Vitajte v tomto týždňovom Týždni. Dozviete sa v ňom, kto je patrónom cyklistov, aké izby ponúkajú naše nemocnice, alebo čo máme robiť, ak sa pokazí výťah. A ešte aj iné poučné veci sa dozviete 🙂

• Šla som so synom (6 r.) do nemocnice na hospitalizáciu (vyberali mu mandle) a ako sme tak čakali už na oddelení na izbu (práve bola ranná vizita), sa ma pýta:
  On: „Mami? A na čo vlastne zasa čakáme?“
  Ja: „Na to, kým nás ubytujú.“
  On: „Možno nám dajú nejakú romantickú izbu...“

• Umývala som si vlasy a starší syn (6 r.) to hneď ohodnotil:
  „Jeeej mami, ty si si konečne umyla vlasy? No vidíš, hneď si krajšia... aj si ich vyvrtneš?“

• Určite poznáte obdobie, keď si na tvári rozrýpete aj to, čo sa nedá. Ja som si tak spravila riadnu ranu. Prišla som do škôlky a malá hneď utekala za riaditeľkou (boli vonku na dvore), že nech sa príde na mňa pozrieť, akú mám vyrážku 😀
  ... Dobrá hanba!

• Klasika na parkovisku, treba vybrať lístok, aby sa dvihla rampa pri vstupe. Po nákupe si hovorím, že ako fajne, pri rampe žiadna rada, dám neutrál, ručnú brzdu, odopnem pás, stiahnem okno nadoraz, pol tela vystrčím, aby som mohla strčiť lístok, ten mi vypadne z ruky a vietor ho odnáša. No fasa, teraz budem musieť vyjsť z auta a naháňať ho po parkovisku, keď si v tom uvedomím, že rampa je z nejakého, mne neznámeho dôvodu, zdvihnutá, preto tam ani nebola predo mnou rada, takže nemusím naháňať lístok, ale môžem ísť.
  Kúsok prejdem, nech môžu ísť autá stojace za mnou, tí si museli o mne pomyslieť svoje... Dávam si pás, dve autá prefrčia okolo mňa. Ďalšie tam ostalo stáť a šoférka pchá lístok...
  Poteším sa, že nie som jediná sprostá a idem domov.

• Keď sa vám niekto ponúkne, že vás odfotí a vy ste šťastím bez seba, že už konečne nebude na foto moja napriahnutá ruka, že bude na fotke viac ako polka môjho oka, že hodím reku sexi výraz... a potom uvidíte toto:

Planétu Zem čaká invázia animovanej kozmickej zábavy. Pokiaľ  ste si mysleli, že vo vesmíre je život, mali ste samozrejme pravdu. Nad dohľadom modrej planéty krúži obrovský medzihviezdny krížnik plný ufónov rôznych tvarov, veľkosti a s úplne náhodným počtom očí, uší alebo rúk. Traja mimozemskí kamaráti si naladia vysielanie teleshoppingu a okamžite sa zamilujú do špeciálneho, bezkonkurenčne najlepšieho masážneho matraca za tu najlepšiu cenu. Je báječný a musia ho mať. Rozhodnú sa, že si ho zaobstarajú a potajomky sa k nám vydajú v lietajúcom tanieri. Sú ale nemotorní, robia hlúposti a namiesto hladkého pristátia stroskotajú.

Luis je pozemský chlapec, trochu samotár a vďaka otcovi na mimozemskú inteligenciu vždy veril. Teraz rieši hrozbu toho, že bude musieť  odísť z domova na internát, keď z okna uvidí lietajúci tanier. Zvláštne kľučkuje, a nakoniec to napáli do stromu kúsok od jeho domu. Stretáva bláznivú trojku ufónov a hneď je mu jasné, že s nimi bude zábava. Jeden se tvári ako veliteľ, ale myslí iba pár minút vopred, druhý sa vyhráža, že všetkých okolo premení, i keď  to nevie, a tretí je pôžitkár a milovník života a žien z akejkoľvek galaxie. A všetci traja sa vedia premeniť na čokoľvek.

Blázniví ufóni Mog, Nag a Wabo sa s ľudským chlapcom Luisom dajú dohromady a spoločne rozbehnú veľkolepé dobrodružstvo galaktických rozmerov. Potrebujú získať vysnený matrac, poradiť si s riaditeľkou internátnej školy, skúsiť  nezanechať  za sebou úplnú púšť a tiež sa nejako musia dostať zo Zeme. A všetkých nakoniec čaká veľké prekvapenie.

