Tak veľmi ste túžili po dieťatku a boli ste pre neho ochotná obetovať čokoľvek, aj svoje krivky. A i keď sa s odstupom času pozriete na ten malý poklad a poviete si, že to naozaj stálo za to, občas prídu chvíle, keď sa na seba zahľadíte do zrkadla a zatúžite po atraktívnejšej postave. Dvojdielne plavky alebo tričko, ktoré by odhalilo vaše popôrodné bruško, už viac nemajú miesto vo vašom šatníku. Budete ho musieť skrývať naveky, alebo sa s tým dá ešte niečo urobiť?

Rozostúpené svaly nie sú tuk

Počas tehotenstva ste pribrali a nemienite to nechať len tak. Dohodnete si stráženie a bežíte zhodiť nadbytočné kilá do posilňovne, alebo uprednostníte cvičenie doma, kým bábätko spokojne spinká. Poctivo cvičíte brušáky už niekoľko mesiacov, no vaše brucho stále nevyzerá tak, ako by ste chceli. Ako je to možné?

Pokiaľ sa vám bruško nevrátilo do pôvodného stavu 6 až 8 týždňov po pôrode a je stále vystúpené a ovisnuté, pravdepodobne pôjde o diastázu priamych brušných svalov. O čom je reč? Za normálnych okolností drží pokope pravú a ľavú stranu brušného svalu väzivo. Počas tehotenstva je však naň v dôsledku narastajúceho bruška vyvíjaný neprimeraný tlak, ktorý môže viesť až k jeho uvoľneniu. Vďaka tomu neudrží toto väzivo brušné svaly, a tak sa medzi oboma polovicami vytvorí medzera, ktorá sa zvyčajne ťahá od hrudnej kosti až k pupku. Nahmatáte ju, keď si ľahnete na brucho, pokrčíte nohy a hlavu nadvihnete z podložky ako pri brušáku. 

Zbavte sa popôrodného bruška raz a navždy

Ženy, ktoré sa rozhodli bojovať s týmto estetickým problémom, jednoznačne tvrdia: Diastáza priamych brušných svalov sa dá riešiť, avšak nejde to zo dňa na deň. Čo im pomohlo a čo naopak nefungovalo vôbec?

Amálka sa nám narodila začiatkom augusta 2016 ako naše prvé dieťatko. Všetko šlo veľmi rýchlo, do pôrodnice som prišla síce plánovane, ale už otvorená na 4cm. Na epidurál už nebol čas. Moja mamka porodila štyri deti bez neho a povzdbudzovala ma, že aj ja to určite "dám"! Prvú aj druhú dobu pôrodnú sme zvládli hrdinsky aj za pomoci môjho manžela Palka, ktorý sa mi snažil pomáhať, ako vedel - a tým nemyslím to, že občas urobil nejakú fotku 🙂 Veď nie nadarmo sme niekoľko mesiacov pred pôrodom chodili spolu na predpôrodný kurz a po večeroch si čítali knihu O matke a dieťati.

Pôrod bol o to pohodlnejší, že sme mali k dispozícii nadštandardnú pôrodnú sálu s masážnym sprchovacím kútom. Keby nie Palka, v tých kŕčoch by som nevedela prísť na to, kde sa zapína voda, veď uznajte. 🙂 Ale prúd teplej vody na kríže a bruško a obľúbené tóny Drum & Bass, ktoré sme si púšťali z JamBoxu, mi pomáhali zmierňovať bolesti. Palko meral kontrakcie a poctivo ich zaznamenával do mobilnej aplikácie, konkrétne BabyBComin. Tá umožňuje zapisovať dĺžku a intenzitu kontrakcií a automaticky vyráta ich frekvenciu. Medzi bolesťami ponúka povzbudivé vety na utíšenie rodičky, ktorými sa Palko inšpiroval.  🙂  

A tak dýchanie, plávanie cez kontrakcie ako cez vlnky, disciplinované tlačenie podľa pokynov úžasného lekára spolu s každou kontrakciou, ma pomerne rýchlo približovali k bábätku. Sestričky boli fantastické, jedna z nich mi počas tlačenia nenápadne zaplietla vrkoč, aby mi vlasy nepadali do tváre. Všimla som si to až na fotkách neskôr. Na štyri potlačenia bola naša 52-centimetrová dcérka s váhou 3830 gramov po 41 týždňoch konečne na svete. Palko nestíhal updatovať rodinku, tak bleskovo to šlo. Celý pôrod trval 3,5 hodiny a keď som začula jej plač, vravela som si: "To je všetko?" Akoby ma tie kurzy, články, knihy a hrôzostrašné príbehy pripravili na niečo oveľa horšie a bolestivejšie. Mala som pocit, že pôrod sa dal zvládnuť v pohode aj bez epidurálky. V tej chvíli som sa cítila silná ako Lara Croft. 🙂

Ešte som sa opýtala primára: "museli ste nastrihnúť?"

"Nie", odpovedal, "ale ak chcete, skočím pre záhradné nožnice a môžeme to napraviť", zavtipkoval. Potešila som sa, rýchly pôrod, navyše bez nástrihu. Wow! Manžel sa venoval foteniu maličkej pri prvom vážení, zatiaľ čo ja som zistila, že skutočné peklo na mňa ešte len čaká.

Pri pomerne rýchlom pôrode nemalého dieťatka sa mi roztrhlo všetko, čo sa mohlo. Hrádza a tiež cieva po celej dĺžke až po maternicu. Dvadsať minút nesmierne bolestivého zašívania mi pripadalo ako večnosť. A pritom som počula aj cítila, že som dostala injekcie na umŕtvenie. Kričala som, stonala, od bolesti si hmkala zúfalú melódiu a miestami som mala pocit, že z tej bolesti zošaliem. Aj primára prešiel humor, krvácanie bolo dosť silné, ale reagoval pohotovo a všetko poriadne zašil bez zbytočných komentárov. Videla som však, že mu nie je všetko jedno, tričko mal kompletne prepotené.