Veľmi ma potešilo, keď ste ma vybrali na testovanie mäsa v BILLA. Mäsko máme veľmi radi.

Náš prvý nákup bol úplne jasný a presne som vedela čo chcem kúpiť. Mala som v pláne kúpiť kuracie prsia ale kedže v ponuke neboli, správna gazdinka sa vie vždy vynájsť a poradí si. Kúpila som teda kuracie stehná vykostené.

Po otvorení balenia som bola milo prekvapená.Mäso bolo krásne ružové, nesmrdelo, neplávalo v žiadnej odpornej tukutine a neboli na nich žiadne kostičky, čo sa mi u iných dodavateľov mäsa stávalo často.

Z mäsa sme si urobili čínke opečené ryžové rezance s kuracím mäskom. Pozvali sme na ochutnávku aj švagrovcov. Mäso bolo veľmi chutné a mäkkučké.

Kvôli hovädzinke sme sa trošku nachodili, kedže v prvej BILLA bolo len jedno balenie a na obed sme pozvali i starkých. Takže mäsa bolo treba viac. V košíku skončilo hovädzie stehno.

Ale stálo to za to. Po otvorení balenia mäsko krásne voňalo. Takéto voňavé hovädzie mäso sme ešte nemali. Nebolo mastné, bolo nádherne bordové.

“Mami, nezhasínaj. Bojím sa tmy.” Je vám to povedomé? Malvínka síce ešte v noci spí ako dudok, no podľa odborníkov je strach z tmy často spojený s rozvojom fantázie, ktorý sa začína okolo 3. roku života. Preto sa už teraz začínam zamýšlať nad tým, čo by mohlo pomôcť v boji proti strachu z nočných strašidiel.

Vypytovala som sa kamarátok a každá má trochu iný prístup, na ktorý nedá dopustiť. Rozhodla som sa, že vám ich všetky spíšem, aby ste tiež mali proti nočným strašidlám nejaké náboje 🙂. A aby ste mi poradili, ktorý z nich vám pripadá najlepší.

Pozor na televíziu

Televízia je jednou z najčastejších príčin nočného strachu. A to vaše deti ani nemusia sledovať krváky alebo kriminálky. Veci, ktoré pre dospelého strašidelné nie sú, môžu v detských hlavičkách po zhasnutí svetla spustiť hrozivú prehliadku. Davájte preto pozor, na čo sa vaše dieťa pred spaním pozerá a ideálne obmedzte televíziu pred spaním úplne.

Rozprávajte sa

Kamoška Alena mi povedala, že najlepšie je, keď sa s deťmi hneď od začiatku o ich obavách rozprávate. Keď pristúpite k strachu ako k reálnemu problému, ktorý si zaslúži rešpekt. Skúste sa detí opýtať, čo si myslia, že by sa mohlo stať a či si myslia, že ich predstavy sú skutočné. A hlavne ich obavy nezosmiešňujte alebo nezľahčujte. Aj keď v detskej izbičke strašidlá nie sú, detský strach tam je určite.

Zubná kefka bola podľa Lemelson - MIT Invention Indexu v roku 2003 vyhlásená  za inováciu číslo jeden, bez ktorej si ľudstvo nevie predstaviť život, čím predbehla aj mobil, počítač alebo auto. No tiež ste sa už zamýšľali nad tým, čo bolo pred ňou? Ako si umývali zuby naši predkovia? A prečo je vynález dnešnej zubnej kefky taký významný? 

3500 rokov pred našim letopočtom obyvatelia starého Egypta a Babylončania už poznali prakefku, ktorou bola akási žuvacia tyčinka. Konárik, najčastejšie zo Salvadory perzskej, z jednej strany ohrýzli tak, že z neho trčali jemné vlákna a jeho druhou stranou si vyberali zbytky jedál zpomedzi zubov. Tí bohatí na to používali zlaté špáradlá. 

Žuvacia tyčinka sa stále používa v afrických a austrálskych kmeňoch, krajinách Blízkeho Východu a Ázie a na popularite začína naberať i v Európe. Miswak sa výborne predáva vďaka mnohým zdraviu prospešným faktorom, akými sú liečivé účinky na paradentózu a zápal ďasien. Výskumy ukázali, že obsahuje mnoho blahodarných chemických látok nielen pre chrup, ako napríklad fluorid, vápnik, chloridy, vitamín C alebo kyselinu salicylovú. 

1600 rokov pred našim letopočtom starovekí Číňania túto tyčinku vylepšili tým, že si ju začali vyrábať z aromatických konárikov, čím získali navyše svieži dych. Predkovia z našich geografických šírok zvykli žuť rastliny podobné bodliakom a ako zubnú niť používali stebielka slamy. 

Začiatkom nášho letopočtu sa začali používať aj iné metódy. Na čistenie sa používalo pierko zo supa, alebo osteň dikobraza, ktorý mal spevňovať zuby. O niečo modernejší spôsob však poznali Gréci. Aristoteles, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého mu poradil, aby si každé ráno čistil zuby šúchaním s drsným plátenným uterákom. V niektorých končinách sa čistenie pomocou plátna používalo ešte aj v 15. storočí. Na zdravé zuby sa odporúčalo čistenie zubov po každom jedle, precíznejšie sa mali čistiť hlavne ráno. Vhodné bolo aj spanie s pootvorenými ústami.

Prvá ručná kefka s tvrdými štetinami uzrela svetlo sveta vďaka Číňanom v 15. storočí a bola vyrobená z kosti, bambusu a chlpov zo sibírskeho diviaka, ktorý mal dostatočne drsnú srsť. Európania vymenili štetinky za jemnejšie, vlákna sa získavali z konských chvostov. Prví ju začali propagovať francúzski zubári, ale až o 200 rokov neskôr. Zubná kefka sa v Európe stretla s veľkým nezáujmom, pretože v tejto dobe si ľudia zuby nečistili. Iba niektorí ľudia používali špáradlá z husacích pierok. Z tohto dôvodu mali ľudia zapálené ďasná a pri použití kefky dochádzalo k ich silnému krvácaniu.