Dnes sme si život osladili Rebarborovo-hruškovým koláčom. Pôvodne to mal byť len rebarborový koláč, ale nakoniec sme pridali aj hrušky.

Potrebujeme:

• 4 vajcia
• 1 šálka kryštálového cukru
• 2 šálky polohrubej múky
• 1 balíček kypriaceho prášku
• 1/2 šálky mlieka (môžete použit aj vodu)
• 1/2 šálky oleja
• Rebarbora, hrušky alebo akékoľvek sezónne ovocie

Postup:

Najprv si vyšľaháme celé vajcia s cukrom. Po vyšľahaní pridáme aj ostatné tekuté a suché ingrediencie. Vypracujeme cesto. Cesto vylejeme do pripraveného vymasteného a pomúčeného plechu na pečenie alebo môžeme použiť aj papier na pečenie. Na cesto poukladáme ovocie, ja som ovocie (Rebarboru a hrušky) ešte posypala vanilkovým cukrom. Pečieme cca 30 až 35 min na 180 °C. Každá trúba pečie inak tak treba to sledovať.

Po upečení necháme vychladnúť, nakrájame a môžeme posypať práškovým cukrom.

Drahá pani z mapky č. 4.!

Nedávno som vás tam stretla. Bola som po dlhej dobe v Prešove, a po ešte dlhšej som cestovala hromadnou dopravou. Spomínala som pritom na moju starú mamu, s ktorou som tam tak jazdila mnohokrát. Už nikdy ňou mapkou nepôjdem. Vďaka nej som sa ale naučila mať rada Prešov. A možno som si vďaka nej trocha zidealizovala aj jeho hromadnú dopravu. Preto, keď ste začali osočovať pani približne vo veku mojej zosnulej starej mamy, že je alkoholička a ťahá jej z úst, nemohla som byť ticho. Hoci tam sedela vojačka, mladík, ktorý vás údajne z videnia pozná, ozvala som sa k vám ja. S dvomi deťmi, kým ste si uvedomili, že asi už mám po svadbe, bolo pre vás prirodzenejšie ma osloviť ako slečnu...

Oslovila som vás slušne, či ste lekárka, keď na prvý pohľad diagnostikujete človeku alkoholizmus. Tvárili ste sa, že áno. Potom ste ma začali ponižovať. Kvôli mojim vlasom, zubom, oblečeniu. Povedala som si, že radšej sa vysmievajte mne, než by ste mali ďalej osočovať cudziu staršiu pani. Našťastie ste nepovedali ani slovo negativizmu na moje deti. To by asi prevládla moja prvá signálna sústava a mali by ste na líci odtlačok mojej ruky. Výsmech znesiem, ak sa týka len mňa. Hoci to nebolo príjemné.

Keď ste vystúpili, ľudia sa uškŕňali. Ale nie kvôli mojim vlasom, zubom, či oblečeniu. Uškŕňali sa kvôli vášmu správaniu.

Ja som vystúpila o zastávku ďalej ako vy. Staršia pani, ktorú ste označili za alkoholičku, so mnou, a pýtala sa ma, čo som vám povedala. Vyzerala byť vďačná, že som ju zachránila od vašich ďalších posmeškov.

Odporučili ste mi, aby som sa radšej starala o svoje deti, než do toho, do čoho ma údajne nič nie je. Ale viete čo? Práve to som vtedy robila - učila som moje deti, že byť ticho, keď niekto ako vy ubližuje cudziemu človeku svojimi rečami, nie je správne. Učila som ich, že ozvať sa v niektorých situáciách je jednoducho potrebné, aj keď som nebola oslovená. Pretože na to, aby sa zlo šírilo stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič.