S dvoma malými deťmi sa nakupuje celkom dosť obtiažne a tak som si zvykla dosť veľa vecí nakúpiť cez internet.  Práve preto ma absolutne neprekvapilo, Adamkovo vyhlásenie, že je náš ujo kuriér ako Ježiško 😀 Keď k nám zazvonil ujo kuriér minulý týždeň a v rukách držal tento veľký balík, zdieľala som s Adamkom rovnaký "vianočný" pocit. S deťmi sme sa vrhli krabicu hneď rozbaliť. Adamko povyberal výrobky, s ktorých ho najviac zaujalo sušené ovocie a želé cukríky a Tomáško sa zhostil krabice plnej penových kúsočkov.

Adamko je od malička jedák, s ničím nemá problém a i na obyčajné ihrisko vláčim batoh plný ovocia a jedla, preto ho obsah krabice veľmi potešil. No a mňa taktiež. Jednak mám výrobky od oboch týchto firiem (Alnavit a Alnatura) veľmi rada a kupujeme ich domov už dlhšiu dobu, preto ma potešilo, že zas vyskúšame niečo nové a jednak momentálne uvítam každú zdravú potravinu, ktorá mi pomôže o ďalší krôčik priblížiť sa k svojmu cieľu a to zhodiť zopár tehotenstvom nabratých kíl. 

Testovanie sme začali hneď v ten deň a to výrobkom, ktorý vybral Adamko Cestou v aute sme si pochutili na ALNATURA mango sušené. Musím povedať, že všetkým trom (Tomáškovi sme zatiaľ koštovať nedali v piatich mesiacoch totiž ešte nemá nárok 🙂 nám chutilo i keď konzistencia je trochu tvrdšia a ťažšie sa žuje. Niektoré kúsky mi chutili mrkvovo, ale boli príjemné kyslasté. Adamko prišiel na to, že je lepšie cmúľať ako kusať 😀 Na cestu autom sa ale hodili super, môj jedák bol spokojný, lebo niečo žul, manžel bol spokojný, lebo pri tom nenarobil omrvinky a ja som bola spokojná, že sú všetci spokojný. Tomáško to celé prespal.

Druhým vyskúšaným výrobkom boli ALNATURA Želatínky malinové gumenné. Tu ovšem musím priznať, že nastala zrada. Ako inak si vysvetliť tú strašnú nespravodlivosť, keď sa na niečo človek (ja) teší a druhý človek (môj manžel) mu to tešenie, síce nie zákerne, ale neúmyselne prekazí? Ale aby som to vysvetlila. Deti spia. Jedno odfukuje v postieľke, druhé v izbičke a manžel je... no tam kde aj králi chodia pešo. A tak sa pod rúškou tmy veselo a plná očakávania zakrádam do kuchyne, zažínam svetlo, pristupujem k linke a chcem si vybrať želatínky, že ich teda otestujem a tu...... zrada... na linke leží PRÁZDNY!!!!!!! sáčok a nožnice... usvedčovací materiál onej nezbednej osoby (manžel), ktorá mi zmarila zámer koštovať a testovať o desiatej v noci. Každopádne vypočúvanie prebehlo a manžel odkazuje, že sú super, šťavnaté, kyslasté, proste chutné a že vraj kúpi zajtra dva sáčky, jeden pre seba a jeden pre mňa, tak som teda zvedavá 😀

Do tretice sme skúsili ALNAVIT BIO kaša chia a kakao. Chcela som Adamkovi pripraviť veselú desiatu a tak som nám uvarila túto kašu. Páči sa mi na nej, že príprava netrvá dlho, nie je zbytočne sladká a komu málo, môže si spokojne pridať med. Adamkovi sa rátalo hlavne to ovocie, ktoré nám na mištičke vytvorilo zvieratko a tak kašu spráskal ani nevedel ako. Tento výrobok je pre mňa TOP, určite ho odporúčam a u nás doma bude mať svoje stále miesto.

Na raňajky sme vyskúšali ALNAVIT BIO chlieb pohánkový. Pri tomto výrobku musím povedať, že komu vadí pohánka, spokojný s ním asi nebude. Manželovi ani Adamkovi chlebík nechutil. Je plný semienok a vôňa ani konzistencia ozaj nie je moc lákavá. Mne však pohánka v jedlách neprekáža a tak som ho zjedla, no kupovať ho domov pravdepodobne nebudeme.

