Prednedávnom som bola v jednej nemenovanej bio reštike. Chcela som kávu ale povedala som si, že si dám niečo zaujímavé. Tak prečo to neskĺbiť a nedať si špaldovú kávu? Keď mi ju priniesli, nevyzerala nejako výnimočne. Dala som si do nej mlieko, zamiešala a ochutnala. Na jazyku som pocítila orieškovú chuť. Bolo to iné ako obyčaná  káva. Milo ma prekvapila.

Bola som ohromená, keď som si neskôr prečítala o jej pozitívnych účinkoch. Jednoducho sa s nimi musím s vami podeliť.

Poďme sa pozrieť na jej históriu

Špalda je stará už tisícročia. Jej latinský názov je Triticum spelta. Poznali ju Gréci, Rimania, keltské i germánske kmene. 
Hoci bola špalda postupne vytlačená, svoju obľúbenosť si zachovala zvlášť v strenej Európe. Je totiž nenáročná na pestovanie a vďaka svojmu dvojitému obalu zrna je veľmi odolna voči škodcom. 

Pestovateľov špaldy v Nemecku zrazil v tridsiatych rokoch minulého storočia na kolená zákaz jej pestovania z dielne Adolfa Hitlera. Ten sa totiž rozhodol, že zvýši produkciu nemeckého poľnohospodárstva a na to mu úplne postačila beźná šlachtená pšenica.

Foto: Bio-predaj.sk

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo všetko zo svojich zariadení máte pripojené k internetu? Už dávno to nie je len počítač, notebook či smartfón, ale napríklad aj fitness náramky, televízory, či drony. Termínom internet vecí (anglicky Internet of things) označujeme zariadenia so zabudovaným internetovým pripojením. Najčastejšie sa jedná o bezdrôtové pripojenie.

Je dôležité povedať, že pri internete vecí by sme si nemali predstaviť len klasický internet, na aký sa pripájame my, ale istý druh komunikácie medzi zariadeniami. Predstavte si napríklad inteligentnú domácnosť, kde je všetko ovládané senzormi a vzájomne prepojené - sťahovanie žalúzií, zapínanie svetla, nastavenie teploty, bezpečnostný alarm a podobne.

Internet vecí predstavuje obrovský potenciál. Internetové pripojenie sa už využíva, alebo sa v blízkej budúcnosti plánuje využiť, aj v iných zariadeniach bežnej potreby, ktorých používanie si niekedy ani neuvedomujeme. Môžeme sem zaradiť chytré elektromery, plynomery, komunikátory v zabezpečovacích systémoch a taktiež aj zdravotnícke potreby ako sú inzulínové pumpy a ďalšie.

Na jednej strane takéto prepojenie vecí s vecami uľahčuje každodenné povinnosti a chod spoločností, ale prináša so sebou aj bezpečnostné riziko. V nedávnej minulosti sa objavil malvér Mirai, ktorý vyhľadával zariadenia s určitými prednastavenými prihlasovacími údajmi, vďaka ktorým sa do zariadenia dostal a infikoval ho.

Zneužitiu sa nevyhli ani kamery, živé vysielanie záberov z takmer 70 tisíc kamier bolo možné sledovať online na webovej stránke. Medzi týmito kamerami sa nachádzali nielen priemyselné kamery, ale aj kamery zo súkromných domov a bytov. Aj v súčasnosti najpopulárnejší druh malvéru - ransomvér, o ktorom ste si mohli prečítať v jednom z mojich predošlých článkov, sa zariadeniam pripojeným na internet nevyhýba.

O tom, ako v súčasnej dobe ransomvér funguje, o jeho vplyve na internet vecí a aj o tom, ako sa mu môžete účinne brániť bude rozprávať zástupca spoločnosti ESET Peter Košinár na odbornej konferencii Bezpečnosť a dostupnosť dát, ktorá sa uskutoční 25. októbra v hoteli Holiday Inn v Bratislave. Program, prednášajúcich a aj prihlášku na konferenciu nájdete tu.