Má ich každý piaty človek. Slnko, teplé lúče a pohoda v lete znamenajú pre človeka častejší kontakt pokožky so slnkom. Kupujeme opaľovacie krémy s vysokým faktorom, natierame pokožku, dbáme na pitný režim, chránime sa v tieni. A aj napriek tomu sa u niekoho červené fľaky, či vyrážky na tele po dni trávenom na slnku objavia.

Naša pokožka je pri začiatkoch prvého opaľovania vystavená silnejšiemu slnku a práve po dni strávenom na slnku môže pokožka reagovať fľakmi a môžu sa následne objaviť vyrážky s nepríjemným svrbením.

Kedy má vaše dieťa alergiu a kedy iba reakciu?

V súvislosti s vyrážkami po slnení sa najčastejšie schyľujeme k odpovedi „alergia na slnko“. Toto označenie však nie je celkom správne. Slnko totiž nepredstavuje pre ľudské telo alergén. Pôsobením slnečných lúčov sa v organizme netvoria špecifické protilátky IgE, ako to býva u alergikov pri kontakte so spúšťačom imunitnej odpovede. Červené fľaky, vyrážky a iné kožné prejavy sú priamou reakciou pokožky citlivej na slnečné žiarenie. Objavujú sa predovšetkým v dekolte, na pažiach a ramenách.

Nepodceňujte vyšetrenie u pediatra!

Ak sa aj napriek ochrane tieto nepríjemné príznaky na tele vášho dieťatka objavili a nevymizli ani po obmedzení slnečných lúčov, vyhľadajte čo najskôr svojho pediatra. Aj pani Dáša (33) z Bratislavy bola presvedčená, že ide len o dočasnú reakciu jej malého synčeka. „Pri celom dni na slnku mi ani nenapadlo, aby som používala nižší faktor ako 50. Prvé tri roky, ktoré sme počas leta trávili na slnku, sme nezaznamenali žiadne reakcie. Až jedno leto sa nečakane objavili červené fľaky, a to aj napriek tomu, že som vždy Jakubka natierala najvyšším faktorom. Myslela som si, že je to dočasné, alergiu som vylúčila“, opisuje Janka prvé problémy.

Na piatkové dopoludnie som obliekla malej ľahké madeirové šatky, ktoré dostala od mojej babky, svojej prababky. Vysoko postavené slnko veštilo horúci deň a my sme sa tešili na nadýchanú bublaninu s ríbezľami a malinami. Privítala nás slovami môjho nebohého starého otca: „Aká vzácna návšteva k nám ide!“ A azda na okamih sa mi zazdalo, že sa mihol vo dverách za ňou. Usadili sme sa v záhrade pod košatú korunu starého orecha. S rukami zloženými v lone na obnosenej károvanej zástere babka Kvetka sledovala, ako sa malá hrá.

"Spomínam si, ako som veľmi túžila po bábike, ktorú som videla u tetky Matily z Ameriky, keď boli na návšteve na Slovensku. Bola prenádherná, líčka ako z porcelánu, rumenec ako z čerešní a tie očká! Predstav si, že ich otvárala a zatvárala! Moja mam bola krajčírka a tá mi ušila parádne bábiky, na výchyr sveta, no toto bolo niečo nevídané," s horlivosťou spomínala.
Rada počúvam starých ľudí a ich príbehy. Z čriepkov poskladaná mozaika obyčajných dní dôb dávno minulých, ktoré my už nikdy nezažijeme. A tak som sedela a počúvala.

"Jedného dňa mi zostala visieť ruka, museli ma liečiť a mama so mnou bola v nemocnici. S ťažkým srdcom písala otcovi list, čo sa stalo. Ten bol toho času na robotách v Nemecku. Bol to tvrdý chlap, ale veľmi ma ľúbil. Jedného dňa sa objavil v nemocničných dverách a držal ju v ruke. Priniesol mi ju, tú bábiku," rozľútostene spomína.

V tej chvíli mala v očiach opäť to malé natešené dievčatko, ktoré nemôže uveriť splneniu svojho sna; lásku k milovanému otcovi a radosť a bezstarostnosť detských dní. Len hlboké vrásky na jej tvári prezrádzali, že jej už pomaly ťahá na deviaty krížik.

"To bola tvoja najobľúbenejšia bábika?", snažím sa ešte zachytiť reťaz príbehu a navnadiť babku k ďalšiemu rozprávaniu. "Nie kurátenko, to bola moja jediná bábika," dodáva a mlčí.

V tej chvíli som si uvedomila, že moje dieťa má skutočne všetko. Všetko, čo potrebuje, aj čo nepotrebuje. Plná izba hračiek, ktoré už ani neviem od koho a kedy dostala. Alebo sa jej len zapáčili pri nákupe v obchodnom centre. Bábik má asi päť. No ani jednu, pri ktorej by sa jej rozžiarili oči tak, ako aj mojej babke aj po osemdesiatich rokoch.

Veľmi pekne sa chcem poďakovať všetkým súťažiacim, zároveň musím napísať, že máte doma skvelých pomocníkov a použijem slová jednej milej maminky, pečieme s deťmi, aby potom oni o pár rokov piekli pre nás 🙂 a samozrejme nielen pre nás, ale pre svoje rodinky a ďalej pre svoje deti a vnúčatá. Keďže všetky príspevky boli perfektné, nevedeli sme sa spravodlivo rozhodnúť, ktoré dostanú odmenu a ktoré nie... dohodli sme sa na jednoduchom losovaní, ktoré nájdete na uvedenom linku. Načo veľa slov, poďme k skutkom.... 

Deti nielen piekli, ale aj degustovali, čo je správne, načo toľko krásneho ovocia do koláčov 😀 Pomáhali ako maminkám, tak aj oteckom,  žiadne prekvapenie, že Vám pomáhajú aj Vaše polovičky. 

Ako sa hovorí, nie darmo, vo dvojici ide všetko ľahšie 🙂 

.....ale pracovali aj ako samostatné jednotky, priam profesionálne... 🙂

.....práve sa pozeráte na budúcich kuchárov, ktorí Vám pripravia skvelé pochúťky 🙂 

.....a táto okatá pomocníčka pripravila nádhernú dobrôtku pre všetky maminy na MK 🙂