Dnes je tomu už pol roka, čo naša Hviezdička žiarí každým dňom jasnejšie a prináša nám radosť do našich sŕdc. Každý deň pociťujem radosť a vďačnosť, že prišla na tento Svet. Hoci nie som veľmi dobrá v písaní, mám potrebu sa podeliť o svoj zážitok z pôrodu. Veľmi si prajem, aby týchto pár riadkov, Vás budúce mamičky, inšpirovalo a pomohlo nepodľahnúť ukotveným predstavám o bolestivom a hrôzostrašnom pôrode. 

Rovnako ako väčšina prvorodičiek som sa veľmi obávala pôrodu. Hrôzostrašné príbehy mojich kamarátok moje obavy len posilňovali. Začali sa mi snívať dokonca divoké sny o pôrode, až som si povedala a dosť! Hlboko v srdci som bola presvedčená, že takto to predsa fungovať nemôže. Stačí si sadnúť za počítač a na internete sa hneď dozviete, že ženské telo je stvorené na to, aby bábätko bolo 9 mesiacov v bezpečnom prostredí, kde sa môže vyvíjať a rásť a keď príde deň P je pripravené s takmer minimálnou námahou priviesť to úžasné stvorenie na tento Svet. Už len tento fakt ma upokojoval. Ako čas plynul a bruško mi rástlo, jedna známa mi poradila, že by som si mala pozrieť niečo o HYPNOPORODE. Hneď na druhý deň som objavila knihu Hypnoporod, ktorá ma definitívne utvrdila v tom, že pokiaľ nebudem zasahovať obavami do pôrodu, telo spolu s bábätkom sa o všetko postarajú. Každou stránkou knižky som sa viac tešila, kedy príde ten deň a ja zažijem prerod z obyčajného dievčaťa na bohyňu matku. V prvej časti knihy je opísaný hypnoporod ako taký, v druhej časti sú popísané vizualizácie, relaxácie a dychové cvičenia. Povedala som si, že to skúsim. Ak to zaberie bude to super a ak nie? Zvládli to iné, zvládnem i ja. Zhruba mesiac pred termínom pôrodu som objavila internetový kurz hypnoporodu . Určite odporúčam (extatickyporod.sk) a týmto spôsobom sa chcem poďakovať Veronike, pretože prispela k tomu, že môj pôrod prebehol nádherne.

V deň termínu som šla na kontrolu do nemocnice, kde mi oznámili, že mám kontrakcie (necítila som ich. Kontrakcie som ani nevnímala. Jedine keď som šla na kontrolu, tak pri  sledovaní záznamu ako skáče niekedy veľmi vysoko som cítila príjemné elektrizujúce vibrície), že sa otváram a nechajú si ma tam. Keďže som s tým vôôôbec nerátala, pretože som sa cítila perfektne, zľakla som sa, veď som so sebou nemala ani veci. Moje počiatočné preľaknutie spôsobilo, že pôrod sa spomalil. Prvý deň v nemocnici a nič zaujímavé sa nedialo. Chodila som na kontroly (kontrakcie som mala, ale trošku sa spomalili), na príkaz lekárov som držala hladovku (čo keby sa to spustilo). Bola som tak trochu nešťastná. Nič sa nedeje a predsa ma tam držia. Nedalo sa nič robiť a tak som sa držala svojho. Pozerala som komédie, počúvala relaxačnú hudbu, dýchala si.  Druhý deň hneď ráno sa lekári pokúsili môj pôrod posúriť oxytocínom. Nezabralo to a navyše som dostala spolubývajúcu. Doobeda prišla a ku večeru už mala bábo. Cítila som sa ako Rachel z Priateľov. Ženy prichádzali a odchádzali a ja stále otvorená tak na 2 cm a nič. Na tretí deň mi doktor dal vyvolávačku. Konečne sa to pohlo. Naďalej som pozerala komédie, púšťala si vtipy, robila si na izbe "diskotéku". V ten deň sa konečne uvoľnila aj samostatná izba. Hneď po presťahovaní som šla na kontrolu a doktor sa rozhodol, že mi pretrhne plodové obaly, aby to trošku urýchlil. Bolo približne pol štvrtej. 

