Moja malá raketa ma v tomto smere mala vždy na háku. Mohla som si dušu vyplakať pred ňou, ona si v pohode "čítala knižku".  Ešte teraz si pamätám, ako sme sa raz s mužom veľmi hádali, bola to jedna extra burlivá hádka, pri ktorej sme využili to, že malý nebol doma a malá nevie ešte rozprávať. Ja som ju neskôr opisovala kamoške, ako sme sa s mužom divoko pohádali, už len taniere lietajúce chýbali, ale v tomto kriku a hneve a neviem v čom ešte, si moja malá na mojich nohách kľudne jedla piškóty a pozerala rozprávku. Mohli okolo nej aj bomby padať, ona vyzerala ako divák, ktorý si tam priniesol popcorn a je v kine. V tomto bol môj syn úplne iný. Niekto len zvýšil hlas na mňa a už plakal. Keď som plakala ja, plakal so mnou, utieral mi slzičky, no proste to bolo také úžasné a citlivé, že som si to ani neuvedomila, že mi to moja dcéra nedáva. Ani utešiť, ani spolucítiť, nič to moje deco nevedelo po emocionálnej stránke. Tak som sa pustila aj do tohoto a to opäť vďaka O.T.A. metóde.

Jeden z bodóv je "prebudenie emócií", pretože človek môže byť iba natoľko empatický, nakoľko rozumie svojim citom. A moja malá očividne ničomu nerozumela. Podstatou tohto bodu v O.T.E je to, že dáte dieťaťu spätnú väzbu t.j. keď začalo plakať v hneve, začali ste to robiť aj vy. Samozrejme najlepšie sa to trénuje doma, pretože vonku by ste vyzerali divne. Keďže moja malá škriekala okolo 18 - 19 mesiacu pomerne dosť, nebol problém "vychytať" tieto momenty. Ani predstierať som to prakticky nemusela, pretože to boli pre mňa čierno-sivé dni, takže poplakať si s ňou bolo v pohode. Okrem hnevu, som sa snažila ju napodobnovať aj pri radosti. Vedela som, že sa teší, napr. čítaniu alebo keď si pozerala autíčko, tak som prišla k nej a BEZ DOTYKU som začala "výskať" a "híkať" aké má krásne auto alebo ako si krásne číta...

Tento bod budem s ňou určite ešte trénovať, ale vidím, že sa začala chytať na synové emócie. Keď plače, tak ona teatrálne s ním, keď zvískne od radosti, ona s ním.Už ho ide aj sama mojkať a dať mu pusku, keď plače, ale predtým som ju vždy volala, nech ho ide pomojkať, nech mu dá pusku, má to také naučené, ale vidím, že na tie jeho slzičky a nárek oveľa viac reáguje ako na dospelých. A teda aj dievčatko, keď uvidela plakať v škôlke synovej, tak išla k nemu a akosi ju "mojkala", či čo to robila.  Moje city má ešte čiastočne na háku, ale príde ma tiež pomojkať, ak ju požiadam napr. ak predstieram, že plačem, ale to mi príde ešte také naučené. Takže hádam bude časom citlivejšia aj na moje náreky....

Dnes to nebolo idylkové "učenie", syn bol s nami celý deň, tak sa malá nevedela ani poriadne sústrediť, keď je s nami v izbe. Ale môže to byť aj tým, že je celá zasoplená a umrnčaná. Snažím sa jej vymýšlať nové hry, rôzne priraďovanie, ale trochu sama cítim, že poľavujem, tak musím byť viac precíznejšia... Hlavne ma hnevá to, že som začala používať mobil pri jedle. Ale, keď si predstavím ten polhodinový boj pri jedle, vyberám si zatiaľ menšie zlo. Dnes guláš zjedený za 2,36 minút. Pri synovi som ho používala bežne do 3,5 roka, kým som mu ho nezatrhla, ale pri mojej rakete som ako na tŕňoch, či sa niekedy v živote naučí jesť aj bez neho... Ak jej nabehne lepšie porozumenie, toto bude prvé, čo ju odnaučím..

            Jednorazové plienky patria k základnej výbave novopečených rodičov. Na trhu existuje veľký výber jednorazových plienok a nemusí byť jednoduché nájsť tie najlepšie. Samotný výber nie je vôbec jednoduchý a rodičia sa častokrát zvyknú spoliehať na internetové diskusie, alebo garancie jednotlivých značiek výrobkov. Jedným z dôveryhodných zdrojov informácií je renomovaný časopis dTest, ktorý sa venuje nezávislému testovaniu výrobkov a v jeho novembrovom čísle (11/2018) sa zameral na testovanie práve jednorazových plienok. V testovaní sa nespoliehal iba na laboratórne prostredie, ale oslovil taktiež rodiny, ktoré sa testovania zúčastnili, nakoľko anketa facebookového profilu dTest jasne vypovedá o tom, že jednorazové plienky nakupuje až 84% rodičov. Testovali spolu 15 značiek jednorazových plienok vo veľkosti 4 pre deti v rozmedzí hmotnosti 7-18 kilogramov. Celkovo prebiehalo testovanie v 30-tich domácnostiach (dievčatá a chlapci boli v zastúpení 1:1)

            Test jednorazových plienok prebiehal v dvoch rovinách:    

1. Laboratórne testy sa zamerali na schopnosť absorpcie, ktorá je jedna z najdôležitejších vlastností plienky. Laboratórnych expertov aj rodičov zaujímalo, či sa dá na plienky spoľahnúť nie len cez deň, ale aj v noci. V dTestu sa okrem iného hodnotilo, ako rýchlo dokážu plienky vsakovať tekutinu, ako dobre ju dokážu uadržať a nakoľko zabraňujú jej úniku. Plienky Pampers Active Baby-Dry zaznamenali pri meraní rýchlosti absorpcie až 10-x rýchlejšie sanie v porovnaní s plienkami na chvoste tabuľky.

2. Použitie v praxi - únik tekutiny mimo plienku a schopnosť plienky udržať tekutinu, je bezpochyby jeden z hlavných faktorov, ktorým sa rodičia pri kúpe plienok riadia. Na domáce testovanie obdržali rodičia vzorky všetkých 15-tich plienok, ktoré ich deti používali 3 dni a 3 noci. Rodičia boli všeobecne v hodnotení plienok miernejší v porovnaní s laboratórnymi odborníkmi, ale čo sa týkalo víťaza testu, boli takmer za jedno.

Výslednú známku testu ovplyvnil aj faktor, či sa môžu jednotlivé plienky pochváliť aj zložením bez nežiadúcich látok. Naopak v domácnostiach sa testovali vlastnosti typu, jednoduchosť zapínania, prebaľovania, priedušnosť plienok, absorpcia cez deň a v noci, taktiež to, či sa plienka dokáže prispôsobiť telu dieťatka, a či nedráždi detskú pokožku. Z chemickej analýzi v laboratóriu bol preukázaný obsah nežiaducich látok v dvoch značkách jednorazových plienok (!!!) - v ktorých boli nájdené stopové prvky glyfosátu.

Z celkového hodnotenia získali plienky Pampers Baby Active-Dry, vyrobené v Maďarsku, 90% a stali sa tak víťazom testu. V tesnom závese a teda na druhom  mieste sa umiestnili plienky Pampers Baby Active-Dry, vyrobené v Poľsku, ktoré v teste dosiahli 88%.