Začnem od konca.  Od skončenia VŠ robím v oblasti ľudských zdrojov a nie len tak v zmysle, že fotím papiere v kopírke, pečiatkujem a natajňáša si nacvičujem podpis v prípade, že by som to raz dotiahla až na autogramiádu vo Forbes a samozrejme nezabudnúť sa tváriť "bizi"  priamo úmerne k počtu vysŕkaných káv z automatu. Ono poviem vám, že mamičky s malými deťmi vždy bola taká ošemetná vec pri pohovoroch a uzatváraní pracovného pomeru,  kde každého (s výnimkou mňa, asi už vtedy som tušila, kde sa raz ocitnem) najskôr zaujímalo, či dieťa máva rotavirusy, streptokoky a iné koky 5 alebo 6x do roka, či má alergie a vrodené choroby zdedené z 36.kolena z otcovej strany a koľko rodinných príslušníkov sa o neho v prípade potreby postará ..no jednoducho preto, aby si personalista v hlave urobil spleť  integrálov a matíc s výpočtom, že koľkokrát asi žena - matka zamáva s papierom od lekára. Smutné, ja viem, ale oni ani len netušia absolútne o čo prichádzajú a keby to vedeli, už od vstupu do budovy by rolovali červený pokrovec po našom koberec. 

Pochopila som to vtedy, keď som začala s dieťaťom pracovať... Nie úplne konkrétne v oblasti ľudských zdrojov, ale tak, popri materskej, nech už fakt neosprostiem ešte viac, lebo to už ozaj len v Bojniciach v pavilóne primátov som si vedela dať pokec s tým fešákom, čo ma večne na hlave krabicu z banánov... Na viac sa môj mozog nezmohol, pamäť (ak sa to tak dá nazvať) už bola hllllboko pod palubovkou, čo ma neskutočným spôsobom vytáčalo a začala som sa desiť momentu, keď sa vrátim naspäť na svoje miesto a pritom v hlave odliv. 

Šak a čo som horšia? Zvládnem dieťa, domácnosť aj prácu 24/7...no jo zvládnem, sak čoby nie a nanajvýš, keď bývam so svokrou... Ha..... Šak jej ukážem, že nie som taká nemožná ako ona básni, čiže stala sa z toho taká hra o prežitie,  tváriť sa, že zvládam všetko a s americkým úsmevom na tvári. No čo vám poviem... Ego.. 

Pre priblíženie, taký štandardný deň (nie každý)  bol od rána trošku povedzme to pekne "pestrý". 

Keď potrebujeme, aby sa dieťa zobudilo o ôsmej, tak samozrejmosť je, že potiahne o hodinu dlhšie a už začnete kalkulovať, čo z rannej ceremónie vynechať, ci záchod, raňajky alebo oboje, tak si aspoň vybavím emaily a súrne telefonáty.  Dieťa sa konečne zobudí a začína cirkus - vyzliecť, holaté nekontrolovateľne behá po izbe, donútiť ho sadnúť si na šerbel, obliecť a vrchol programu je dať mu raňajky bez toho, aby oblečenie nevyzeralo ako po paintballovom súboji. No nič... Nevydalo... Hodím do seba pár omrviniek, čo som našla na príp.  pod stolom... A varím... Nejakú rýchlu srajdu, ktoru mám za 30 minút upravenú,  ale farbisto to opíšem a dám tomu názov, že snáď aj nejeden gurmán by zvažoval, že si to objedná z denného  menu... Niečo na spôsob, že kurací perkelt a nazvime to nadýchané vykostené kuracie prsia preložené s konfitovanou cestovinou preliatou kurkumovo-citrónovým dipom napríklad.