Od toho okamihu sa to konečne supustili. Už cestou na izbu som cítila posun. Asi to tak malo byť a moja lasinka čakala na samostatnú izbu. Nastal trojhodinový kolobeh, ktorý mi prišiel ako pol hodinka.  Je to pravda, že keď sa ponoríte do svojho vnútra, vnímanie času sa úplne zmení. Každú pol hodinu som chodila na kontrolu, takže mi to zbehlo raz dva.  Myslím si, že žiaden pôrod nie je rovnaký. Niekto sa prechádza, niekto skáče na lopte. Ja som najviac času trávila v kúpelni. Striedavo som sa sprchovala teplou vodou a chodila na WC.  Pri tom som mala nahlas zapnutú telku. Keď išiel Duel snažila som sa odpovedať na otázky a tým zamestnať myseľ, aby si telo mohlo robiť svoju prácu. Naozaj to FUNGOVALO. Pekne som si dýchala, sprchovala, hrala duel. Necítila som bolesť ako takú. Cítila som tlak, silu, hovorila som si afirmácie a dôverovala svojmu bábätku, že presne vie ako sa má narodiť. Zrazu v sekunde som na WC zaspala. Vôbec netuším ako dlho som spala no keď som sa prebrala, rýchlo som vstala, že musím ísť na kontrolu na sálu a v tom to prišlo. Potreba tlačiť. Už je to tu. Pamätám si, že začínalo prvé kolo 5 proti 5. Myslela som, že porodím priamo tam, ale nejako som to prešla až na sálu. Sestričky ma pripravili na pôrod, pribehol doktor a šlo sa na to.  Pamätám si doteraz na ten úúúžasný pocit keď prišla vlna (kontrakcia). Veľmi zaujímavé bolo, že moje telo mi nadlo na vedomie, že mám tlačiť v podobe zvuku. Keď prišla vlna, akoby mi zaznel gong a mňa opantala elektrizujúca sila. Bolo to niečo tak úžasné. Aj keď Hypnoporod vo vypudzovacej fáze neodporúča tlačenie, mne to prišlo ako najlepšií spôsob, aj keď som ho podporila dychom a vizualizáciou vodopádu. Ako vychádzalo bábo von bol to úžasný uvoľnujúci pocit. Keď vychádzala von, otvorila som oči a videla tie nádherné vlásky a to drobné telíčko. Je to neopísateľný krásny pocit. Moja malinká bola na svete, zvuk gongu odznel a ostal už len krásny láskyplný pokoj a ticho. Cítila som sa úžasne, silná a plná energie. Myslím, že nikdy som sa necítila tak fantasticky ako vtedy večer.

Prajem zažiť minimálne taký skvelý pôrod ako som mala ja každej žene. Vraj detičky, ktoré sa narodia Hypnopôrodom sú spokojnejšie a menej plačú. Neviem či je to pravda, ale môžem povedať, že moja dcérka od narodenia je veľmi spokojná takmer nikdy neplače a veľmi veľa sa smeje. Ďakujem hlavne mojej dcérke a môjmu telu, pretože vďaka nim bol môj pôrod tak krásny zážitok. 

Už keď som šťastná a spokojná ležala na izbe, sestrička, ktorá mala službu mi prišla až nechápavo povedať, že ani nevedeli, že idem rodiť. Keď som šla na sálu, musela som prejsť okolo sesterskej izby. Že len videli ako si kráčam okolo a zrazu vidia na sálu utekať doktora =D

Náš Luky v októbri minulého roka prvýkrát vo svojom živote trochu vážnejšie ochorel. Najprv začal sopliť, čo sa mu behom niekoľkých hodín "pretavilo" do neutíchajúceho kašľa. Kašeľ sa tak stupňoval, až prerástol v piskľavé dýchanie. Ostatné si môžete domyslieť...áno skončili sme žiaľ v nemocnici. Mal obštrukčnú bronchitídu. Odvtedy sa mu to neustále každé 2-3 týždne vracalo. Vždy som to už vedela podchytiť včas a malý teda skončil v domácej liečbe "len" na antibiotikách. Naposledy nám už pediatrička a aj lekári na pohotovosti odporučili kúpiť pre Lukáška inhalátor. Samozrejme, čo by sme len neurobili pre to, aby bol zdravý...tak do niekoľkých hodín bol inhalátor doma.

Čo je inhalácia...

