Všetci sme pravdepodobne vyrástli na "Urob čo ti hovorím!" a snažíme sa to posunúť aj na ďalšiu generáciu. Naše deti však inštinktívne vedia, že takéto niečo nefunguje. Čo úspešne funguje je "Urob čo robím ja". Deti robia oveľa prirodzenejšie to, čo robíme my, než to, čo im povieme aby urobili. A predovšetkým, ak je v tom čo hovoríme a robíme značný nesúlad.

Láska a rešpekt sú dve najdôležitejšie časti vo vzťahu s našimi deťmi a ak prejavíme lásku a rešpekt, dostaneme lásku a rešpekt naspäť.

Hmm, super jednoduché pri deťom, ktoré poslúchajú, ale ako to zvláduť pri ne-poslušných deťoch?

Je to v podstate úplne jednoduché!

K tomu, aby sme dosiahli láskavý a rešpektujúci vzťah s deťmi  je dôležité  "vidieť" v nich to dobré. A "vidieť" to aj v tedy, keď sa ne-správajú podľa našich predstáv.

Za každým správaním sa našich detí je skrytá nejaká potreba, ktorú sa my rodičia potrebujeme naučiť vidieť a porozumieť jej.

Pred 2 mesiacmi, som sa stala tzv. Dvojmatkou... Rodila som prirodzene, a hoci mi od 7 mesiaca hrozil predčasný pôrod, ešte som si o jeden deň nosenie predĺžila.. K nášmu čertovi (čo je veľmi slabé slovo) pribudla sestrička. V podstate je to dobré a kľudné dieťa.. Niektoré ma teraz asi budú preklínať, v noci sa kojíme len raz :D ale nie o tom som chcela.. Doteraz som každú dvojmatku obdivovala, teraz som ňou ja a cítim sa po 2 mesiacoch na ústavnú psychiatrickú liečbu..Hlavne pri tom Čertovi je to veselé.. Ráno ísť do škôlky, nie je problém.. Vstať nie je problém pre nášho Čerta.. On vstáva o pól 6,čiže problém s tým máme my.. Obliekanie, jedenie, a obúvanie :D ja to ani opísať nemôžem.. Sa ani hádam nedá..po ceste do školky(chodíme pešo pol km) 300 otázok prečo, samozrejme keď príde na otázku prečo svieti slnko na nebi, už strácam odpovede a odpoviem "Nemel už!".. Susedove deti upratujú spolu s mojím synom (aspoň môj muž to tvrdí, že pri tomto hlasovom podaní určite), vety ako Nerob! Nechytaj! Upratuj! Jedz! Rýchlo! Používam asi 100x za minútu.. To že jednou rukou žehlím, nohou hojdám malú a pritom spievam na želanie, je u nás taká rutinná záležitosť..Ísť vonku je totálne adrenalínový zažitok, nehovoriac o tom, že atléti môžu ísť do riti, popri svaloch na mojich nohách.. A kúpanie???totálna malina!! Jedno decko reve vo vani, druhé na gauči.. Radosť.. Že keď idem Čerta uspávať (áno som otrasná matka 3 ročný nespí sám) susedovci nám musia hrať na harmonike a ja spievam, na to som si už tiež zvykla.. Kojenie a hranie sa s autami zároveň tiež patrí medzi disciplíny, ktoré milujem, nehovoriac o nakupovaní.. Totálny relax.. V košíku 7 pinguinov, 2 vanilkové mlieka, Kubík a samozrejme chrumky.. Pohľad do košíka vo mne urobí akýsi blok a ja si ani za toho... Neviem spomenúť načo som išla.. A večer, keď si konečne sadnem na gauč (po 2 hodinovom koncerte so susedmi) mi moja polovička zahlási:"Ako dobre som to dnes s deťmi zvládol, ešte že máš takého šikovného muža.." už naozaj stojím pri skrinke s liekmi a váham nad diazepanom.. Aha.. Nespomenula som kávu.. Tú si robím o hodinu skôr, aby som si vypila v kľude.. Ešte sa mi to za 3 roky nepodarilo 🙂 Milujem svoje deti, aj svoj život.. A hold Vám mamičky, čo ste dvojmatky, trojmatky a tak ďalej.. 🙂 veselý zajtrajšok prajem 🙂