Je jedenásť a už štandardne ako vždy nestíham, čas medzi jedením a varením je vyplnený šialeným tukaním do klávesnice PC a hraním sa s mláďatkom, že ozaj Montessori dielnička je úplny šuvix, ale že úplný. ... Vďaka Bohu, že ten môj PC je ozaj môj, lebo tak zamastený obkydaný notebook by museli vo firme odpísať po 2 mesiacoch. OK...vyrážame... Obliekam dieťa, seba (niečo, čo nemá fľak a nesmrdí od vyprážania, každopádne o výzore nebudem písať, zaslúži si to ďalší článok) a ideme sa nalodiť do auta... Samozrejme, že dieťa je vzpriečené vo dverách auta ako hydraulické rameno bagra... ani von ani dnu. Medzičasom si spomenie, že si zabudlo 3ks z 12tich svojich obľúbených hračiek... Vybehnem zo 5x hore schodmi jak parkúrovy kôň... Samozrejme spotená na totál, že by už ozaj bolo jedno, že idem v tom tričku, čo som deň predtým vyprážala karfiol.. Vezieme sa v aute, úspech...po ceste, pošta, copycentrum, obchod jasnačka, že dieťa zakaždým vybrať a znovu dať do sedačky a medzitým 100x chce piť, cikať atd. Niekto by si povedal, že paráda aj si zacvičíš, no áno moje "core" teda hlboký stabilizačný systém je tak vycvičený z tej dennej dávky vkladania a vykladania do a zo sedačky, že si dám 10 min v doske aj s dieťaťom na chrbáte, že hijooooo a nepohne mi ani brvou. Som v kancli, za 14 sekúnd, kancel vyzerá, že tam mal nácvik 5.ty pluk.... Sodoma, papiere lietajú vzduchom a už nič nemá svoje miesto.... Nevadí, musím dorobiť tie mzdy, porátať peniaze aj na úkor vyplienenej kancelárie, však upracem za hodinu všetko. Každopádne sústrediť sa na čísla, neurobiť chybu a zároveň dávať pozor, aby sa dieťa napríklad nezoskartovalo je fakt náročné. OK, dorobené, potrebujem zbehnúť do banky, je to na námestí, spojím tento čas aj s vyvenčením dieťaťa, ktoré by rado zahrdusilo v dobrej viere všetky holuby z námestia...hodinu sa pomotáme, samozrejme, že začne truc a hadzačky o zem, lebo súrne si potrebuje zobrať celé stádo holubov domov,  že OK, tvárim sa, že sme na atletickom tréningu a moje dieťa si nacvičuje skok do diaľky a skok do výšky. Nepomáha, tak polovyzlečené, rozkasané a usoplené  ho ťahám preč... Matka roka moji drahí... 

Známa značka dojčenskej výživy, v našich končinách s najdlhšou tradíciou, hľadá u nás na koníku svoju Ambasádorku. Sunar sa už dlhé desaťročia venuje výžive pre zdravý vývoj tých najmenších. Od roku 1936 sprevádza každú novú generáciu na jej štarte do života. Spolu s nami, môže sprevádzať aj vaše malé ratolesti.

Aké vlastnosti by mala mať Ambasádorka?

Nová Ambasádorka by mala byť mamičkou dieťaťa okolo 6. mesiaca veku, ktoré pomaličky odstavuje, alebo už nedojčí. Výhodou je, ak má dieťatko aj staršieho súrodenca a tvoria tak krásnu veselú rodinku. Ambasádorka by mala vedieť pekne fotografovať a mať záľubu v blogovaní a tvorbe príbehov. Mala by byť samostatná, iniciatívna, kreatívna, spoľahlivá, schopná odrážať negatíva a pokojne argumentovať. Mala by mať aktívny životný štýl a s celou rodinou byť stále v pohybe a tiež mať pozitívny vzťah k jedlu, ktoré je u nej doma vždy pestré a farebné a mala by mať chuť sa učiť nové veci o detskej strave a výžive. Deti sú pre ňu tým najdôležitejších v živote, venuje sa im, stále vymýšľa nové hry a zábavu, ktorými deťom robí detstvo tým najkrásnejším obdobím.

Nemali by jej robiť problém rôzne kreatívne súťaže, písanie článkov a príspevkov o produktoch Sunar a Sunárek, ktorým sama verí, pretože svojim deťom chce dávať do najlepšie.

Práca Ambasádorky má hneď niekoľko výhod. Okrem zábavy, samostatnosti a učeniu sa novým veciam sú to:

 - nové a moderné zručnosti vhodné do súčasného on-line sveta,

Ahojte maminy a budúce maminy,

seriálová Kvetena aktuálne rieši problém s kojením.

Netvorí sa jej dostatok mlieka a odmieta akékoľvek jeho náhrady. Je presvedčená, že jediná možnosť je dieťa kojiť.

Mali ste podobný problém  a podarilo sa Vám ho rozkojiť ?

Napíšte do komentára tip, ako na to, aby sme aj ostatným maminám pomohli a nebolo pre nich kojenie nočná mora.

Jednu z Vás po ďalšej časti Som mama vyberiem a vyhrá knihu Mamy a dcéry.