Prežili sme ho všetci a určite ešte príde v živote mnohokrát ALE sú také, na ktoré jednoducho nezabudnete. Nie deň D ale deň B! A ten sa len tak hocikomu nevyhýba. Najmä matkám s materskou de... radšej to nazvime krajšie🙂 sme tak trochu prispate a so zalepenymi očami.(určite nie od včerajšej maskary, prebdenej noci ani žúre lebo kto to videl žurujucu matku🙂)ale už naozaj🙂 deň začína klasicky nevyspata, spotená, ožužlane tričko, vlasy sa asi nedajú nazvať vlasmi...materská DOVOLENKA ako vyšitá. Taaak a teraz niečo vymyslieť aby dieťa na obed čo najrýchlejšie zaspalo aby som si mohla dať vytúžené kafooo. Vonku je chladno tak šup do materského centra čím iným ako autom veď mám málo najazdené, skúsenosti mizivé a tak je to VÝZVA. Už len vyjsť z domu je heroicky výkon, zase spotená... Točím volantom zase spotená...vyparkovanie ďalšia fuška...a vlastne ešte sme nikam nedorazili a ja už fakt nevládzem ALE pomyslenie na kafooo ma držalo pri živote🙂)Jazda prebehla celkom fajn lebo dieťa si žužlalo svoj dudel aj keď by som ho najradšej vyhodila cez okno teraz je to v podstate tá najúžasnejšia vec na svete lebo môžem spokojne šoférovať storočné auto vyzerajúce ako keby vyšlo z továrne. Dobre.Zaparkovane.Sice cez dve parkovacie miesta ale snáď to vodiči odpustia keď uvidia všetky tie nálepky na ňom.Cesta z auta kostrbata keďže som nevedela presvedčiť dieťa, že v papučiach nemôže ísť von🙂Tak ju nesiem na rukách pomaly nevidim pod nohy.Konečne sme dnu a nejaká teta kričí nesadaj tam s topánkami lebo je to oprate!Ako keby dieťa vedelo čo to znamená a druhá vec, že to boli papuče.Ale v pohode.Kvoli papalasom, ktorí mali prísť pozrieť MC pred voľbami všetko!Aj na dieťa nakricime veď prečo nie.Ach jaaaj.Sadnem si, vydycham sa.Dieta sa hrá.A v tomto si spomeniem, že sme tam išli kvôli hudobnej 45 minutovke.Tak zase šup vedľa do miestnosti. A ja naivná matka si myslím, že si tam posedim a oddýchnem.Prd makový!To dieťa má sto kíl a ja ho mám dvíhať na lietadlo????!!!!ste sa všetci zbláznili?!Dobre dobre... všetky mamičky to robia tak sa vschopim.Inak dosť čudné slovo🙂 Skončilo to! Normálne som zatlieskala sama sebe🙂veď si to zaslúžim;) Este sa dieťa vyblazni a pôjdeme domov.A je to tu! Problém! Sme v aute a ja neviem ako sa dostanem naspäť lebo tá cesta, ktorou som prišla nie je zjazdna aj naspäť.Chvilka paniky.Tak volám manželovi (inak to je môj záchranca v každom nečase🙂)a ten mi dá na výber asi 4 možnosti a ja všetky zavrhnem lebo mám pocit, že sa stratím aj sama v sebe! Opäť chvíľa paniky! Dosť dosť!povedalo moje ja a naštartovala som.Povedala som si, že pôjdem intuitívne veď čo!Inak intuícia má ešte nikdy nesklamala! No dobre, možno raz🙂Jedno krásne otočenie do zákazu a šup čo chvíľa sme doma.Poznate ten pocit keď naozaj neviete či zaparkujete?ALE naozaj! Ani nie pre svoju neschopnosť ale pre TO že tam nikdeee ale že nikdeee nie je miesto! Zúfalo hľadám pohľadom a konečne nájdem miesto kde je miesto aj pre NEPARKOVAČA ako som ja! Jupi!Ľudia drahí, vsetko ide skvelé!🙂AŽ kým nejdem zaradiť spiatočku a tá čudná páka, s ktorou musím stále nejako hýbať mi zrazu ostala volne v ruke?????Nieeee!To sa nerobí!To sa nerobí čerstvému vodičovi, ani matke ani nikomuuu! Keďže v aute máte dieťa tak si musíte hrýzť do jazyka aby ste z neho nevychovali vulgárneho človeka🙂Parkovat pri chodníku je super vec keď vám k tomu trčí zadok auta(je to úplne úžasné, že to bola "iba" JEDNOSMERKA) a vy máte páku na radenie rýchlostí v prdeli.Nebojte skončilo to dobre priam vynikajúco.A tak moja VÝZVA bola skutočnou VÝZVOU ani som netušila🙂A či sa vyberiem ešte autom hľadať VÝZVU?To čas a opravené auto ukážu🙂Ale jedno viem🙂 Dieťa zaspalo a ja som si dala vytúžené KAFOOO🙂)))