Každé ročné obdobie so sebou prináša špecifické situácie, ktoré si vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Trvdiť, že leto je nebezpečnejšie ako iné mesiace by bolo zavádzajúce. Úpal, utopenie či teplom pokazené potraviny sú momentálne v kurze, no tiež je pravda, že pravdepodobne vás nepotrápia omrzliny.

Aké sú tie letné nástrahy?

1. POZOR NA PITNÝ REŽIM

Počúvate to s každej strany, nie je to nič nové. Viete o tom. Ale ruku na srdce, kto z vás vypije denne aspoň tie potrebné 3 litre tekutín. So zvyýšenou námahou sa aj zvyšuje potrebné množstvo. Odrátajte si kávičky, presladené limonádky, pivečko (aj to nealko) či radlerík.  Ak hovoríme o deťom, tak sa nerátajú malinovky či sirupy. 

Piť by ste mali v malých dávkach a pravidelne. Keď už cítite smäd je neskoro. Váš organizmus znižuje obrátky a spúšťa núdzový režim. Vyhýbyjte sa aj studeným nápojom. Taká domáca limonáda s množstvom ladu je síce super a na prvý pohľad aj osviežujúca. No aby mohla vaše telo skutočne ochladiť, tým že sa kožou odparí, telo ju musí poriadne zohriať a teda sa zase len zbytočne prehrieva.

Čítaj viac o: Pitný režim bábätka

Ondrej Kysel pracuje pre Plamienok ako lekár nevyliečiteľne chorých detí. Vyštudoval všeobecné lekárstvo na LF UK v Bratislave. V rozhovore vysvetľuje, ako sa dokázal vzdať pocitu, že ako lekár bude zachraňovať životy, čo je prácou lekára v Plamienku a aj to, čo je pri tejto práci najťažšie.

Čo je vašou prácou?

Som lekár v detskom hospici. Je to špecifický druh hospicu. Nemáme deti na oddeleniach ako to býva v nemocniciach, ale deti sú doma vo svojej detskej izbe, prípadne v obývačke, tam, kde im je najlepšie a chodia ich navštevovať lekár so zdravotnou sestrou a sociálnym pracovníkom, prípadne s pedagógom. Chodíme k nim domov, lekár so sestrou majú na starosti zdravotné záležitosti, sociálny pracovník zisťuje potreby rodiny a pedagóg má vždy niečo pripravené pre deti, ktoré navštevovali školu. Okrem toho, že poskytujeme zdravotnícku starostlivosť, zisťujeme aj emočné a sociálne potreby rodiny a snažíme sa im pomôcť aj v tomto ohľade. Navštevujeme rodiny tak často, ako potrebujú. Či je to jedenkrát týždenne, jedenkrát denne alebo hoc aj trikrát denne.

Akými chorobami trpia deti vo vašej starostlivosti?

Veľmi často sú to vrodené choroby, keď napríklad dieťa má choré srdce, ktoré sa nedá operovať. Alebo dieťa nemá dostatočne vyvinuté obličky. Časté sú nádorové ochorenia. Ďalšia veľká skupina sú ochorenia neurologické, napr. deti so svalovou dystrofiou. A tiež metabolické ochorenia, ako napríklad mukopolysacharidóza.

Čo je praktická práca vás ako lekára pri takejto návšteve?

Časť IV.

    Nikdy nezabudnem na tú lásku, ktorá ma zaplavila v deň, keď som ho prvýkrát videla. V deň, keď sa narodil a ja som ho držala v náručí.

Pôrod bol náročný, dlhý, ale stálo to za to. Narodil sa v piatok večer, päť minút po jedenástej, s mierami štyridsaťsedem centimetrov a dvetisícštyristotridsať gramov.

            Môj maličký drobček ma poriadne potrápil a lekárka ma šila takmer dve hodiny, čo ma tak potrhal. Nezosúval sa dole ako sa mal a potrhal čo sa dalo. Nehnevala som sa naňho. On za to nemohol, to moje telo mu skomplikovalo cestu von. To ja som ho nechcela pustiť, akoby som cítila, že pri mne mu je najlepšie a vonku nás čaká veľa ťažkých chvíľ. Nikdy nezabudnem na to, keď mi ho lekárka so sestričkou priniesli ukázať zabaleného v perinke a s očami plnými sĺz. Bála som sa či je synček v poriadku, keď sa tvária tak smutne, bála som sa, či som mu nejako pri pôrode neublížila. Stáli pri mojej posteli so sklonenými hlavami a lekárka ticho prehovorila: „Maminka, máme podozrenie na downov syndróm.“

    „Ja viem, to je v poriadku, budem sa oňho starať ako najlepšie budem vedieť,“ boli moje slová s úsmevom na perách. Pozerala som s láskou naňho. Bol taký krásny, tie jeho čierne očká a malý noštek. Tá jeho ružová anjelská tvárička. Už vtedy z neho šiel taký pokoj, až ho človek cítil.

    Už po stýkrát sa zamýšľam nad otázkou, ktorá mi bola neraz položená: "Kde si zobrala tú silu prijať to bez zaváhania?" A stále na ňu nepoznám odpoveď. Ja skutočne neviem, kde sa vzala. Proste tu bola v ten správny okamih a zmenila celý môj pohľad na život.

Viete, že na takúto kávičku vôbec nepotrebujete drahý kávovar a môžete si ju urobiť kedykoľvek v pohodlí domova za pomoci pár šikovných vecičiek ?

Základom je kvalitná káva. Popradská má široké spektrum zŕnkových káv, z ktorých si určite vyberiete tu pravú aj vy. 

Ja som si tentokrát vybrala Crema Espresso. Crema espresso je zmesou výberových odrôd kávy arabika z najlepších plantáží južnej a strednej Ameriky. V šálke je vyvážená s jemnými tónmi ovocia, lahodnou penou a intenzívnou arómou. Ideálna najmä na prípravu espressa. Tak poďme na to:

1. Kávové zrná si zomelieme. Aby ste pripravili sparenou vodou a dlhším luhovaním lahodnú kávu, potrebujete hrubo umleté zrná, kdežto pri espresse, kde je doba luhovania ďaleko kratšia je potrebná jemne umletá káva.

2. Zalejeme vriacou vodou, ja som využila jednoduchý French Press /pepco 5€/. French press je asi najekonomickejšou formou prípravy, ktorú vám môžem odporučiť. Je však dôležité odhadnúť správny pomer hrubšie mletej kávy voči vode (ideálne 15 až 17 gramov na 200 ml) a dĺžku času extrakcie (maximálne 4 minúty), inak by sme získali príliš horkú a kofeínovú kávu. Častým problémom tejto zalievanej alternatívy, ktorá je v podstate blízkou príbuznou tureckej kávy, je skutočnosť, že ľudia nechávajú kávu extrahovať príliš dlho, čím získajú nevhodný kofeínový a trpký nápoj. 

3. Na lahodnú mliečnu penu budeme potrebovať mini napeňovač mlieka na baterky /kaufland 5€/. Plnotučné horúce mlieko si nalejeme do pohára a šľaháme kým sa neurobí  hustá pena.