Ihneď sme teda začali inhalátor používať. Luky inhaloval počas choroby minerálnu vodu Vincentku pomocou tvárovej masky. Inhalácia je totiž vdychovanie látok, ktoré sú rozptýlené na miniatúrne častice, čo má liečivé účinky. V tomto prípade to bola minerálka. Ono je totiž to rozdiel, ak sa naparujete nad horúcim hrncom (čo si pri malých deťoch neviem predstaviť, tobôž nie pri mojom akčnom synovi 😀 ). Inhalátor totižto rozptyľuje inhalovaný roztok na miniatúrne čiastočky- ktoré preniknú až do dolných dýchacích ciest a teda aj do pľúcnych alveol. To sa však pri klasickom naparovaní nedeje- častice pary sú príliš veľké a preniknú len do nosohltana. Čiže inhalovanie pomocou inhalátora je oveľa efektívnejšie, čo sme napokon uvideli aj sami- Lukáškovi sa oveľa lepšie dýchalo už po prvom inhalovaní a konečne prespal celú noc. Do dvoch dní bol fit.

Odvtedy sme začali poctivo inhalovať každý deň. Doporučenia na dĺžku inhalácie sú rôzne- je to od 5-20 minút 2-3-krát denne. My inhalujeme 10 minút 2-krát denne, vždy večer, keď už bol taký kľudnejší. Odkedy pravidelne inhalujeme (od Decembra minulého roka) je Lukáško zdravý. Žiaden kašeľ, ani len soplík.

Čo ak moje dieťa nechce inhalovať?

Aj Lukáško nechcel inhalovať, spočiatku sa inhalátora bál. My mu už však vždy pri inhalácií pustíme rozprávku a následne mu dáme inhalátor k tváričke. Spočiatku sme mu len pridŕžali inhalačnú masku pri tváričke, teraz už znesie, aby ju mal gumičkou pripevnenú k tváričke, dokonca si inhalátor sám prikladá. Vysvetlili sme mu, načo je inhalátor v jeho "detskom" jazyku. Lukáško je veľmi vnímavý a šikovný a rýchlo aj sám vedel, že mu inhalátor robí dobre. Odporúčam teda dieťa niečím motivovať- či už odmenou za inhaláciu, alebo pustením obľúbenej rozprávky. My Lukáškovi púšťame jeho obľúbenú Fíhu, takže vydrží inhalovať ešte oveľa dlhšie ako len 10 minút 🙂 . Mimo toho, k inhalátoru boli dve gumené zvieratká, ktoré sa dajú pripevniť na inhalátor a teda majú rozptýliť pozornosť dieťaťa. Prípadne môžete dieťaťu ukázať, že aj jeho obľúbený plyšový macko inhaluje, alebo vy, starší súrodenec a podobne...Každý rodič si pozná svoje dieťa najlepšie a vie, čo na neho platí/neplatí. Ak však vôbec nechce, stačí, ak bude mať inhalačnú masku/náustok aspoň v dostatočnej blízkosti (napríklad zavesený na krku) aby dokázalo dieťa vdýchnuť rozptýlenú inhalačnú látku.

Boli časy, keď som prípravu kysnutého cesta nenávidela. Takzvané časy predrobotové 🙂 Prsty zalepené až po dlane lepkavým cestom, presilená ruka a veľmi nevábny výsledok.

A potom som objavila zázrak menom domáca pekáreň a začalo sa pečenie podľa môjho gusta. Všetko šupnúť do robota, zapnúť správny program a po hodine a pol sa vrátiť a nájsť hotové, nelepkavé cesto. Odvtedy som začala recepty na kysnuté cesto doslova vyhľadávať, takže ich mám v zálohe slušnú kôpku.

Dnes už pekáreň na chlebík nepoužívam, ale na robot s hnetacím hákom nedám dopustiť. Vďaka nemu je cesto správne vymiesené a ja už iba pripravím náplň, aby sme si na raňajky mohli užívať domáce sladké pečivo 🙂

Tento chlebíček je ideálny aj pre prípravu s deťmi, lebo má byť tak trochu nedokonalý. Malí pomocníci vám môžu potrieť jednotlivé kúsky náplňou a naukladať ich do formy. A spoločné zážitky z kuchyne plné prstov od múky a tajného testovania surového cesta žiaden tablet nenahradí 🙂

Potrebovať budete:

• 1/4 hrnčeka teplej vody
• 15g čerstvého droždia
• 1/4 hrnčeka cukru od #korunny
• 20g roztopeného masla
• 1/3 hrnčeka mlieka
• 3 hrnčeky hladkej múky
• 2 vajcia
• štipka soli