Dve tretiny nášho tela tvorí voda. Telo musí prijímať pitím približne 1,5 až 2,5 litra vody za deň. Okrem toho si vodu vyrába organizmus sám pri spaľovaní živín – metabolickými cestami. Nespotrebovaná, zužitkovaná voda sa z tela vylučuje najmä močením, únikom vodnej pary pri dýchaní a samozrejme potením.

Pitný režim je systém doplňovania tekutín stratených z ľudského organizmu pri bežných ale najmä náročnejších činnostiach. Je neoddeliteľnou súčasťou výživy vrátane regenerácie organizmu.

Pre správne dodržiavanie pitného režimu platia 3 základné princípy:

Princíp správneho nápoja –

Hlavnou látkou pre život ľudského organizmu je voda. Ostatné nápoje sa od čistej vody odlišujú svojim obsahom cukru, dochucovadiel a konzervačných látok. Každá z týchto ingredencií má svoje špecifiká, ktoré ju vylučujú z vhodnosti pre pitný režim, pretože zvyšujú spotrebu vody v biochemických procesoch. Preto ich konzumácii by sme mali úmerne prispôsobiť aj konzumáciu vody v pitnom režime.

Princíp správneho času –

Ozajstný knihomoľ je vždy rád, keď má stále k dispozícii nové a nové knihy. Aj keby mal len jednu novú doma, len nech vie, do čoho sa pustí po prečítaní tej aktuálnej. Ja patrím medzi tých, ktorí milujú kopy pripravených kníh. Vzhľadom na málo času, ktorý mám, pretože som neustále zavalená prácou, tá kopa stále rastie a rastie, pretože doslova bažím po nových knihách. Je niekoľko spôsobov, ako sa k nim dostanete od kúpy cez knihobúdky až po knižnice. Lenže, ako si vyberáte vy? Ja si niekedy, bohužiaľ, vybrať ani neviem. A preto som sa rozhodla predstaviť vám môj pohľad na pozitívne a negatívne stránky knižníc či kníhkupectva.

Knižnica

Miesto, ktoré od nepamäti slúži ako chrám múdrosti a duchovných zážitkov, by malo predstavovať prvý kontakt malého dieťaťa so svetom popísaných stránok a farebných prebalov. Jasné, že aj doma má knižky a to rôzne. Začína gumenými obrázkovými a pokračuje leporelami a rozprávkami. Lenže, prečo mnohé matky berú svoje deti do knižnice? Nie je to len preto, aby si ony požičali nejakú ľúbostnú literatúru s nádychom erotiky, ale aby sa práve ich ratolesti učili, ako sa správať ku knihám ako niečomu vzácnemu či ako k cudziemu majetku, ktorý môžeme užívať po dodržiavaní istých podmienok.

Knižnice ma odjakživa fascinovali a to predovšetkým tie v starých budovách. Ich veľkolepé priestory, nádherné oblúkovité stropy, staré drevené police... to všetko vo mne ako čitateľovi vyvoláva pocit výnimočnosti, preto som milovala Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorú som ako študentka často navštevovala. Takže prvá veľká a nezanedbateľná výhoda vlastnenia čitateľského preukazu sú práve pompézne priestory útočiace na váš zrakový zmysel a vytvárajúce príjemnú atmosféru. Bohužiaľ, nie všetky knižnice majú takúto možnosť.

To, že si svoj domov nezahlcujete knihami, ktoré ste už prečítali, a ktoré zaberajú priestor novým či pre vašu dušu významnejším, je ďalšie plus. Nemusíte míňať svoje peniaze. Jednoducho zájdete do knižnice, požičiate si naraz aj desať kníh a po prečítaní ich rovno vrátite, takže nemáte výčitky svedomia, že ste zaútočili na svoje financie.

Biblioboxy sú presne pre mňa. Neviem, kto túto myšlienku navrhol a zrealizoval, ale mám pocit, že sa snažil vyhovieť práve mojej prokrastinačnej povahe. Vždy si všetko odkladám na poslednú chvíľu, preto sa mi často stáva, že nestíham knižky vrátiť resp. som šťastná, že mám aspoň tri minúty na to, aby som odparkovala auto pred knižnicou, prebehla cez cestu a vhodila knižky do biblioboxu. Perfektný vynález. 🙂