Nuž nie na darmo sa hovorí že úprimné objatie je niekedy viac ako tisíc slov, objatie totiž uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý funguje tiež ako prírodné antidepresívum. Oxytocín vzniká  konkrétne v časti medzimozgu zvanej hypotalamus. Odtiaľ je transportovaný do zadného laloku hypofýzy a je ďalej vyplavovaný do krvi. Intenzívnym podnetom pre toto vylučovanie oxytocínu sú dotyky, hladenie, objímanie a maznanie. S ohľadom na to nás teda asi neprekvapia výsledky výskumu podľa ktorej majú ženy spokojné so svojím partnerským vzťahom vyššiu hladinu oxytocínu než ženy bez partnerov alebo s "problémovými“ vzťahmi. Podobné zistenia priniesli štúdie u primátov, ktorým bola v prvých rokoch života odopretá materská láska: tí po celý zvyšok života vykazovali chronicky nízke hladiny oxytocínu.

Aktuálne sa tento hormón kulturalizuje aj pod pojmom "hormón lásky". Celkovo však tento hormón ovplyvňuje procesy učenia, sociálne a rodičovské správanie, odpovede na stres, vytváranie partnerských zväzkov. Keďže ovplyvňuje aktivitu mozgu, tak oxytocín tlmí pravú časť tzv. amygdaly, ktorá reaguje na podnety ako sú stres, hnev, či depresie. Ľudia s vysokou hladinou tohto hormónu sú obvykle priateľskejší, vzťahy s opačným pohlavím nadväzujú lahšie ako tí, ktorým chýba a taktiež vyskytuje sa u nich menej depresií, vlastne pôsobí ako prirodzené analgetikum. Výskumy poukázali, že ak sa malým deťom nedostáva materinskej lásky a starostlivosti ako bolo už vyššie spomenuté - majú nižšiu hladinu oxytocínu, čo má  práve za následok to, že sa správajú nielen k matke, ale aj k ľuďom okolo seba nepriateľsky. V súčasnosti sa však skúma, či náhrada v podobe určitých dávok oxytocínu, by pomohla deťom prekonať nevraživosť, za ktorú vlastne môže rodičovské zanedbávanie. My sme však toho pohľadu, že toto sa ma rozvíjať prirodzene, 

Veda sa pomocou zložitých a nákladných experimentov sa dostáva znova k starému známemu, že láska, dotyky, maznanie a objímanie sú veľmi dôležité pre udržanie zdravia, vytváranie partnerských či všeobecých vzťahoch, pre udržanie rodiny i dobrého fungovania celej ľudskej spoločnosti. Nezabúdame na tieto prirodzené veci v našom uponáhľanom každodennom živote? Objali ste už dnes niekoho úprimne ? Pohladili sme už dnes svoje dieťa, svojho partnera, svoju babičku? Máme za to, že ak sa tieto aspekty v našom živote nebudú rozvíjať (prirodzenou cestou), budeme niesť následky. 

 P.S. & N.

Ako sa prihovoriť čerstvému snúbencovi, ako vyzerá ženský multitasking v praxi, z akých podnetov vznikajú škôlkarske lásky... a ešte aj viac sa dočítate nižšie 🙂

• Ja: „Všimol si si, že som si ostrihala vlasy?“
  Manžel: „Nie, veď si nič nepovedala!“

• „Mami, ja keď budem dospelý, vyrobím taký stroj, že všetko za mňa urobí!“
  „To by bolo super! A vyrobíš jeden taký stroj aj pre mňa? Nemusela by som variť, piecť, upratovať, prať, žehliť...“
  „Mami, ale veď to by sa skoro pokazil, keby to mal všetko robiť!“

• Dnešná večera:
  „Chceš na tie zemiaky aj smaženú cibuľku?“
  „Áno mamina, mňam cibuľa.“
  „Určite?“
  „Áno mamina, chcem cibuľu.“
  „Samko a prečo nepapáš?“
  „Lebo je tam ciiibuľaaaa!!!“

• Hurá, konečne zaparkované:

• Syn išiel na prvé sväté prijímanie a keďže bývame na dedine, ale deti chodia do mesta na cirkevnú školu, tak prijímanie mali so spolužiakmi v meste. Prišiel domov a že: „Mami, potrebujem potvrdenie, kde som bol krstený.“
  Takže navštíviť faru v meste, kde sme bývali keď bol malý, zohnať potvrdenie z našej fary, že môže mať prijímanie v meste...
  Ja: „No super... budem behať z jednej fary na druhú a zháňať potvrdenia... a od pápeža nepotrebujú povolenie?“
  Na druhý deň príde zo školy domov a vraví: „Mami, kaplán odkazuje, že od pápeža potvrdenie netreba, ale tie dva áno.“