Babuľky, dnes (v rámci toho, že hnačkujem už dva dni a vraciam zároveň) by som chcela uverejniť jeden starší blog, ktorý som kedysi dávno napísala o tom, s čím občas musím bojovať a vlastne, som ním len chcela povedať:

• Že by sme mali verejne rozprávať aj o prdoch, grgoch a hnačkách
• Že medzi nami žijú ľudia, ktorí majú fakt problém dobehnúť na záchod ;)
• Že nikdy neviete, čo sa skrýva za kilami navyše
• Že psychická pohoda je mimoriadne dôležitá
• Že všetci máme svoje zlé skúsenosti s lekármi

Najprv dostanete hnačku. Takú normálnu, bežnú, pri ktorej beháte na záchod aj desaťkrát denne. Tá neprechádza a zrazu sa vám v stolici objaví krv. To si už poviete, že je aj na návštevu lekára. Vyberiete sa obvodnej pani doktorke a tá vás po mnohých nepríjemných otázkach, typu „mali ste v poslednom čase análny sex?“ odošle k internistovi, chirurgovi a gastroenterologóvi. 

V pätnástich síce len hmlisto tušíte, čo to análny sex vlastne je, no tejto otázke sa nevyhnete ešte asi trikrát. Všetci vám preventívne strčia do zadku prst, aby sa presvedčili či tam tá krv naozaj je. Absolvujete to toľkokrát, že vám to už príde normálne. Postupne sa prepracujete na kolonoskopiu a prajete si aby to bol váš posledný nepríjemný styk s medicínou. Vždy ste mali citlivé trávenie, no teraz vám je zle stále. Všetko čo zjete, vás preženie. Niekedy strávite na záchode aj hodinu s nutkaním, no všetko čo z vás vyjde, je trocha krvi a hlienov. Niekedy z vás tej krvi ide veľa. Podľa obdobia a toho, čo ste práve zjedli. To sa po čase naučíte rozpoznávať.

Keď vám konečne oznámia výsledky kolonoskopie a histológie, zistíte, že máte ulceróznu kolitídu. Síce o tom nič neviete, no všetko čo prečítate od tohto momentu, vám na nálade a optimizme nepridá. A to sa váš kolotoč liekov a vyšetrení ešte len začal. Skúšajú na vás lieky. Od najslabších po najsilnejšie, od čapíkov, klystírov až po tabletky. Mnoho závisí od toho, ako vám to lekár vysvetlí. Nakoniec sa dopracujete až k prednisonu. Tomu zázračnému lieku, po ktorom vám všetky problémy okamžite prestanú. Priberiete desať kíl, pokazia sa vám zuby a máte ťažkú depku, no už nehnačkujete, nekrvácate a pomaly sa odvážia vám ho vysadiť a prejsť na udržiavaciu liečbu. To je vaša prvá remisia. Vtedy ešte neviete, že na jeseň sa vám stav zhorší. Ako každú jeseň, napokon. Ale to ešte vtedy neviete, viete iba, že prednison už nikdy nechcete vidieť.

A tak sa začnete učiť, čo jesť, aby vám nebolo zle. Naučíte sa, že fastfoody sú zlé. Že mlieko vám tiež nepasuje. Vylúčite všetky potraviny, po ktorých utekáte na záchod. To znamená väčšinu obľúbených, ako: pukance, kávu, oriešky a strukoviny. Prípadne to občas risknete. Kávy sa neviete celkom vzdať a tak keď sa vyberiete s kamoškou na kávu, aj tak tam sedí pol hodinu sama, lebo vy musíte... Nepoučiteľná, aj tak by sa to dalo nazvať. A keď musíte, tak musíte. Často máte pocit, že vám kŕče roztrhnú brucho, ak sa hneď nedostanete na záchod. Takže máte zmapované všetky záchody, všade kam idete. Desíte sa myšlienky, že sa dostanete niekam, kde nebudú toalety. Desia vás dlhé cesty autobusom. A aj osemhodinové operácie, pri ktorých máte stáť. Nakoniec sa rozhodnete, že predsa len chirurgiu robiť nebudete, je predsa toľko iných odborov...

V dnešnej digitálnej dobe už dávno nestačí naučiť deti iba jednoduché pravidlo bezpečnosti - nerozprávaj sa s cudzími ľuďmi. Musíme im vysvetliť na čo nekliklať, čo nezdieľať a aké informácie nezverejňovať.

Ak chceme naše deti ochrániť pred nástrahami internetu, riešením určite nie je odpojiť ich. Zostať offline pri ich školských povinnostiach je častokrát nereálne. Je však čas, ktorý trávia deti na internete ešte "v poriadku"? Podľa prieskumov trávia slovenské deti online priemerne 4,5 hodiny denne. Z toho asi 1,5 trávia plnením školských povinností.

Tak ako v minulosti trávili pred televízorom ľudia väčšinu svojho voľného času, sú dnes lákavé mobilné zariadenia. Nepovažujte čas strávený na internete za jediný ukazovateľ duševnej poruchy.

Zbystrite pozornosť ak:

- vaše dieťa podriaďuje všetko svoje konanie uspokojeniu potreby byť na internete

- nerešpektuje pravidlá a rodinné rituály

     Sem tam sa stáva, že mi hlavou prebehne nejaká tá myšlienka a teraz tomu nebolo vôbec inak. Samozrejme to nebolo len tak, ale tento myšlienkový pochod bol spustený sériou udalostí tu na stránke MK za posledné obdobie. A keďže som mal za posledné obdobie trocha viac voľného času ako inokedy, trávil som ho samozrejme aj s vami tu na MK. Ale o čo vlastne ide?

     Nejaký ten čas je na stránkach modrého koníka zakázané prezentovať vlastnú tvorbu v blogu a teda na verejnej ploche.

Túto zmenu určite postrehli všetci, ale hlavne mamičky, ktoré sa takto pochválili svojou šikovnosťou a možno aj nejaké to euríčko zarobili. Pochybujem, že by sa jednalo o stovky či tisíce eur, ale pravidlá sú pravidlá a treba ich dodržiavať. No a v tejto fáze som si u mamičiek aj NEmamičiek všimol jeden fenomén, ktorý sa objavuje hlavne u detí okolo tretieho až piateho veku života. Tento fenomén azda pozná takmer každá mamička i otecko pod trefným názvom "PREČO".

Áno tie otázky typu prečo toto, prečo hento, prečo tamto, a prečo, a prečo a prečo? Samozrejme najpálčivejšie otázky prečo sú špecifické "Prečo on môže a ja nemôžem?, Prečo má ona to čo by som tiež chcela a ja to nemám?, Prečo nemôžem mať tiež to, tamto?" a tu sa ukazuje ako tento fenomén ide s človekom (hlavne ženského typa) cez dospievanie a nevytráca sa ani v starobe.  

     Postupom času sa tieto otázky trocha menia, no pointa je stále tá istá. Áno uvediem špecifický príklad, možno dva.. "Prečo nemôžem mať aj ja takú peknú postavu?, Prečo nemám aj ja také pekné, pevné a príťažlivé prsia či zadok?, Prečo aj ten môj muž nie je taký super a prečo mi nepomáha s domácnosťou?, a v neposlednom rade Prečo bol môj príspevok pozastavený a hen tam tej si nikto nevšíma?

     Tu sa samozrejme objavujú ďalšie otázky a nedorozumenia ohľadom..., no nazveme to spravodlivosti.