovocie nepustilo šťavu. Ak tej šťavy nie je veľa, je potrebné zmes podliať trochou vody. Medzičasom som si umyla spomínané poháriky a keď bol čaj upečený, za horúca som ho rozdelila do pohárikov. Hneď som ich aj uzavrela a obrátila hore dnom, aby sa uzáver dobre prichytil a nebolo potrebné zavárať. Hotové vyzerali nasledovne:

Na druhý deň som si z pohárikov zlepila pôvodnú jogurtovú etiketu a zvyšné lepidlo som odstránila pomocou technického benzínu. Išlo to ľahučko a raz dva boli poháriky pekné čisté. Keďže ide o silnú chemikáliu, čistila som až naplnené a dobre uzatvorené poháriky, aby sa náhodou nechtiac nedostala k potravinovému obsahu. Ak však máte skúsenosti s iným spôsobom odstraňovania takéhoto lepidla, kľudne si môžete vyčistiť poháriky aj predtým než ich naplníte. 

Keďže som sa rozhodla tieto čajíky podarovať ako súčasť mikulášskeho balíčka, ozdobila som si poháriky ešte servítkou a ozdobnou šnúrkou. Výsledok poteší oko a obsah i chuťové bunky. 

Pochváľte sa aj vy svojim receptom či spôsobom finálneho ozdobenia takéhoto čajíku, budem sa tešiť. 

Mnohí z vás určite poznajú situáciu, keď je vaše dieťatko na umelom mlieku a každú chvíľu otvárate nové a nové balenie. Mne osobne prišlo zvláštne vyhadzovať tieto prázdne plechovice, ktoré sú znovuuzatvárateľné a je preto možné ich využívať na ďalšie skladovanie rôznych vecí ako sú suché potraviny, drobnosti v domácnosti či potreby na šitie. A tak to u nás onedlho vyzeralo asi takto: 

I keď sú praktické a mnohostranne využiteľné, rozmýšľala som ako ich urobiť aj trochu estetickými. Hľadala som možnosti na internete a keďže ja inklinujem skôr k prírodným materiálom a naturálnym vzorom, vybrala som si klasický špagát. Na takúto úpravu potrebujete iba samotnú plechovku, špagát a tekuté lepidlo. Samozrejme takto upravený výrobok je možné si podľa vkusu ďalej dozdobiť stužkami, gombíkmi, čipkou alebo čímkoľvek čo sa vám tam hodí.

Postupovala som od spodu k vrchu, pričom som si vždy asi 1 cm po celom obvode plechovky natrela lepidlom a natesno pod seba som omotávala špagátom.

Keď som omotávanie dokončila, dozdobila som si to ešte bavlnenou stužkou a srdiečkom vyrobeným zo zapleteného špagátu. A takto sa mi plechovica páči omnoho viac, konkrétne túto využívam na skladovanie nití na šitie. 

Keď je takto výrobok hotový, je fajn nechať ho niekoľko hodín, napríklad cez noc, vyschnúť a zatuhnúť. Potom môžme dózičku používať.

Budem rada, ak sa aj vy podelíte so svojimi nápadmi ako ste si skrášlili podobné dózičky. Prajem veľa kreativity pri tvorení.