Na úvod by som sa rada poďakovala Modrému koníku a Benu lekárne, že si ma vybrali na testovanie týchto úžastných zdravých produktov. Tú radosť, keď som sa dozvedela, že budem testovať si neviete ani predstaviť. Po mnohých neúspešných pokusoch o testovanie sa konečne usmialo šťastie aj na mňa. Do testovania som sa zapojila, pretože rada varím, pečiem a zaujímam sa o zdravý životný štýl. Netrpezlivo som čakala, kedy príde ten deň D a zazvoní mi kuriér s balíčkom.

V testovacom balíčku sa nachádzalo:

• ALNATURA čaj fenikel aníz rasca 
• ALNATURA Želatínky malinové gumenné
• ALNATURA vločky ryžové
• ALNATURA mango sušené
• ALNAVIT BIO zmes múky
• ALNAVIT BIO chlieb pohánkový
• ALNAVIT BIO penne celozrnné
• ALNAVIT BIO kaša chia a kakao

Produkty značky Alnatura patria k jedným z prvých, ktoré ponúkajú naozaj rozmanitú škálu biopotravín. Do receptúr výrobkov Alnatura sa dostanú iba starostlivo vybrané ingrediencie. Dôraz sa kladie na suroviny, ktoré sú čo najmenej priemyslovo spracované. Alnatura vo svojich produktoch nepoužíva biely cukor a všade tam, kde je to možné používa namiesto neho sirup, med alebo trstinový cukor. Všetky výrobky Alnatura sú bez umelých farbív a konzervačných látok, aróm z prírodných surovín a nemodifikovaného škrobu. 

Produkty značky Alnavit sú vysokokvalitné a vyrobené v súlade s prírodou a šetriace prírodné zdroje našej planéty. Jednou z oblastí, na ktoré sa produkty Alnavit špecializujú, je pomoc ľuďom s alergiami na potraviny alebo neznášanlivosť niektorých zložiek potravín. 

ALNATURA čaj fenikel aníz rasca - tento čaj je vyrobený z tých najkvalitnejších plodov. Má príjemnú sladko-korenistú chuť a vôňa čaju nielenže krásne prevonia miestnosť, ale má aj liečivé účinky. Jednotlivé suroviny čaju sú organické, starostlivo vyberané a spracované. 

Celá naša krajina má menej obyvateľov ako jedna veľká metropola a napriek tomu sa stalo, že sa našla osoba, ktorá má nielen rovnaké meno a priezvisko ako ja, ale aj dieťa narodené v rovnakom čase a navyše dcérku! Našťastie nejde o tragédiu zámeny detí v pôrodnici, ale čo sa mi stalo tento týždeň, je určite malá kuriozitka. 

Odkedy sa mi narodila dcérka, odoberám časopis Mama a ja. Pred pár dňami som si listovala júnové číslo a na strane 5 sa na mňa usmievalo rozkošné dievčatko. Dosť podobné tomu môjmu. Čitam si text v modrom rámčeku, zhruba viem, o čo sa jedná. Pred časom prebiehala súťaž o dieťatko na titulke, do ktorej som sa zapojila. Nielen preto, že si ako každá mamka myslím, že to moje rozkošniatko sa na titulku hodí, ale aj preto, že by to bola milá a vtipná pamiatka na jej "bejby časy". A síce sa už iná rozkošná výherkyňa na titulke vynímala, potešilo ma, že v úvode časopisu poskytli priestor na ešte jedno dieťatko, len v menšom formáte. Povedzme, že len tak cvične, či pre potešenie ďalšej maminky. A tak si čítam ďalej, no zrak mi zavadil o posledné dve slová. Prečo je tam zvýraznené moje meno a priezvisko? Zacúvala som tri vety naspäť a ešte raz, teraz už uvedomelo prečítala, čo píšu. Prečo spomínajú 9-mesačnú princeznú? Veď to nie je moja Amálka!

Musel sa stať omyl, asi chceli uverejniť Amálkinu fotku a keďže toto dievčatko sa na ňu podobá, fotografie zamenili. V nasledujúcich dňoch mi tu a tam prišla smska, či viber od kamošiek: "Hej, máš Amálku v Mame a ja" alebo "Vieš o tom, že tvoja malá je uverejnená v časopise?" Fúha, tak to nebola len moja fatamorgána. Keď si ju pomýlili moji známi, asi sa fakt podobajú a asi by bolo dobré redakciu o ich pochybení upovedomiť. 

