Pred 2 mesiacmi, som sa stala tzv. Dvojmatkou... Rodila som prirodzene, a hoci mi od 7 mesiaca hrozil predčasný pôrod, ešte som si o jeden deň nosenie predĺžila.. K nášmu čertovi (čo je veľmi slabé slovo) pribudla sestrička. V podstate je to dobré a kľudné dieťa.. Niektoré ma teraz asi budú preklínať, v noci sa kojíme len raz :D ale nie o tom som chcela.. Doteraz som každú dvojmatku obdivovala, teraz som ňou ja a cítim sa po 2 mesiacoch na ústavnú psychiatrickú liečbu..Hlavne pri tom Čertovi je to veselé.. Ráno ísť do škôlky, nie je problém.. Vstať nie je problém pre nášho Čerta.. On vstáva o pól 6,čiže problém s tým máme my.. Obliekanie, jedenie, a obúvanie :D ja to ani opísať nemôžem.. Sa ani hádam nedá..po ceste do školky(chodíme pešo pol km) 300 otázok prečo, samozrejme keď príde na otázku prečo svieti slnko na nebi, už strácam odpovede a odpoviem "Nemel už!".. Susedove deti upratujú spolu s mojím synom (aspoň môj muž to tvrdí, že pri tomto hlasovom podaní určite), vety ako Nerob! Nechytaj! Upratuj! Jedz! Rýchlo! Používam asi 100x za minútu.. To že jednou rukou žehlím, nohou hojdám malú a pritom spievam na želanie, je u nás taká rutinná záležitosť..Ísť vonku je totálne adrenalínový zažitok, nehovoriac o tom, že atléti môžu ísť do riti, popri svaloch na mojich nohách.. A kúpanie???totálna malina!! Jedno decko reve vo vani, druhé na gauči.. Radosť.. Že keď idem Čerta uspávať (áno som otrasná matka 3 ročný nespí sám) susedovci nám musia hrať na harmonike a ja spievam, na to som si už tiež zvykla.. Kojenie a hranie sa s autami zároveň tiež patrí medzi disciplíny, ktoré milujem, nehovoriac o nakupovaní.. Totálny relax.. V košíku 7 pinguinov, 2 vanilkové mlieka, Kubík a samozrejme chrumky.. Pohľad do košíka vo mne urobí akýsi blok a ja si ani za toho... Neviem spomenúť načo som išla.. A večer, keď si konečne sadnem na gauč (po 2 hodinovom koncerte so susedmi) mi moja polovička zahlási:"Ako dobre som to dnes s deťmi zvládol, ešte že máš takého šikovného muža.." už naozaj stojím pri skrinke s liekmi a váham nad diazepanom.. Aha.. Nespomenula som kávu.. Tú si robím o hodinu skôr, aby som si vypila v kľude.. Ešte sa mi to za 3 roky nepodarilo 🙂 Milujem svoje deti, aj svoj život.. A hold Vám mamičky, čo ste dvojmatky, trojmatky a tak ďalej.. 🙂 veselý zajtrajšok prajem 🙂 

Ahojte vsetci veľkí aj malí, škôlkari, školáci i dospeláci či baby a dedkovia. Chcete sa zabaviť a niečo sa naučiť? Precvičiť pamäť a predísť odumieraniu mozgových buniek?

Tak hurá na to!

Albi hra V kocke vám ponúka veľa možností ako tráviť čas a dať deťom to najcennejšie čo môžeme - nás čas a pozornosť.

Dostali sme šancu testovať tieto hry. Jednu od 4 rokov - Moje prvé obrázky už doma máme, ale keďže ju hrávajú deti často, poznajú ju už spredu aj odzadu. Dlho očakávaný balíček slávnostne dorazil aj vďaka susedovi, lebo nikto nebol v čase doručenia doma. Deti skákali okolo neho ako divé a so zatajeným dychom čakali, čo sa skrýva vo vnútri.

Tak vzhľadom k veku našich deti sme dostali hry V kocke dve a rôzne – Mestá a Rozprávky. Deti to museli hneď aj vyskúšať, však nová hrá a pravidlá už poznajú. Tak sme drtili Rozprávky 2 hodiny.

Prekvapili má zaujímavé otázky, veľmi vhodné pre predškolákov ako otázky na – je hore, je dole, je pred ním, je pod ním?? Vhodné na učenie pre menšie deti, aby poznali význam týchto slov. Rozprávky sú použité aj známe aj menej známe, čiže deti sa nemôžu spoliehať na to, čo si z tej danej rozprávky pamätajú. Na každej kartičke je obrázok a k nemu je dopísaná jedna veta, z ktorej aj môžeme prípadne vydedukovať odpoveď na niektorú otázku zo zadnej strany. Ako mínus vnímam to, že ak hru hrajú menšie deti, nevedia si ju samé prečítať. A tiež deti ako prváci, ktorým to môže dlhšie trvať, môžu svoj limit 10 sekúnd minút len na čítanie vety a nie na pozorovanie obrázka. My sme to riešili tak že vždy niekto nášmu predškolákovi tu vetu vopred prečítal. Našli sme aj chybu na jednej kartičke – Alica v krajine zázrakov, kde máš povedať farbu Alicinej mašle ale na obrázku mašľu nemá.

Musím sa dobrovoľne priznať, že druhú hru- Mesta od 8.rokov sme sa hrali len 2krát, keďže mám len 1 dieťa nad tento vek, ale stanovený limit jej bol veľmi krátky, aby si pozrela členitý obrázok aj prečítala cudzojazyčné názvy a zapamätala si to. To ju znechutilo. Posunula by som vekovú hranicu tejto Kocky na vyšší vek.

Hru sme prvý krát videli na oslave, kde ju dostali do daru a testovali hromadné všetky deti. Mala veľký úspech. Ale stále je dosť ľudí, čo ju nepozná, lebo podľa našich skúsenosti boli u nás ďalšie 4 deti počas tých 2. týždňov a nikto ju nepoznal. Takže milé Albi, hurá propagovať túto zaujímavú a zábavnú hru. U každého mala úspech a radi sa ju hrajú všetci. Je prakticky zabalená v skladnej kocke, čo je praktické na balenie na výlet, dá sa hrať v aute, v stane, na kúpalisku. Pravidlá sú jednoduché, avšak vždy potrebujete 1 osobu, čo vie čítať.

Všetkým želám veľa spokojných chvíľ strávených aj vďaka tejto hre s vašimi pokladikmi, či už doma, alebo na dovolenke či inde. ďakujem Modrému koníku a Albi za možnosť testovania.