A je to tu! Zase potrebuje kakať a len behá a plače, alebo sa uteká skryť do izby, no ani za svet si nesadne na nočník, aby to šlo z bruška von. Trvá to už dlhé mesiace a vy sa stále pýtate, prečo má z toho takú traumu, a kedy vlastne nastal ten zlom? Trauma z kakania nie je nič ojedinelé a trpí ňou veľa detí, dokonca aj takých, ktoré už s plienkou dávno skoncovali. Ako si s tým poradiť?

Čo sa v tej malej hlávke udeje, že nastane takýto blok? Najčastejšie za tým stojí zlá skúsenosť s tvrdou stolicou. Stačí jedno bolestivé vyprádzňovanie a problém môže byť na svete. 

Odborníci tiež nie nadarmo upozorňujú na to, že kakanie sa pred deťmi nemá spájať s negatívnymi pocitmi. Nikdy preto pred dieťatkom nehovorte: "Fuj, to smrdí! Fuj, ty si sa pokakal! Pozri, aké škaredé a smradľavé hovienko." Skrátka sa vyvarujte čohokoľvek, čo by mohlo v dieťati vyvolať pocit, že kakanie je zlé, inak sa to môže obrátiť proti vám.

Čo asi drobec prežíva?

Máte pocit, že robíte všetko správne. Neustále sa s ním rozprávate o tom, že kakanie je normálne, všetci to robíme a nič na tom nie je, jednoducho to treba dostať von a hotovo. Čo na tom nechápe? Skúsili ste sa ale niekedy pozrieť na tieto rozhovory aj z jeho strany? Sadnete si večer so svojou polovičkou k filmu a začnete sa baviť o tom, že dnes ste sa nemohli vyprázdniť a rozoberáte túto tému deň čo deň? Sadnete si na záchod a vôbec vám nevadí, že sa pri tom na vás pozerá aj druhý člen domácnosti? Keď vám je v práci treba, už sa tešíte, ako si sadnete na záchod a váš kolega z vedľajšej kabínky si vypočuje všetky tie zvuky, pretože je to normálne a prirodzené? To asi nie! Veľká potreba je veľmi intímna nielen pre dospelý, ale aj pre deti a preto by sme mali k tomuto problému podľa toho aj pristupovať.

Na každého iný meter

Pyelonefritída, alebo zápal obličiek, je bolestivý a nebezpečný stav, v ktorom vaše obličky napadli baktérie. Zápal sa môže rozšíriť a spôsobiť dokonca otravu krvi. Nie je to žiadna zábava, preto by ste mali vedieť, ako mu predísť a čo robiť, keď u vás prepukne. A tiež ako si správne odobrať moč na vyšetrenie.

Vinníkmi sú baktérie

Do obličiek sa vám dostanú buď krvným a lymfatickým obehom, z okolitých orgánov alebo si vypochodujú cestu zdola z močových ciest. Našou ženskou nevýhodou je anatomicky krátka močová trubica, kadiaľ sa baktérie ľahko dostanú do tela.

Príznaky zápalu obličiek

• horúčka
• zimnica
• únava
• nevoľnosť
• zvracanie
• časté močenie
• bolesť a pálenie pri močení
• bolesť v bedrách a podbrušku

Priebeh vyšetrenia pri zápale obličiek

„Od prvého mesiaca, keď sa mi narodil, som pozerala na to, ako sa mu šmýka hlavička do boku. Preferoval len jednu stranu na polohovanie. Špeciálne vankúše, rehabilitácia,  cvičenie, proste nič nepomáhalo. Keď som to začala riešiť, mal 2 mesiace. Neurológ, ortopéd, pediatrička - všetci na mňa pozerali, že či som v poriadku, čo od nich chcem aby mi predpísali,“ takto si spomína mamička z Modrého koníka na cestu za detskou ortézou na modelovanie hlavy pre svojho synčeka.

Podľa reakcií mamičiek nie je na Slovensku veľa pediatrov, neurológov, či ortopédov, ktorí by o kraniálnej remodelačnej ortéze hlavy teda helme či prilbičke vedeli poskytnúť dostatok informácii.