A tak som sadla za komp a napísala decentný email pani zodpovednej redaktorke, že je síce milé, že chceli uverejniť fotku mojej dcérky, ale mrzí ma, že si pomýlili fotku. A že ešte viac to zrejme mrzí skutočnú mamu dievčatka s potmehútskym úsmevom, ktorá pri fotke svojej dcéry vidí meno inej matky. V duchu som dúfala, že chybu napravia už v nasledujúcom vydaní a pre istotu pridala ďaľšie, čerstvé Amálkine fotky - ako dôkaz. :P

Pani redaktorka mi obratom odpísala s ospravedlením, že tú fotku vyberal ich grafik ako jednu z tých, ktoré som im poslala a priložila môj pôvodný email. Ha! Až na to, že ten email nebol vôbec odo mňa, ale od inej Lenky Hlinkovej. Kuriozite sme sa posmiali a myslím, že zábavu mali v celej redakcii. 

Mne to nedalo a svoju menovkyňu som kontaktovala. Potešila sa, lebo ani netušila, že fotka jej dieťatka zdobí aktuálne číslo. Síce pochádza z druhého konca republiky, splodiť dieťatko sa im podarilo v rovnakom čase ako nám, čo je teda dobrá haluz. Našťastie sa však nevolá Amálka, ale Linda. Vymenili sme si teda kontakty na Facebook a občas sa mrknem, ako sa darí rovnako starej princeznej mojej novoodhalenej menovkyne. No nevyzerajú Linda s Amálkou ako sestry (alebo aspoň sesternice)? 

Už dlhšiu dobu som sa chystala odnaučiť synčeka od cmúľania cumľa. Chcela som to urobiť pomaly a nenásilne, takže som ho ráno po zobudení schovala, aby ho nikde nevidel a dala až keď išiel na obed spať a zase až na nočný spánok. A ono to fungovalo pekných pár dní, kým si chlapča nepokazilo u babky žalúdok. No čo už, keď sa mu polepší, skúsime to znova. Náhoda to ale celé zariadila inak.

Všetky nešoférujúce mamy to určite poznáte. Potrebujete ísť s jedným dieťaťom k lekárke cca 50 km od miesta vášho bydliska, nechce sa vám ísť autobusom, tak vás vezie manžel a samozrejme ide s vami aj druhé dieťa, nech je poriadne „veselo“. U lekárky šlo všetko hladko, cesta späť tiež v pohode. Doma sme si deti podelili a prezliekli a všetko rýchlo, rýchlo, aby manžel stihol poobednú zmenu v práci. Práve keď bol na odchode, išla som uspať synčeka a pýtam sa, že kde má dudku. „Nemal ju už keď som ho vyberal z auta“, odpovedal manžel a už ho nebolo. Nehádala som sa a ani ten cumeľ nikde nehľadala, však keď nemal, tak nemal. Uspávanie síce trvalo dlho predlho, ale podarilo sa a dokonca bez plaču. A tu som si pomyslela: „Dobre synak, dudka sa síce pohľadá, keby niečo, ale už ju asi nedostaneš“.
Celé popoludnie ju vôbec nehľadal, až večer v posteli si spomenul, že kde má kugu. Povedala som mu, že sa stratila a nie je a on si ľahol ku mne a zaspal. Až o deviatej, ale zaspal a zas bez plaču. Dni sme zvládali úplne super, aj obedný spánok, ale ten nočný, och. Tri noci som poriadne nespala, huncút si vymenil cmúľanie dudky za ťahanie mojich vlasov. Spí v postieľke, ale bez dudky sa okolo tretej vypýta s plačom ku mne a ťahá má až do rána, au. Takže si viete prestaviť ako vyzerám, ak ste už niekedy videli sliepku bez peria (u nás na východe by som to opísala slovným spojením: „vyskubaná kura“). Ešteže mám tých vlasov na hlave dosť. Konečne štvrtá noc bola lepšia a mama je ako tak vyspatá a veselo píše článok.

Aby som sa dostala k pointe. Tú dudku pri vyberaní z auta mal. Keď ho manžel prezliekol, tak malý utiekol do obývačky a vypýtal si jablko. Podala som mu ho, vytiahla cumeľ z pusy a schovala na vyššiu poličku, nech ho nevidí a nepýta. A schovala som ho kvalitne, keď som ho nevedela nájsť a vôbec som si nespomenula, že ako to bolo. Byť mamou je naozaj náročné.