Prsia sú symbolom krásy každej ženy. Príroda však niekedy nie je štedrá a nenadelí  každej žene krásny a plný dekolt. Pre sebavedomie sú pekné prsia veľmi dôležité a kvôli nim sú ženy ochotné podstúpiť rôzne zákroky. Patríte k nim aj vy? Predtým, ako sa odhodláte k takému radikálnemu kroku, by ste mali poznať tie správne informácie.

Silikónové prsia a obmedzenia

Väčšina žien sa rozhodne pre silikónové prsia. Prsia po zákroku vyzerajú krásne. Avšak, predsa je to chirurgický zákrok a vyžaduje si aj práceneschopnosť. Často sa nezaobíde bez komplikácií a obmedzovania. Aké problémy môžete očakávať?

• Bolesti. Niekoľko dní po plastickej operácii trpia ženy bolesťami v oblasti pŕs. Tento stav môže v niektorých prípadoch trvať aj týždeň. Tomuto sa nedá vyhnúť, jedinou možnosťou, ako to prežiť, je brať lieky proti bolesti, čo nie je veľmi priaznivé pre organizmus.
• Jazvy. Keďže plastika prsníkov je chirurgický zákrok, ostávajú po ňom jazvy. Hojenie týchto jaziev môžete trvať pol roka až rok.
• Infekcie. Najčastejšie ženy udávajú problémy so zápalmi a infekciami v okolí jaziev, ktoré ostali po zákroku. Často si to vyžaduje aj antibiotickú liečbu.
• Nosenie elastickej podprsenky. Mesiac až dva sa nosí nie veľmi sexy elastická fixačná podprsenka. Neskôr ju ešte treba nosiť pri športe.
• Nemožnosť športovať. Ženy, ktoré sú športovo aktívne, nemôžu pokračovať v tomto nasadení tak, ako boli zvyknuté. Takisto nie je vhodné zdvíhanie bremien ani posilňovanie.
• Výmena implantátov. O tom, že silikónové implantáty treba vymieňať v pravidelných intervaloch, teda približne každých 5-10 rokov, sa veľa nehovorí. Znamená to, že jedny implantáty vám nevydržia celý život. Informujte sa vopred o dĺžke intervalu výmeny silikónov.
• Obmedzenie sexuálneho styku. Sex po operácii nie je až taká zábava. Treba dávať pozor na prsia, žiadne divoké šantenie a užívanie si nového „prírastku“ na tele, nepripadá do úvahy. Aspoň mesiac. Partner bude musieť počkať.

Zväčšenie vlastným tukom – iné ako silikóny?

Sú ženy, ktoré neznesú myšlienku na to, že sa v ich tele nachádza nejaká chemikália. V tom prípade existuje možnosť dať si ich vyplniť vlastným tukom. V mnohých bodoch je táto metóda lepšia ako prvá. Je to veľmi šetrný zákrok s minimálnou záťažou pre ľudský organizmus. Pri tomto spôsobe zväčšovania pŕs sa dajú zväčšiť prsia o jednu veľkosť. Aké sú rozdiely v porovnaní so silikónmi? 

Často krát som od známich, čo sú mamičkami dlhšie (hoc aj o pár mesiacov) počula, že nechávajú bábätká vyplakať. Nikdy som tomu nechápala, aj keď mi moja mama a babka radili nechať malého v postieľke plakať, že veď aj ja som tak bola "vychovávaná". No mne to nedá, a to už len z jedného jediného dôvodu. 

Raz som čítala akýsi článok o tom, prečo deti v sirotinci neplačú a po prečítani článku som plakala ja. Žena, ktorá v jednom pracovala, rozprávala o tom, ako to tam prebieha. Keď sa dieťatko dostane do sirotinca plače, plače veľa až kým od únavy nezaspí, zobudí sa a zase plače. Volá tak svoju mamu, ktorá ale už nepríde a neuteší ho, a tak ďalej plače lebo ho nemá kto utíšiť. V jeden deň však prestane, v ten deň totiž zistí, že už k nemu mama nikdy nepríde, aby ho utíšila. 

Od toho momentu, čo som si toto prečítala som sa rozhodla, že moje dieťa nepocíti tú bezmocnosť a osamelosť, aspoň nie keď budem nablízku. A od vtedy ho nosím. A nosím ho každý deň, aby cítil to čo pozná, mňa. Lebo bábätká nič iné ako mamu nepoznajú, poznajú len ju, jej teplo, tlkot jej srdca, jej dych a hlas.

Možno robím chybu ako mi staršie ročníky hovoria, možno bude rozmaznaný, možno bude nesamostatný a možno nebude ani jedno. Mamou som príliš krátko aby som to zistila. Jedno už som sa ale naučila, a to že moje dieťa mi plačom hovorí čo mu je, čo potrebuje. Hoc má dva mesiace každý plač má iný, keď potrebuje papať, keď je unavený, keď ho niečo bolí, keď potrebuje kakať a keď potrebuje spoločnosť. Nikdy neplače len tak, lebo ho to baví. Áno, niekedy sa nevyhnem vytrvalému plaču, keď sú problémy s bruškom. Ale snažím sa mu pomôcť a keď všetko zlyhá som aspoň pri ňom, aj keď tá bezmocnosť vtedy bolí. Možno na to naozaj raz doplatím, ale teraz sa mi to zdá byť najlepšie. 

Určite nie som expert na deti, ale som expert na to svoje, tak ako každá milujúca mama. 🙂