„ Behala som s brožúrkou o  kraniálnej ortéze a vysvetľovala,  čo chcem pre syna. Nakoniec som zaplatila ortopédovi, aby mi ju predpísal. Keď som odchádzala z ordinácie, ešte povedal manželovi, že to musí mať so mnou ťažké. Každý ma presviedčal, že sa to napraví samé, keď bude sedieť. Všetci sa smiali. Dokonca aj manžel to bral tak, že týram syna. Keď sme už konečne sedeli v ordinácii a skenovali malému hlavičku, dostali sme výsledok ťažká deformácia: PLAGIOCEFALIA,“ spomína si ďalej tá istá mamička.

Čo je kraniálna ortéza?

Asi u tretiny detí sa v prvých mesiacoch života objaví polohová deformácia lebky. Kraniálna ortéza je pomôcka s remodelačným účinkom, ktorá usmerňuje jej rast. Používa sa na liečbu stredných a ťažkých typov deformít hlavy. Je určená pre deti od 4. do 14.mesiacov veku.

Príčiny vzniku deformácie lebky sú rôzne. Napríklad:

Chcem písať a neviem kde začať. Som mama jednej slečny, ktorá už má občiansky, a dvoch predškolákov. Robím na živnosť takmer čokoľvek, čo sa mi popri nich dá a na čom aspoň čoto zarobím. Kvôli nim. Aby som mohla pracovať z domu, hrať sa s nimi, učiť ich, vychovávať, postarať sa, keď sú chorí.... . Niekde je však asi chyba. Okolie to vníma tak, že sa neviem zamestnať, dobre mi je doma, robiť sa mi nechce. Po materskej som samozrejme absolvovala niekoľko pohovorov. Niekde však už len to že,,tri deti!" zatienilo všetky moje ostatné prednosti 🙂. Avšak stalo sa, že ma aj prijali. No po prepočítaní platu verzus cestovné, a hlavne pracovná doba, pri ktorej deti vidíte ráno, cestou do škôlky a večer, keď už spia, som pracovné miesto odmietla ja. Niekto si určite vraví, že čo si ja o sebe myslím, ale... . Ja to vidím tak, že som v prvom rade matka.

Osemročná neter ma vidí ako ženu v domácnosti. A úžasne to vystihla moja päťročná dcéra :

,,Emka, čím chceš byť, keď budeš veľká?"

,,Ničím, mňa nič nebaví, nič sa mi nechce. Ja budem ako ty!"

Moje deti to vnímajú tak, že mama ide o roboty, len občas (školenia a pod.), doma sa venuje nám, sem tam niečo vytvorí, ušije, napečie...Pečiem s nimi. Šijem a popri tom si s nimi spievam, alebo sa rozprávame. Jedine papierovačky robím bez nich, lebo svoj počítač nenechám zdevastovať ako tento, na ktorom teraz píšem. Dve klavesy chýbajú a niektoré sú polepené, tak, že musím riadne tlačiť....  

A tá s občianskym, odpovie na otázku ,,Čo robí mama?" že: ,,Neviem".  A ona naozaj nevie! Buď je jej to jedno, alebo už nestíha registrovať, čo práve robím. Lebo v priebehu dňa sa venujem aj piatim veciam. Samozrejme okrem prác v domácnosti (aj to tak u nás vyzerá), varenia a ,,krpcov"(to sú deti 🙂). Ani neviem, čo z toho je lepšie. Všetka moja činnosť je podriadená deťom a myslela som to naozaj dobre, no začínam mať pochybnosti. Rozmýšľam, či môj pôvodný plán, nájsť cestu ako byť s deťmi a zároveň zarábať je o.k.. Nemätiem ich tak trochu? Alebo im naozaj ukazujem, že na všetko je riešenie a čo naozaj chceme, sa dá?  Mohla by som sa zamerať len na jednu činnosť, ale keď ja fakt rada robím všetky. A áno, odhalili ma. Aj si trochu vyberám, čo práve chcem robiť. Nemám rada stereotyp 🙂.