Pokožka dieťatka je veľmi citlivá a mali by sme jej venovať obzvlášť zvláštnu pozornosť. Starostlivosť musí byť zameraná na všetky partie detského telíčka a veľký pozor si treba dávať na partie, ktoré môžu byť vystavené rôznym vplyvom či už chemickým alebo mechanickým (zapareniny, plienkové dermatitídy, oter).

Pokožka detí je veľmi citlivá a treba si uvedomiť, že už od útleho veku treba používať kvalitnú kozmetiku. Myslím, že mi dáte za pravdu že práve na tomto šetriť netreba. Pokožka detí nemá zo začiatku ochrannú funkciu a tak cez ňu  vsiaknu do obehu toxické latky, ktoré môžu spôsobiť niekoľko vážnych problémov a preto treba vyberať kozmetiku s rozvahou.    

Avšak Weleda sa s veľkým srdcom od roku 1921 stará o naše ratolesti. Na trh priniesli niekoľko druhov prírodnej kozmetiky, ktorá je kvalitná a má vysokú účinnosť. Zahŕňa vysoko kvalitné prípravky vyrobené len z prírodných látok, navyše z najväčšej časti z ekologického poľnohospodárstva.

Nechtíkový rad obsahuje niekoľko produktov a my sme dostali olejček na masáž bruška, nechtíkový šampon 2v1, dojčenský olej, dojčenský kúpeľ a krém proti zapareninám. Poviem Vám je to hŕba produktov, ale už dnes môžem napísať, že každý deň ich naplno využívame a som veľmi spokojná.  

Olej na masáž bruška dojčaťa

Na uvoľnenie napätého bruška a podporu trávenia je skvelým pomocníkom. Obsahuje prírodné éterické oleje z majoránky, harmančeka rímskeho a kardamónu, ktoré sa tradične používajú na podporu trávenia a pri nadúvaní. 

Myslím, že značku LindEX mamičkám netreba EXtra predstavovať. Ja som sa s ňou stretla pri prvom synovi v roku 2012. Ako ne-matka som ju veľmi neregistrovala. Dostala som vtedy pre Lukáška krásne snehobiele „basic“ body. A odvtedy nielenže uplynulo sedem krásnych rokov a naša rodina sa rozrástla o ďalších dvoch členov, ale aj detské skrine sa zaplnili vecami tejto škandinávskej značky. A verte, že pri troch deťoch sa už tie dvierka na skrinkách zatvárajú len veľmi ťažko. Preto som si povedala:  je čas staviť na „KVALITU nie KVANTITU“.

Lindex pre detičky aj mamičky

Lindex som si zamilovala aj ako žena. Jeho pohodlné „casual“ oblečenie je súčasťou mojich bežných dní počas nepretržitej sedemročnej materskej „dovolenky“. OMG, povedal by niekto, no ako aktívny typ človeka s deťmi nikdy nesedíme na zadku. Práci novinárky, ktorú som robila pred materskou, sa venujem stále, aj keď od spravodajstva to má asi "trochu" ďalej. Ale vysvetľuje to, prečo som neváhala zapojiť sa do výzvy vyhlásenej na Modrom koníku. Tak krásne nám to sadlo. Povedané slovami matky: "ako riť(ka) na šerbeľ“ 😊. 

#test_lindex sa začína – dobrodružná cesta vlakom

Obdržali sme inštruktážny list, v ktorom nechýbalo milé oslovenie. Boli v ňom vysvetlené všetky kroky trojtýždňového testovania a moje kroky viedli do najbližšej predajne. Z Piešťan do Trnavy. Škôlkarom na západe Slovenska sa práve začali jarné prázdniny, a tak som so sebou vzala predškoláka Lukáška a ako bonus – šli sme vlakom! Ono nákup a výber s tromi deťmi (z toho s jedným dojčaťom večne loziacim z kočíka) by pre potreby testovania nebol veľmi reprezentatívny. Ako sa poznám, počas nepretržitého volania „mámá“ by som schytila prvé, čo by mi prišlo pod ruku (hoci, pri Lindexe by bezpochyby aj to stálo za to). V hlave som mala jasnú predstavu, čo zobrať, pretože milujem farebné aj typové ladenie. Vsadila som na pokoj a pohodu pri nakupovaní len s jedným dieťaťom. Yes!

Popoludňajší výlet „mama a syn“ sa mohol začať. Kým Lukiho mladšie sestry spali a strážil ich tato, sadli sme na najbližší rýchlik. Mali sme čo robiť, aby sme ho vôbec stihli. Ako utekám s Lukáškom pod pazuchou cez podchod, lebo nás zdržalo kupovanie si lístkov (lebo moje geniálne časovanie - večne nič nestíham) mi zostane v pamäti ešte veľmi dlho. Radosť na nás v tej chvíli pozerať. Ale stihli sme, nasadli sme a viezli sme sa. Lukáško so spokojným výrazom tváre, že však len chvíľka a sme v Trnave. Ešte mi ani ten pot za krkom nestihol uschnúť a zrazu v stanici Leopoldov dlhé čakanie. Môj syn začína opakovať otázku „Kedy už pôjdeme?“ čoraz častejšie a čoraz hlasnejšie. A potom prišiel sprievodca, že nejakí rebeli vo vedľajšom vozni poškodili vagón a musia ho odpojiť a my buď počkáme asi hodinu, alebo si prestúpime do ďalšieho vlaku idúceho na smer Trnava. A tak sa pekne krásne skoro celý rýchlik zdvihol a natlačili sme sa do osobáku stojaceho na vedľajšej koľaji. Akože po roku, čo som s deťmi necestovala vlakom, takáto „geniálna“ jazda. Síce už za tmy, ale do Trnavy sme dorazili.