Aj my sme mali možnosť testovať Marťankov FUTURA.

Deti sa tešili niečomu novému, keďže sú zvyknuté iba na kyslý vitamín C v kvapkách a vitamín D. 

Najprv som si myslela, že Futura je na podporu imunity, ale keď znova prišli obaja zo škôlky chorí, prečítala som si dôkladnejšie príbalový leták a zistila som, že podporuje zdravý rast a vývoj našich ratolestí a niečo málo pôsobí aj na podporu spomínanej imunity. Takže ma zaujatosť hneď prešla 🙂 

Čo sa týka konzistencie a chute, pastilky boli chutnejšie, deťom pripomínali cukríky, nie vitamíny a cheli jesť iba tie. No mladší syn (2 roky) nespĺňal vekovú požiadavku pre pastilky, tak musel sirup. Ten mu však ale po niekoľkých užitých dávkach prestal chutiť a musela som mu vysvetľovať, prečo práve on má piť sirup. Chuťovo bol sladký, hustejší, pripomínajúci detskú výživu a nie som si istá, či by dávka 5ml vydržala na celý mesiac tak, ako tých 30 pastiliek (podľa kalkulačky iba na 25 dní :D). 

Potešilo ma to, že pri sirupe bola pribalená odmerka v tvare lyžice, ktorú si určite odložím a využijem na lieky počas choroby, kedže je to jednoduchšie podanie liečiva ako z tých vrchnáčikov 🙂

Verím, že vrámci vývoja by bola dlhodobejšia konzumácia Marťankov FUTURA pre deti dobrý doplnok pestrej a vyváženej stravy. Ak vám ale deti nebudú chcieť piť sladký sirup, zvoľte si pastilky. Sú to cukríky, ktoré bežne doma nedostanú, sú bez cukru a preto Marťankov môžu mať každý deň 🙂

Dnes sú to tri roky, čo som zistila, že v mojom tele bijú dve srdcia. Tu sa začalo najväčšie dobrodružstvo môjho života-MATERSTVO. Avšak bez otca. Či sa niečo zmenilo za tie roky?

Zdá sa mi to ako včera, keď mi doktorka povedala “Gratulujem, pozrite sa sem, ste tehotná”. Nebudem Vás klamať, neverila som vlastným ušiam ani očiam. Stalo sa. Vybral si ma. Malý zázrak, ktorému som sa rozhodla život dať a nie vziať. Každé jeho “Maminka milujem ťa” ma len utvrdzuje, že ON bola najlepšia voľba.

Jasné, že som si nevedela predstaviť ako to dám, ani aké to bude, neverila som si vtedy, neverím si občas ani dnes, ale viem, že máme blízko nás ľudí, ktorí pomôžu a nakopnú ma, keď dochádzajú sily.

Slovo strach naberie pravý význam, až keď sa stanete rodičmi, pocítila som to už na začiatku, keď skončil ako novorodeniatko na JISke. Ten istý strach prichádzal pri každej horúčke, či ďalších pobytoch v nemocnici. Verte, že by som radšej prekonala svoj strach z výšok a skočila bungee jumping.

Obavy idú v rodičovstve akosi ruka v ruke automaticky, pretože sa prirodzene o svoje dieťa strachujete. 

Aj ja sa bojím. Bojím sa toho, čo príde, pretože viem, že onedlho prídu otázky “Mami a prečo ja nemám ocka?” aká odpoveď bude ideálna, aby som neublížila tejto čistej dušičke? Povedať pravdu? Keď ani ja sama, nie som s ňou zmierená…