Pred pár dňami som bola svedkom jednej zvláštnej scénky na ihrisku. Klasická naťahovačka o kúsok svojho „piesočka“ medzi deťmi. Môj syn si niečo stavia, keď tu k nemu príde cudzí chlapec, o čosi väčší a začne tie jeho kôpky búrať.

Ešte pred tým, ako sa nadýchnem a zasiahnem do deja, jeho mamička, sediaca kúsok povedľa, mi s úsmevom vraví: „Ja to nechávam na ňom, nech si vyriešia konflikty medzi sebou, tie deti. Keď to budeme riešiť za nich stále my, nikdy sa to nenaučia.“

Aha, aké múdro.

Vidím, že aspoň postaršia dôchodkyňa, ktorá je tu s vnučkou, sa pobavila.

Chvíľu teda ešte strpím, ako to „riešia“ medzi sebou, „tie deti.“ Frustrácia na strane môjho dieťaťa sa ale stupňuje, a nedá mi to.

„Poď sem,“ hovorím synovi, „my sa budeme hrať tu, na tejto strane, tu si môžeš stavať,“ a lopatkou vyznačím hranice do piesku. „Môže sa s nami hrať aj tento chlapček a pomáhať nám. Ak sa s nami nechce hrať, tuto má ešte dosť miesta.“

Čoraz viac mamičiek odmieta pchať do detí antibiotiká 4 - 5-krát do roka, čo špeciálne pri chorobách pravidelne donesených škôlkarom nie je žiaden problém.  Ako  však svojpomocne zatočiť s nádchou, kašľom či chrípkou? Jednoducho -  použitím surovín našich starých mám.

Samozrejme, lekársku starostlivosť takéto recepty nenahradia, avšak môžu výrazne pomôcť ako pri prevencii, tak v počiatočnom štádiu choroby, alebo jednoducho pri zmiernení príznakov a samotného priebehu ochorenia. Výhodou je, že tieto suroviny má doma každá z nás. Jedná sa totiž o cesnak a cibuľu.

Cesnak

Priaznivé účinky cesnaku ľudstvo využíva už odnepamäti. Má veľmi silné
antibakteriálne účinky a nenadarmo sa mu hovorí „liek na všetko“. Pôsobí ako prevencia proti ateroskleróze, upravuje krvný tlak... 

Dnes prinášam základný recept cesnakového sirupu, užívaním ktorého možno zlepšiť svoju imunitu a zostať tak odolnejším najmä voči chrípkovým nástrahám. Odporúčam ho nasadiť najmä v čase zvýšeného výskytu viróz, alebo v premenlivom jarnom či jesennom počasí. 

Cesnakový sirup ako prevencia proti chrípke

Hoci som nikdy nepoznala babku, mala som skvelého deda. Žil na úpätí hôr v chalúpke s malým jabloňovým sadom, zbieral knihy , choval psa, mačku a jednu sliepku 😀. Hovoril po slovensky, nadával po maďarsky, rád si robil žartíky a vedel z mince vyrobiť prsteň. Najradšej však rozprával príbehy. Niektoré si vymýšľal, iné sa tradovali v rodine, ale mnohé mali také grády, že sme sa so segrou báli v noci spávať..a  mama potom napálená chodila k dedovi robiť poriadky 😀. Príbehy boli veľmi pestré a detskú fantáziu zamestnávali na plné obrátky. V našich hlavách sa pri jeho slovách  otváral svet čertov, plíživých čarodejníc, zákerných svetlonosov, hrôzostrašných neživých- nemŕtvych, ale aj pekných víl, štedrých škriatkov, múdrych lesných duchov... Na mnohé som dávno zabudla, ale jeden mi nedávno nechtiac pripomenul svokor.

Ako dieťa som moc pedantnosti a poriadkumilovnosti nepobrala, čo sa v puberte ešte zhoršilo. Mama raz pri pohľade do izby skonštatovala, že taký bordel ešte nevidela a mňa museli cigáni z voza stratiť. Silno som sa urazila a „bonzovala“ dedovi. 😀  On mi na to povedal jednu rozprávku, o ktorú by som sa s vami rada podelila. 🙂 Píšem ju tak, ako mi ju hovoril on, tj. bez politicky korektných pomenovaní, ale rovnako aj bez nenávisti, znevažovania, či zlých úmyslov.

O Cinke

Kedysi dávno sa ľudia veľmi veselili, keď sa dopočuli, že k nim do dediny majú prísť Cigáni. Kočovníci boli potomkovia ohňa, vetra a slobody.  Hovorilo sa, že majú aj krídla a schovávajú ich pod oblečením. Bývali v nádherných pestrofarebných karavanoch a prinášali so sebou mnohé kúzla a novinky, ktoré sedliaci ešte nepoznali. Kde prišli, tam bol festival. Po večeroch sa rozkladal oheň, tancovalo sa pri husliach, dobre sa jedlo a krásne mladé dievčence natriasali štrngotavými sukňami. Cez deň Cigáni poopravovali dedinčanom hrnce, vyrobili šperky, predávali vyrezávané skrinky... a Cigánky zvedavým ženám vyložili budúcnosť, poradili aký čaj piť na rôzne bolesti a neduhy a vedeli ako sa zbaviť kliatby, ktorú na niekoho uvalila závistlivá suseda.

Najviac roboty mal však kováč. Podkúval kone tak dobre, že o jeho zručnosti išiel chýr do ďaleka.  Od rána do večera mu vyhňa horela, no rad pred jej dverami akoby sa nezmenšoval. Raz v strede noci, zaklopala neznáma ruka na kováčov karavan. Rozospatý chlap vyšiel do tmy a uvidel samotného čerta s jeho čierno-čiernym tátošom.  Vyľakal sa, že mu odzvonilo a tuto pre neho až vládca pekiel prišiel, no čert ho chlácholil. Vraj sa iba dopočul o jeho nevídanom majstrovstve a prišiel si dať k nemu koňa podkuť. Ak to urobí, splní mu všetky priania, ak nie...

Kováčovi nebolo viac treba hovoriť. V strachu o svoju dušu do rána spravil tie najlepšie podkovy a čert bol spokojný. Za odmenu mu núkal zlato, zámky, polia.. no Cigán nič nechcel. Nakoniec však povedal: „Ja som človek slobodný a to, čo núkaš mi netreba. Nezáleží mi na bohatstve a nepotrebujem zámky. Predsa nám však niečo chýba. Mám 12 synov a ani jednu dcéru. Moja žena vždy chcela mať dievčatko a smútila, že nemá komu odovzdať svoj svadobný venček. Želal by som si, nech sa nám narodí dcéra a nech má modré oči ako nebo, ktoré moja žena tak ľúbi.“ Čert súhlasil: „Dobre. Choď domov, pobozkaj ženu a koncom zimy očakávajte dievčatko.“...