Ufóni by dostali do úzkych i mužov v čiernom a k tomu zvládajú si robiť žarty zo všetkých možných sci-fi filmov, príbehov a predstáv o mimozemských civilizáciách. Okrem iného konečne odhalia, čo sa skrýva za tajuplnými kruhmi v obilí, ktoré sa vyskytujú po celom svete.

GER  – 2018;                                                                                                                                       

Dĺžka: 90 min.

Ako som už minulý týždeň naznačila, čaká vás séria tých základných receptov, vďaka ktorým si vyčarujete príjemnú oslavu aj vlastnými silami. Sú to recepty nenáročné na čas i suroviny, za ktoré ručím 🙂 Otestované sú na nejednom ochutnávačovi a ak dodržíte postup, mali by ste zožať úspech.

Dnes to budú cupcakes, konkrétne ich základná vanilková verzia. Toto množstvo vám vytastačí na 9 koláčikov štandardných muffinkových rozmerov. Tak smelo do toho!

P.S. Prvý zo série základných receptov, vanilkový korpus, nájdete tu: https://www.modrykonik.sk/blog/nesvadbovo/article/zakladne-recepty-vanilkovy-korpus-rsen74/

Na pracovnú dosku si vytiahnite:

• 1 vajce
• 100g kryštálového cukru od #korunny
• 1 vanilkový struk
• 130g hladkej múky
• 2 lyžičky kypriaceho prášku
• štipka soli
• 100 ml oleja
• 200ml mlieka

Vajce miešajte s cukrom a semiačkami z vanilkového struku niekoľko minút. Postupne prilievajte na striedačku suchú (múka, kypriaci prášok a soľ) zmes s mokrou (olej a mlieko). Miešajte iba do momentu, kým sa všetky suroviny spoja.

Článkov o tomako zvládnuť dovolenku s deťmi je veľa - tu si môžete prečítať ako psychicky zvládnuť dovolenku bez dieťaťa 🙂

Keď som otehotnela, bol to pre mňa (veeeeľmi mierne) povedané šok, ktorý som predýchávala až do pôrodu. K deťom som mala vzťah typu – milšie sú aj tak šteniatka, ale že teda niekedy vo vzdialenej budúcnosti ich budem asi možno chcieť aj ja. Život to však zariadil inak a ja som sa stala mamou v mojich 27 rokoch. Tragédiu som videla hlavne v tom, že už nebudem môcť poriadne cestovať, nakoľko som sa v roku keď som otehotnela s cestovaním poriadne rozbehla. Už počas tehotenstva som však najbližších pripravovala na to, že pôjdem určite sama (rozumej bez dieťaťa a expriateľa, ale za to s kamoškou) do Thajska, nech sa pripravia na dvojtýždňovú „varovku“.

Prvý rok Teovho života sa mi zdalo na takéto dobrodružstvo priskoro, ale druhý som si povedala – buď teraz alebo nikdy. Keď som kupovala letenky v predstihu (nakoniec som Thajsko vymenila za Sri Lanku) bola som strašná hrdinka a dva týždne off sa mi zdali veľmi málo, ale akonáhle sa blížil čas odchodu nebolo mi všetko jedno a svoje rozhodnutie som trpko oľutovala. Drobec mal vtedy necelé dva roky, boli sme na seba veľmi naviazaní a ja som sa bála, že môj výlet všetko pokazí. Nuž, ale keďže letenky nestáli 5 korún a sny sa majú plniť, rozhodla som sa ísť. Prvé dva dni mi síce nebolo všetko jedno, ale potom som si zvykla a výlet si užila ako sa patrí..Teuško bol zatial v tých najlepších rukách a starali sa o neho na striedačku – tatino a dve super babiny,ktorým som fakt vďačná, že mi tento výlet umožnili. Bála som sa, že či sa po príchode na mňa Teo nebude hnevať alebo na mňa nedajbože zabudne, ale všetko bolo ako keby som ani neodišla..Každý druhý deň sme spolu skypovali alebo som aspoň posielala videá. Vtipné bolo, keď si Teuško pozeral video so slonmi a myslel si, že jedného takého živého donesiem  Možno niekto zastáva názor, že ak už mám dieťa mám cestovať len s ním, ale ja nesúhlasím. S Teuškom by som si neužila osemhodinovú cestu špinavým vlakom za euro päťdesiat, východ slnka na hore Little Adam´s Peak, lekcie surfovania, či couchsurfing u domácich. Aký máte názor na takéto cestovanie vy?